A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Be Careful what you wish for! - kapitola 1.

8. srpna 2012 v 8:18 | Farah |  Be Careful What You Wish For!

Kapitola prvá - Želanie

Väčšinou sa vraví 'Buď opatrný na to, čo si želáš'. Nikdy by si nepomyslela, že táto veta bude mať v jej živote tak veľký význam. Ale stalo sa. A ona pochopila, že so želaniami treba zaobchádzať opatrne. Pretože to, po čom vždy tajne túžila sa jej vypomstilo. A to viac, ako by si kedy dokázala predstaviť.


Bol teplý júlový večer. Sedela vo svojej izbe za svojim stolom, pred svojim počítačom. Iné deti behali ešte stále po vonku, hoci slnko už dávno zapadlo. Jej sa však nechcelo. Ona dávala prednosť večerom stráveným doma v pohodlí čítaním rôznych komixov a príbehov na internete. Alebo pozerala filmy, počúvala pesničky, či kreslila.
Občas sa jej kamarátom podarilo ju vytiahnuť von medzi ľudí, ale to sa stávalo len zriedkavo. Vždy radšej trávila čas s imaginárnymi vymyslenými postavičkami z obľúbených anime a máng. Vždy sa dokázala s nimi viac zabaviť, ako s normálnymi ľuďmi v jej okolí.
Jej najmilovanejšie anime malo názov Naruto Shippuuden. Dokázala pri ňom tráviť hodiny. Dokázala pozerať každú epizódu niekoľkokrát dokola, každú časť mangy čítať dvakrát. Prehľadávať internet a zháňať informácie s jej obľúbencami. Sťahovať tisíce obrázkov a sledovať stovky videí. Čítať milióny poviedok, o ktoré na internete nebola núdza. Takto ona trávila svoj čas. Takto sa zabávala. Presne toto bolo pre ňu to pravé.
Najviac z tohto anime milovala zločineckú organizáciu zvanú Akatsuki. Všetci jej členovia boli zároveň jej platonickými láskami. Keďže žiadnu skutočnú momentálne nemala. Úplne ich zbožňovala. Dokázala nad nimi premýšľať aj hodiny.
Aj teraz. Znova surfovala po internete a prezerala si obrázky, krásne fanúšikovské kresby jej obľúbených postáv. Rozplývala sa nad nimi. Čítala jeden vymyslený príbeh o nich za druhým. Nedokázala sa toho nabažiť. Hľadela na jeden obzvlášť podarený obrázok jej najobľúbenejších Akatsuki hrdinov, oblečených len v nohaviciach. Obrázok bol geniálny. Hneď si ho dala na plochu. Nedokázala sa naň prestať dívať. Všetci na ňom vyzerali božsky. Hidan s posmešným úškrnom. Itachi so zamysleným pohľadom. Deidara s hravým úsmevom. Pein s nebezpečnými očami na ňu hľadel priamo z obrazovky. Kisame sa na ňu veselo usmieval s rukami založenými na hrudi. A Madara... no, Madara Uchiha bol jej slabou stránkou. Vždy mala Tobiho - jeho druhú identitu veľmi rada. Zdal sa jej zábavný a bezstarostný a veľmi veselý. Keď ukázal sharingan, tak sa jej zdal mocný a záhadný, a keď sa dozvedela, že to je Madara Uchiha, ktorý žije, totálne ju pobláznil. A teraz, keď sa na neho pozerala, na jeho oči, ako na ňu povýšenecky hľadia z monitoru a na jeho Uchihovský úškrn. Zase sa jej srdce rozbúšilo. Nemohla si skrátka pomôcť. Bola z nich úplne namäkko.
Ach, bože... keby tak boli skutoční... pomyslela si a vzdychla, hľadiac stále na obrazovku. Keby tak prišli do nášho sveta. Sem, k nám. Bože, nič iné by som si nepriala.
Ešte hodnú chvíľu na obrázok hľadela. Potom jej zrak skĺzol na ukazovateľ času a ona s hrôzou zistila, že už sú dve hodiny po polnoci. Bola vďačná za to, že nebol školský rok a nemusela na druhý deň zavčasu vstávať. Doma bola len s otcom. Brat bol na dvojtýždňovom tábore a matka na služobnej ceste. Vypla počítač, prezliekla sa do pyžama a ľahla si do postele. Zaspávala s myšlienkou na Akatsuki v hlave. Ako každú noc.
***
Ráno ju prebudil zvuk krokov, ktoré sa blížili k jej posteli.
"Nespi už! Je jedenásť hodín!" Zvýšil na ňu otec hlas. Prevrátila v posteli oči, ale potom ich otvorila. Pomaly sa posadila. Pozrela hore na otca.
"Čo budeš dnes jesť?" Spýtal sa jej nervóznym hlasom. Neznášala tie jeho nervózne nálady.
"Ja si niečo nájdem." Odpovedala mu ospalo a zívla. Takto to chodilo každý deň. Vstala neskoro, takmer už na obed. Potom si zohnala na jedenie, čo chladnička dala a celý deň presedela za počítačom, poprípade pred telkou. Ona takýto spôsob života milovala. Jej otcovi sa nanešťastie nepozdával.
"Bol som ti nakúpiť. Zostaneš doma sama. Ja musím odísť na dva týždne preč. Zvládneš to?" Srdce jej poskočilo radosťou. Bude tu doma dva týždne sama! Nič lepšie si nemohla želať. Nikto jej nebude do ničoho kecať a bude si môcť robiť, čo sa jej len zažiada.
"Jasné, pokojne choď..." odpovedala s úsmevom na tvári.
"Dobre, tak nakúpené máš, tak by ti to mala stačiť aspoň na pár dní. Nechám ti tu peniaze, ak budeš chcieť, objednaj si pizzu. Žiadne domáce párty, ani vodenie chlapov domov. Jasné? Cez deň nezabudni vetrať a keď bude mať prísť búrka, tak pozatváraj okná." Vymenoval jej zoznam toho, ako sa má správať počas jeho neprítomnosti. Prikývla na znak súhlasu.
"Maj sa. A dávaj si na seba pozor." Postrapatil ju po hlave a potom odišiel. Hodila sa naspäť do perín. O pár minút už počula štartovať auto a potom počula, ako jej otec odchádza preč. Nebola nervózna. Bola zvyknutá na to, že ju často nechávali s bratom doma samú. Neprekážalo jej to.
Po zvyšok dňa sa len tak pofľakovala po dome. Všimla si, že otec jej nakúpil celkom veľké zásoby jedla, takže hladom neumrie. A taktiež si mohla objednať pizzu. Toto budú najlepšie dva týždne v jej živote. Po obede zavolala najlepšej kamarátke, ktorá však nebývala v jej dedine. Dohodla sa s ňou, že keď sem príde na návštevu k babke na prázdniny, čo malo byť tento týždeň, prespí u nej. Už sa na to moc tešila. Urobia si súkromnú dievčenskú pyžamovú párty.
V zámke zaštrkotal kľúč, keď otvárala vchodové dvere. Spomenula si, že strávi celú noc doma sama. Trochu ju striaslo. Vždy to v pohode zvládala. Nikdy sa nebála, lenže to tu s ňou bol aj jej brat. Teraz však bude celú noc úplne sama. V tomto veľkom rodinnom dome.
Rozhodla sa, že pôjde navštíviť starkú mamu, ktorá bude mať doma určite zásobu čerstvo napečených koláčov, ktoré sa jej ujdú a skutočne bolo tomu tak. Vracala sa domov s myšlienkou, že si pustí nejaký skvelý film a strávi večer pozeraním a pojedaním koláčov. Keď otvorila vchodové dvere, začula vnútri akési tlmené hlasy. Vychádzali z jej izby. Zabuchla vchodové dvere a hlasy ihneď stíchli.
Panebože... pomyslela si. Možno som len nechala zapnuté rádio, upokojovala samú seba. Pomalým krokom, trasúc sa podišla k zatvoreným dverám svojej izby. Ani sa neobťažovala vyzuť topánky. Trasúcou rukou otvorila dvere. V izbe bolo svetlo. Svietila jej stolná lampa. Jej oči uvideli niečo, čo jej doslova vyrazilo dych. Nie, nemohlo to byť skutočné. Prudko zavrela dvere. Zatvorila oči, zhlboka sa nadýchla a znova otvorila dvere. Potom pomaly otvorila oči. Ale nepomohlo to. Znova videla to, čo pred tým. Nebolo to možné. Na toto neexistovalo žiadne logické vysvetlenie. Ani v tom najbláznivejšom sne nebolo možné, aby boli všetci členovia vymyslenej zločineckej organizácie Akatsuki z vymysleného sveta, z vymysleného anime, v jej izbe.

kapitola 01 | kapitola 02 >>
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Unknown Monster. Unknown Monster. | Web | 9. srpna 2012 v 19:23 | Reagovat

Děkuju za komentáře na mém blogu, potěšily mě :)

Jinak povídka se ti moc povedla! :) Krásně se mi četla, těším se jak to bude dál :) Tvůj blog se mi hodně líbí, ráda bych si ho dala do seznamu oblíbených blogů, jestli ti to nebude vadit? :)

2 Farah Farah | E-mail | Web | 9. srpna 2012 v 19:58 | Reagovat

1: och, to ma moc teší, že mám konečne po dlhej dobe nejakého návšetníka! :) A ešte viac ma teší, že niekto číta moje slátaniny xD čoskoro pridám ďalšiu kapitolu. Pridať si ma, samozrejme, môžeš, budem len rada. Nemáš za čo, na tvojom bolgu sa určite zastavím častejšie. Ďakujem za návštevu :-)

3 Lullu Lullu | 10. srpna 2012 v 12:44 | Reagovat

TOTO keby sa mi stalo! Inak... skoro presne si ma opísala. Toto je to čo robím. Akurát čítam FF o Harrym Potterovi.
Napísala si to veľmi dobre :)

4 Farah Farah | E-mail | Web | 10. srpna 2012 v 15:23 | Reagovat

[3]: a to počkaj ešte, že čo príde >:D

5 Lullu Lullu | 10. srpna 2012 v 17:50 | Reagovat

[4]: Nie nie... všetky moje zvrhlé sny budú realitou?:D

6 Anne-chan Anne-chan | Web | 11. srpna 2012 v 15:32 | Reagovat

Etoo.. tak žee.. jsem ráda že ti pomáhá můj návod.. mm a u něho.. musíš tam kliknout na to jak jsem to označila číslem 5.. tam jsou ty nástroje curve a podobně ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: