A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Recenzia: Kozmetika L. A. GIRL PRO | Big Krasotika.sk haul VOL 1

19. července 2017 v 14:29 | Farah |  r e c e n z i e
Zdravím. Zrejme ste nečakali, že niečo znova pribudne, no prekvapila som. Ale možno ani nie. Pred nedávnom som na blog pridala oznam ktorý hovoril, že som dostala chuť začať sa venovať písaniu beauty článkov (recenzií na rôzne produkty zo sveta kozmetiky, tipy a triky, ktoré pužívam ja, či možno dokonca aj nejaké make-up tutoriály). Hoci sa nikto neozval, že by mal o takéto články záujem, predsa len som sa rozhodla i tak niečo o tom skúsiť napísať. Pred tým som nezvykla byť na tieto veci zaťažná, ani som sa o ne tak moc nezaujímala. Maľujem sa už dlho, no nikdy som to nejako moc extra nepreháňala. Boli časy, kedy mi kozmetika, líčenie a staranie sa o seba boli totálne ukradnuté. No opäť som sa k tomu vrátila a tento raz ma svet make-upu a líčenia zaujal omnoho viac ako pred tým. Preto som sa začala zaujímať o všeličo možné aj nemožné, prečítala som kopu článkov, našla si svojich obľúbených "Beauty Guru" na youtube a postupne začala rozširovať svoju zbierku kozmetických produktov, ktorých mám doma, dalo by sa povedať, už viac ako dosť. Preto mi napadlo, že by som sa o svoje skúsenosti a prípadné tipy podelila aj s ostatnými. Predsa len, na blog mi chodia prevažne samé žienky a každá z nás chce občas vyzerať pekne (aspoň niekedy), tak možno si v týchto článkoch nájdete aj vy niečo, čo vás zaujme :) Dnes sa zameriame na produkty americkej značky L.A. GIRL pro, ktoré som mala možnosť vyskúšať.
 

The Ace and his Wallflower - Kapitola šestnásta | časť II.

20. června 2017 v 13:23 | Farah |  The Ace and his Wallflower

Kapitola šestnásta - časť II.

* * *

"Do toho Kise-kun! Len im ukáž!!!" Misao išla takmer vyletieť z koše, keď zápas začínal naberať grády. Ostatným dievčatám bolo jasné, že ju do šialenstva neprivádza ani tak zápas samotný, skôr momenty, keď sa Kise utieral lemom trička a odhalil kúsok zo svojho nahého brucha. Hana však tieto výstupy kamarátke prepáčila, nakoľko blondínka nebola sama. Dievčatá spozorovali, že sa v hľadisku nachádza viacero očí, ktoré idú na blonďavom basketbalistovi oči nechať. A nebolo to žiadne prekvapenie. Nedalo sa poprieť, že Kise Ryouta bol fešák. K tomu všetkému vraj bol ešte aj model, aspoň to Misao počas celého zápasu dookola tvrdila popri svojom rozplývaní sa. Takže bolo len prirodzené, že po tom chlapcovi dievčatá tak šaleli. Hana si spomenula na to popoludnie v Maji Burger bistre, keď ho tam aj s Misao stretli. Jej priateľka sa správala ako šialená a nemala k tomu ďaleko ani teraz.

The Ace and his Wallflower - Kapitola šestnásta | časť I.

20. června 2017 v 13:16 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Slová sú asi zbytočné. Sami vidíte, že pribudlo to, čo pribudlo. Absolútne netuším, že ako sa mi to podarilo napísať, musela som sa ku každému jednému slovu premáhať (kecám, posledné odseky mi už išli takpovediac same) a preto to tak aj vyzerá, ako to vyzerá. Kvalita je otrasná, nápady sú otrasné, celé je to ostrasné. Ale nevedela som to dať lepšie. Pokúšala som sa, ale nevyšlo to. Čo už. Preto mi napísanie novej kapitoly trvalo tak dlho. Proste sa mi do toho nechcelo a nebavilo ma to, o čom píšem. Takže pochybujem, že to bude baviť vás čítať, ale čo už. Musela som tam proste šupnúť tieto veci a bolo to príšerne otravné a nevedela som sa z toho vyhrabať. Takže celá táto kapitola so všetkými svojimi časťami je dosť o ničom. Ale udeje sa tu pár dôležitých vecí pre mňa, aby som sa mohla pohnúť ďalej s dejom tam, kam chcem ja. I keď som už po tak enormne dlhej dobe skoro zabudla, že o čom vlastne píšem a čo som s touto poviedkou zamýšľala. Vlastne som už aj zabudla na celé anime Kuroko no Basuke a čo sa tam udialo a väčšinu vecí som musela googliť a hľadať na Wikipedii, že o čo vlastne ide. Ani to vlastne nie je také úplne presne zodpovedajúce anime, ako som sa zaprisahala. Čo už. Mrzí ma, ako to dopadlo, no možno sa predsa len nájde niekto, kto si to prečíta a nebude sklamaný. Budem tajne - v kútiku duše - dúfať.
 


Na Orave dobre, na Orave zdravo

5. června 2017 v 10:05 | Farah |  what a wierdo
Zdravím!
Tak som sa predsa len dokopala niečo malé uverejniť. Viete, už dávno som chcela písať o všetko možnom aj nemožném, ale nikdy sa mi to nepodarilo. Nejdem tu rozmazávať dôvody, že prečo ani ako, ani čo sa vlastne v mojom živote deje (a mnohí z vás i tak postrehli, že sa niečo deje a nie je to dobré), na to teraz nemám chuť, takže o tom potom. Radšej by som dnes chcela uverejniť niečo pozitívne - článok z môjho víkendového výletu, ktorý ma aspoň trochu nabil niečim príjemným a pozitívnym a dokonca sa mi podarilo zhotoviť pár slušných fotografií, tak som sa rozhodla sa s vami o ne podeliť, prípadne vám dať tip na výlet, kam sa oplatí v našom krásnom a malebnom Slovensku ísť pozrieť. Cez víkend sme si s rodinou urobili výlet na imho najkrajší a môj najobľúbenejší región na Slovensku - Oravu. Orava je nádherná a vždy sa sem rada vraciam, či už pozrieť hrad, alebo priehradu, no tento raz sme sa rozhodli navštíviť miesto, kde som ešte nebola - Múzeum v prírode Oravskej dediny v Zuberci.

On Tides of Yesterday - kapitola 2

20. února 2017 v 21:21 | Farah |  On Tides of Yesterday

KAPITOLA DRUHÁ

Mala som pocit, že mi od bolesti každú chvíľu praskne hlava. To bolo prvé, čo som si uvedomila, keď som znova nadobudla vedomie. Ďalšia vec, ktorú som si uvedomovala, bol fakt, že je moje telo ponorené vo vode. Cítila som ju všade, akoby mi prúdila v žilách miesto krvi. Vlny ma nadnášali a hojdali na morskej hladine. Nemala som odvahu otvoriť oči, ešte nie. Najskôr som sa sústredila na úplne iné vnemy, ktoré zaútočili na moje zmysly. V ušiach mi ešte stále hučalo, no šum vĺn to začínal pomaly prehlušovať. Končatiny som mala skrehnuté, no cítila som chladnú vodu, ako oblizuje moju pokožku, bola som v nej ponorená až po bradu. Do nosa mi udrel pach rybiny a morskej soli kombinovaný s umelinou a vtedy som si uvedomila, že mám zrejme na sebe ešte stále svoju gumenú záchrannú vestu.

Happy Birthday, Petrika!

8. srpna 2016 v 22:09 | Farah |  o n e s h o t s
Dnes je veľmi špeciálny deň, viete? Istá osôbka sa narodila v tak krásny dátum - 8. 8. a hoci už je pomaly skôr zajtra, ešte to snáď stále stíham. Petriku určite všetci veľmi dobre poznáme, ale vedeli ste, že dnes oslavuje svoje narodeniny? Nie? Tak to už viete a máte ešte šancu napraviť všetko a ísť jej rýchlo zablahoželať. Dnes má byť len a len jej deň, tak na ňu buďte všetci dobrí, jasné? :3 No a keďže táto slečna patrí k mojim úplne najobľúbenejším osobám, ktoré poznám vďaka internetu, aspoň takýmto spôsobom by som jej rada venovala niečo malé k sviatku. Ale, je tu jedno veľké ale. Skutočne posledné dni nemám náladu, čas a hlavne ani chuť písať. Snažila som sa tento deficit nejako vyliečiť, ale nešlo to :( A vedela som, že ma čaká jedna veľmi dôležitá úloha - napísať nejaký darček pre Petriku, nakoľko keď som oslavovala ja, tak ma sama obdarovala a to ešte aj niečim veľmi krásnym, čo mi zahrialo pri srdci. Prirodzene, nechcela som zaháľať a tiež sa ju na jej narodeniny aspoň trošku potešiť. Ale obávam sa, že mi môj plán nevyšiel tak úplne podľa predstáv a to nie len mojich. :/ Skutočne som sa pokúšala, veľmi, ale nedostavil sa žiadny normálny, vyhovujúci nápad, ktorý by za niečo stál :( Bola som zúfalá a v koncoch, zrejme tak, ako ešte nikdy pred tým nie. Preto z toho vzniklo len takéto slabé nevydarené čosi, čo sa ani nedá nazvať poviedka a už tobôž nie poriadny darček k narodeninám. Mrzí ma to, Petrika, že som ti nebola schopná napísať nič lepšie :( Chcela som ťa potešiť a viem, že miluješ Akashiho, neviem si predstaiť, kto iný by ťa mohol aspoň trochu potešiť, preto som opäť písala o ňom a tento raz mi to vyšlo ešte menej ako naposledy. Ja na túto postavu proste písať neviem, nejde mi to a ani mi to asi nikdy nepôje. Preto sa vopred ospravedlňujem, že je to takéto, aké to je. Na nič lepšie som sa nezmohla :( A hlavne mi je to ľúto, lebo sú to tvoje narodeniny a moc som ti chcela podarovať niečo omnoho, omnoho lepšie. Tak snáď niekedy inokedy...


On Tides of Yesterday - kapitola 1.

26. července 2016 v 22:06 | Farah |  On Tides of Yesterday
Napokon som sa rozhodla, že sa s vami podelím o prvú kapitolu svojho nového originálneho príbehu, ktorý som na blogu už spomínala. Pôvodne som ju nechcela uverejňovať tak skoro - ešte nie je tak úplne odsúhlasená a upravená, je to len akýsi hrubý koncept, prvotný nápad a určite ju ešte časom upravím. Takže vám je asi jasné, že s ňou nie som tak úplne spokojná, no je to aspoň niečo, čo som sa prinútila napísať, po nekonečne dlhej dobe.

Skrátka mi to už nejde. Neviem, že prečo. Alebo možno aj viem, ale nechcem to riešiť tu, na blogu. Každopádne, je len na vás, či si to prečítate, alebo nie. Neočakávam, že o túto poviedku bude nejaký extrémny záujem, predsa len, nepísala som už roky, takže sem niektorí ľudia aj prestali chodiť. Pre tých, čo zostali a majú záujem o moje články - moc vám ďakujem a posnažím sa, aby sa to s aktivitou zlepšilo. Stále mám blbé obdobie a neviem, že ako dlho ešte potrvá a kedy sa "naplno" rozbehnem.

Myslím, že som vám už niekedy (cca pred rokom) spomínala, že chcem písať pirátsku story. To bolo ešte vtedy, keď ma prvý raz chytila moja pirátska mánia. Tento nápad a celý príbeh mi leží v hlave už vyše roka, strašne moc som chcela písať o pirátoch a udalostiach z histórie, ale stále sa mi nedarilo k tomu dostať - s tým množstvom fanfikcií, ktoré som načala, som nemala čas na nič originálne. A napokon som predsa len niečo zosmolila, pretože ma to nadšenie zo seriálu Black Sails a z pirátskej tématiky celkovo pochytilo znova ♥.

Sprievodný článok k fanfikcii a podrobnejšie info aj nejaké tie odstavce o postavách spíšem neskôr (alebo možno budem tento raz viac stručná a záhadnejšia, aby som vás neukrátila o prekvapenia). Dnes sem vkladám iba prvú kapitolu. Ďakujem vopred každému, kto si na ňu nájde čas. Snáď to nebude príliš veľké sklamanie.

Vaša Farah



The Ace and his Wallflower - Kapitola pätnásta | časť III.

6. června 2016 v 19:17 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Dievčina sa vyplašila, keď si uvedomila, že podišiel až k nej, do jej úplne tesnej blízkosti. Mohol doslova cítiť jej vyčerpanie a zúfalstvo, aj to, ako jej začalo ešte rýchlejšie biť srdce, keď sa zozadu pritisol k jej drobnejšej postave. Bolo to veľmi podobné situácii, ktorá sa medzi nimi dvomi už raz odohrala - v jeho izbe. A predsa to bolo úplne iné. Vedel, že skôr, či neskôr to dokáže. Veril tomu, hoci podobným veciam prestal veriť už dávno. A hlavne prestal veriť v ľudí. No niečo ho nútilo skúsiť veriť opäť. Aspoň raz, skúsiť veriť Hane. Aby aj ona začala veriť sebe samej.

The Ace and his Wallflower - Kapitola pätnásta | časť II.

6. června 2016 v 19:04 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Konečne sa ozval oslobodzujúci zvuk zvončeka, ktorý signalizoval koniec poslednej vyučovacej hodiny. A Hana si konečne po dlhšom čase mohla vydýchnuť. Blížil sa víkend a to znamenalo, že aspoň na nejakú chvíľu bude môcť od školy oddýchnuť a nemyslieť na to všetko, čo ju sužuje. Tento raz sa ponáhľala, keď si balila veci do školskej tašky. Z triedy vyletela medzi prvými študentmi, ledva sa stihla rozlúčiť s Yuzuru. Ponáhľala sa k svojej skrinke na chodbe, kde si vytriedila veci, ktoré plánovala nechať v škole a keď sa prezúvala, dobehli ju aj ostatní spolužiaci. Po tom, čo mala všetko pripravené, narovnala sa a zavrela dvere skrinky. Až vtedy si všimla, že pri nej celý čas niekto stojí a čaká, kým ho dievčina zaregistruje.

The Ace and his Wallflower - Kapitola pätnásta | časť I.

6. června 2016 v 18:59 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Nie, nesníva sa vám, skutočne je to realita. Naozaj na tomto blogu konečne po dlhej odmlke vyšiel nový článok. A to nie len tak hocijaký, ale rovno nová kapitola k jednej z rozpísaných fanfikcií. Sama tomu nemôžem uveriť - že sa mi to podarilo dopísať a konečne môžem kapitolu zverejniť, ale je to skutočne tak. Konkrétne sa mi podarilo dopísať ďalšiu, v poradí už 15.-tu kapitolu k poviedke The Ace and his Wallflower. Vlastne, momentálne na ničom inom ani nepracujem, keď už si nájdem aspoň drobnunký úlomok voľného času, ktorého mám momentálne menej ako málo, verte mi. Absolútne nič nestíham a preto sama neverím vlastným očiam, že sa mi podarilo niečo ďalšie napísať a uverejniť. Snáď to aspoň niekoho poteší, ak sa tu ešte vôbec niekto zastaví. Vedzte, že robím všetko pre to, aby som svoju aktivitu opäť rozbehla a ak ste si všimli, tak som sa snažila obehnúť a aj okomentovať vaše blogy, ktoré som zanedbávala. Už tak robím viac, ako si môžem dovoliť, preto majte, prosím, strpenie. Nebudem to tu už ďalej obkecávať, nakoľko ma tlačí limit pre znaky. I z toho dôvodu bude dnešná kapitola rozdelená až do troch častí. Je totiž mimoriadne dlhá, snáď najldlhšia, akú somi doposiaľ podarilo k tejto kapitolovke napísať. Snáď si ju užijete a ďakujem vopred za prečítanie a prípadne nejaké reakcie, ktoré by ma nesmierne potešili. Verte mi, potrebujem to teraz ako soľ...

Další články


Kam dál




Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: