A
... ..... ..... ....





Keď je váš život v sračkách, tak by ste čakali, že už vám asi bude aj tak všetko
jedno. Ale prekvapenie - nie je. Aspoň mne nie.
Keby som mohla aspoň vypnúť tie posraté emócie a necítiť už nikdy vôbec, ale
vôbec nič. Viac si neželám...

_______________________________________________________________________



The Ace and his Wallflower - Kapitola šestnásta | časť II.

Úterý v 13:23 | Farah |  The Ace and his Wallflower

Kapitola šestnásta - časť II.

* * *

"Do toho Kise-kun! Len im ukáž!!!" Misao išla takmer vyletieť z koše, keď zápas začínal naberať grády. Ostatným dievčatám bolo jasné, že ju do šialenstva neprivádza ani tak zápas samotný, skôr momenty, keď sa Kise utieral lemom trička a odhalil kúsok zo svojho nahého brucha. Hana však tieto výstupy kamarátke prepáčila, nakoľko blondínka nebola sama. Dievčatá spozorovali, že sa v hľadisku nachádza viacero očí, ktoré idú na blonďavom basketbalistovi oči nechať. A nebolo to žiadne prekvapenie. Nedalo sa poprieť, že Kise Ryouta bol fešák. K tomu všetkému vraj bol ešte aj model, aspoň to Misao počas celého zápasu dookola tvrdila popri svojom rozplývaní sa. Takže bolo len prirodzené, že po tom chlapcovi dievčatá tak šaleli. Hana si spomenula na to popoludnie v Maji Burger bistre, keď ho tam aj s Misao stretli. Jej priateľka sa správala ako šialená a nemala k tomu ďaleko ani teraz.
 

The Ace and his Wallflower - Kapitola šestnásta | časť I.

Úterý v 13:16 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Slová sú asi zbytočné. Sami vidíte, že pribudlo to, čo pribudlo. Absolútne netuším, že ako sa mi to podarilo napísať, musela som sa ku každému jednému slovu premáhať (kecám, posledné odseky mi už išli takpovediac same) a preto to tak aj vyzerá, ako to vyzerá. Kvalita je otrasná, nápady sú otrasné, celé je to ostrasné. Ale nevedela som to dať lepšie. Pokúšala som sa, ale nevyšlo to. Čo už. Preto mi napísanie novej kapitoly trvalo tak dlho. Proste sa mi do toho nechcelo a nebavilo ma to, o čom píšem. Takže pochybujem, že to bude baviť vás čítať, ale čo už. Musela som tam proste šupnúť tieto veci a bolo to príšerne otravné a nevedela som sa z toho vyhrabať. Takže celá táto kapitola so všetkými svojimi časťami je dosť o ničom. Ale udeje sa tu pár dôležitých vecí pre mňa, aby som sa mohla pohnúť ďalej s dejom tam, kam chcem ja. I keď som už po tak enormne dlhej dobe skoro zabudla, že o čom vlastne píšem a čo som s touto poviedkou zamýšľala. Vlastne som už aj zabudla na celé anime Kuroko no Basuke a čo sa tam udialo a väčšinu vecí som musela googliť a hľadať na Wikipedii, že o čo vlastne ide. Ani to vlastne nie je také úplne presne zodpovedajúce anime, ako som sa zaprisahala. Čo už. Mrzí ma, ako to dopadlo, no možno sa predsa len nájde niekto, kto si to prečíta a nebude sklamaný. Budem tajne - v kútiku duše - dúfať.

Na Orave dobre, na Orave zdravo

5. června 2017 v 10:05 | Farah |  what a wierdo
Zdravím!
Tak som sa predsa len dokopala niečo malé uverejniť. Viete, už dávno som chcela písať o všetko možnom aj nemožném, ale nikdy sa mi to nepodarilo. Nejdem tu rozmazávať dôvody, že prečo ani ako, ani čo sa vlastne v mojom živote deje (a mnohí z vás i tak postrehli, že sa niečo deje a nie je to dobré), na to teraz nemám chuť, takže o tom potom. Radšej by som dnes chcela uverejniť niečo pozitívne - článok z môjho víkendového výletu, ktorý ma aspoň trochu nabil niečim príjemným a pozitívnym a dokonca sa mi podarilo zhotoviť pár slušných fotografií, tak som sa rozhodla sa s vami o ne podeliť, prípadne vám dať tip na výlet, kam sa oplatí v našom krásnom a malebnom Slovensku ísť pozrieť. Cez víkend sme si s rodinou urobili výlet na imho najkrajší a môj najobľúbenejší región na Slovensku - Oravu. Orava je nádherná a vždy sa sem rada vraciam, či už pozrieť hrad, alebo priehradu, no tento raz sme sa rozhodli navštíviť miesto, kde som ešte nebola - Múzeum v prírode Oravskej dediny v Zuberci.
 


E m p t y

2. května 2017 v 14:48 | Farah |  d r a b b l e s
Sedí v tme a tichu. Je sama. V pozadí počuť iba bzukot spotrebičov z kuchyne a odtikávanie hodinovej ručičky.

Tik a tak. Tik a tak. Tik... Je to priam na zbláznenie. V pravidelnom rytme. Stále to isté dookola. A dookola. Takmer zosynchronizované s tlkotom jej srdca. Tik a tak. Tik a tak.

Ale je to skutočne tlkot môjho srdca?


Cíti sa prázdna. Možno už v jej hrudi ani nemá čo biť. Akoby sa všetky jej orgány pomaly vytrácali. Akoby krv v jej žilách tuhla. Mrzla. Cíti ten chlad. Všetky iskry sa vytratili. Oheň, ktorý kedysi plápolal tak divoko a nekontrolovateľne, ten oheň bol uhasený. Násilne. Pošliapali po ňom a ani si nespálili topánky. Zostalo iba pár zatúlaných prstencov dymu. Pomaly sa plížia na miesta, kde kedysi bývali jej pľúca.

Možno preto je tak ťažké dýchať. A možno nie. Možno je ten dôvod úplne iný...

Neplače. Výnimočne jej oči zostávajú suché. A pohľad v nich je tiež prázdny. Ktokoľvek by ju v tomto momente zazrel, vydesil by sa. Ako moc desivé je hľadieť do očí mŕtvole? Áno, kedysi tam bývalo svetlo, kedysi sa tie oči usmievali. Ale teraz mlčia.

A ona mlčí tiež. V tom ohlušujúcom tichu, ktoré trhá jej ušné bubienky.

* * *
Opäť je sama. Všade naokolo sú ľudia. Ako mravce, hemžia sa jeden vedľa druhého. A ona? Je ako duch. Akoby cez ňu prechádzali a necítili ju. Nevnímali ju. Nie naozaj.

Nerozumejú. Oni... Nevidia ma... Iba si to myslia.

Díva sa na nich. Všetko je čiernobiele. Z jej sveta sa už dávno vytratili pestré farby. Akoby medzi ňou a ostatnými stála sklenená opona. A to sklo černie čoraz viac, každou minútou, každou hodinou, každým dňom. Okraje sú už úplne rozožraté a smerujú stále viac a viac k stredu. Pomaly sa stráca, jej silueta sa zahmlieva, už je iba krehkým rozmazaným odrazom toho, čím kedysi bývala.

Pozoruje ich. Každý si pláva svojim vlastným prúdom. Vo svojom vlastnom hejne. Občas o ňu niekto zavadí, ale nikto ju nevytiahne z tej ľadovej vody, ktorá ju pohltila.

Aké to je? Tá voda je tak strašne ľadová. Nemôžem dýchať...

Presne také to je. Vidí všetkých naokolo plávať, dýchať a sama sa dusí. Sama sa topí. Miesto dymu tentoraz napĺňa jej vnútro ľadová voda. Zoviera jej hrdlo a keď sa pokúša rozprávať, z jej úst v skutočnosti vychádzajú iba prázdne bubliny. Bubliny sú na prvý pohľad pekné, ale skutočne sa o ne nikto nezaujíma. Nie dlho.

Kto by porozumel prázdnym bublinám?

* * *
Znova leží vedľa neho. Nehybná a meravá. Ako kus mramoru. A on? Nehľadí na ňu, hoci sa jeho oči upierajú na jej tvár, na líniu jej krku a ramena. Ale v skutočnosti ju nevidí. Je priesvitná. A zdá sa, že sa čoskoro rozplynie.

Nedotýka sa jej. Pretože mramor chladí. A kto by sa chcel nechať popáliť mrazom? Iba blázon.

Tak prečo som sa ja ním nechala spáliť na prach?

Pretože je blázon. Vždy bola. Ale až teraz na to prišla. Neskoro.

Ak nezhorím, utopím sa. A ak sa neutopím, zmrznem.

Už to nepotrvá dlho. Chlad sa dostal až k miestu, kde bývalo jej srdce.

I am not a liar

13. dubna 2017 v 12:24 | Farah |  p o e m s
I would lie if I told you that I don't feel anything for you anymore...

I would lie if I told you that my heart no longer skips a beat everytime you look my way...

I would lie if I told you that I don't care about what happened to us anymore...

I would lie if I told you that you don't cross my mind...

I would lie if I told you that my insides don't burn when you are in the same room with me...

I would lie if I told you that single mention of your name doesn't give me goosebumps...

I would lie if I told you that the memories of you don't haunt me at night...

I would lie if I told you that I don't crave to see you anymore...

I would lie if I told you that my heart is not heavy from the owerwhelming feelings you caused...

I would lie if I told you that I don't miss anything about you...

I would lie if I told you that I'm not in love with you...

I would lie if I told you that I'm OK...


And I am not a liar.

So I'm glad you don't ask me anymore.

Because I wouldn't want to bother you.

On Tides of Yesterday - kapitola 2

20. února 2017 v 21:21 | Farah |  On Tides of Yesterday

KAPITOLA DRUHÁ

Mala som pocit, že mi od bolesti každú chvíľu praskne hlava. To bolo prvé, čo som si uvedomila, keď som znova nadobudla vedomie. Ďalšia vec, ktorú som si uvedomovala, bol fakt, že je moje telo ponorené vo vode. Cítila som ju všade, akoby mi prúdila v žilách miesto krvi. Vlny ma nadnášali a hojdali na morskej hladine. Nemala som odvahu otvoriť oči, ešte nie. Najskôr som sa sústredila na úplne iné vnemy, ktoré zaútočili na moje zmysly. V ušiach mi ešte stále hučalo, no šum vĺn to začínal pomaly prehlušovať. Končatiny som mala skrehnuté, no cítila som chladnú vodu, ako oblizuje moju pokožku, bola som v nej ponorená až po bradu. Do nosa mi udrel pach rybiny a morskej soli kombinovaný s umelinou a vtedy som si uvedomila, že mám zrejme na sebe ešte stále svoju gumenú záchrannú vestu.

Happy Birthday, Petrika!

8. srpna 2016 v 22:09 | Farah |  o n e s h o t s
Dnes je veľmi špeciálny deň, viete? Istá osôbka sa narodila v tak krásny dátum - 8. 8. a hoci už je pomaly skôr zajtra, ešte to snáď stále stíham. Petriku určite všetci veľmi dobre poznáme, ale vedeli ste, že dnes oslavuje svoje narodeniny? Nie? Tak to už viete a máte ešte šancu napraviť všetko a ísť jej rýchlo zablahoželať. Dnes má byť len a len jej deň, tak na ňu buďte všetci dobrí, jasné? :3 No a keďže táto slečna patrí k mojim úplne najobľúbenejším osobám, ktoré poznám vďaka internetu, aspoň takýmto spôsobom by som jej rada venovala niečo malé k sviatku. Ale, je tu jedno veľké ale. Skutočne posledné dni nemám náladu, čas a hlavne ani chuť písať. Snažila som sa tento deficit nejako vyliečiť, ale nešlo to :( A vedela som, že ma čaká jedna veľmi dôležitá úloha - napísať nejaký darček pre Petriku, nakoľko keď som oslavovala ja, tak ma sama obdarovala a to ešte aj niečim veľmi krásnym, čo mi zahrialo pri srdci. Prirodzene, nechcela som zaháľať a tiež sa ju na jej narodeniny aspoň trošku potešiť. Ale obávam sa, že mi môj plán nevyšiel tak úplne podľa predstáv a to nie len mojich. :/ Skutočne som sa pokúšala, veľmi, ale nedostavil sa žiadny normálny, vyhovujúci nápad, ktorý by za niečo stál :( Bola som zúfalá a v koncoch, zrejme tak, ako ešte nikdy pred tým nie. Preto z toho vzniklo len takéto slabé nevydarené čosi, čo sa ani nedá nazvať poviedka a už tobôž nie poriadny darček k narodeninám. Mrzí ma to, Petrika, že som ti nebola schopná napísať nič lepšie :( Chcela som ťa potešiť a viem, že miluješ Akashiho, neviem si predstaiť, kto iný by ťa mohol aspoň trochu potešiť, preto som opäť písala o ňom a tento raz mi to vyšlo ešte menej ako naposledy. Ja na túto postavu proste písať neviem, nejde mi to a ani mi to asi nikdy nepôje. Preto sa vopred ospravedlňujem, že je to takéto, aké to je. Na nič lepšie som sa nezmohla :( A hlavne mi je to ľúto, lebo sú to tvoje narodeniny a moc som ti chcela podarovať niečo omnoho, omnoho lepšie. Tak snáď niekedy inokedy...


On Tides of Yesterday - kapitola 1.

26. července 2016 v 22:06 | Farah |  On Tides of Yesterday
Napokon som sa rozhodla, že sa s vami podelím o prvú kapitolu svojho nového originálneho príbehu, ktorý som na blogu už spomínala. Pôvodne som ju nechcela uverejňovať tak skoro - ešte nie je tak úplne odsúhlasená a upravená, je to len akýsi hrubý koncept, prvotný nápad a určite ju ešte časom upravím. Takže vám je asi jasné, že s ňou nie som tak úplne spokojná, no je to aspoň niečo, čo som sa prinútila napísať, po nekonečne dlhej dobe.

Skrátka mi to už nejde. Neviem, že prečo. Alebo možno aj viem, ale nechcem to riešiť tu, na blogu. Každopádne, je len na vás, či si to prečítate, alebo nie. Neočakávam, že o túto poviedku bude nejaký extrémny záujem, predsa len, nepísala som už roky, takže sem niektorí ľudia aj prestali chodiť. Pre tých, čo zostali a majú záujem o moje články - moc vám ďakujem a posnažím sa, aby sa to s aktivitou zlepšilo. Stále mám blbé obdobie a neviem, že ako dlho ešte potrvá a kedy sa "naplno" rozbehnem.

Myslím, že som vám už niekedy (cca pred rokom) spomínala, že chcem písať pirátsku story. To bolo ešte vtedy, keď ma prvý raz chytila moja pirátska mánia. Tento nápad a celý príbeh mi leží v hlave už vyše roka, strašne moc som chcela písať o pirátoch a udalostiach z histórie, ale stále sa mi nedarilo k tomu dostať - s tým množstvom fanfikcií, ktoré som načala, som nemala čas na nič originálne. A napokon som predsa len niečo zosmolila, pretože ma to nadšenie zo seriálu Black Sails a z pirátskej tématiky celkovo pochytilo znova ♥.

Sprievodný článok k fanfikcii a podrobnejšie info aj nejaké tie odstavce o postavách spíšem neskôr (alebo možno budem tento raz viac stručná a záhadnejšia, aby som vás neukrátila o prekvapenia). Dnes sem vkladám iba prvú kapitolu. Ďakujem vopred každému, kto si na ňu nájde čas. Snáď to nebude príliš veľké sklamanie.

Vaša Farah



The Ace and his Wallflower - Kapitola pätnásta | časť III.

6. června 2016 v 19:17 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Dievčina sa vyplašila, keď si uvedomila, že podišiel až k nej, do jej úplne tesnej blízkosti. Mohol doslova cítiť jej vyčerpanie a zúfalstvo, aj to, ako jej začalo ešte rýchlejšie biť srdce, keď sa zozadu pritisol k jej drobnejšej postave. Bolo to veľmi podobné situácii, ktorá sa medzi nimi dvomi už raz odohrala - v jeho izbe. A predsa to bolo úplne iné. Vedel, že skôr, či neskôr to dokáže. Veril tomu, hoci podobným veciam prestal veriť už dávno. A hlavne prestal veriť v ľudí. No niečo ho nútilo skúsiť veriť opäť. Aspoň raz, skúsiť veriť Hane. Aby aj ona začala veriť sebe samej.

The Ace and his Wallflower - Kapitola pätnásta | časť II.

6. června 2016 v 19:04 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Konečne sa ozval oslobodzujúci zvuk zvončeka, ktorý signalizoval koniec poslednej vyučovacej hodiny. A Hana si konečne po dlhšom čase mohla vydýchnuť. Blížil sa víkend a to znamenalo, že aspoň na nejakú chvíľu bude môcť od školy oddýchnuť a nemyslieť na to všetko, čo ju sužuje. Tento raz sa ponáhľala, keď si balila veci do školskej tašky. Z triedy vyletela medzi prvými študentmi, ledva sa stihla rozlúčiť s Yuzuru. Ponáhľala sa k svojej skrinke na chodbe, kde si vytriedila veci, ktoré plánovala nechať v škole a keď sa prezúvala, dobehli ju aj ostatní spolužiaci. Po tom, čo mala všetko pripravené, narovnala sa a zavrela dvere skrinky. Až vtedy si všimla, že pri nej celý čas niekto stojí a čaká, kým ho dievčina zaregistruje.

Další články


Kam dál




Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: