A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



ZATÚLANÁ - Kapitola 01

18. srpna 2012 v 21:18 | Farah |  Zatúlaná
Zdravím, ľudkovia!

Pochybujem, že toto bude niekto čítať, ale rozhodla som sa uverejniť ďalšiu kapitolu zo série Zatúlaná. Na poviedke pracujem práve v tejto chvíli a prednedávnom som dopísala prvú kapitolu. Tak prečo ju nezverejniť, všakže? Budem moc rada, ak si ju aspoň niekto prečíta a ešte viac ma poteší, ak zanecháte komentár. Za prípadné chyby sa ospravedlňujem. Bolo to písané narýchlo a nemám žiadného beta-readera, ktorý by mi opravil chyby alebo upozornil na nedostatky. Takže snáď to prekusnete.

Ak sa vám poviedka páči, nezabudnite komentovať a vyjadriť sa k nej, aby som vedela, či vôbec má zmysel to sem dávať. Snáď sa nájde apsoň niekto, kto bude moje bláboly čítať. Príjemnú zábavu prajem ;)


Kapitola 01 - Minulosť


rebrala sa na zvuky hučiaceho potoka. Nechápala, ako bolo možné, že ešte vôbec žije. Celé telo ju bolelo a nevládala sa ani pohnúť. Nedokázala ani rozlepiť viečka a otvoriť oči. Jediné, čo dokázala vnímať, bola únava, zvuk zurčiaceho potoka a ostrá prenikavá bolesť, ktorá jej pulzovala celým telom.

Počula nejaké kroky. Boli to dve alebo tri postavy. Nedokázala ich úplne identifikovať, lebo zmysly mala otupené od tej hlbokej prázdnoty, z ktorej sa práve prebrala. Posledné, čo si pamätala, bolo to, ako stáli zoči-voči tomu maskovanému členovi Akatsuki. Následne to, že skočila Narutovi do jeho presne miereného rasenganu. Stále však nechápala prečo. Prečo nechcela, aby sa tomu v maske niečo stalo.

"Hej, Hashi-san, aj ty vidíš to, čo ja?" Ozval sa neznámy mužský hlas. Mladý mužský hlas. Nikdy predtým ho nepočula.

"Neviem, čo myslíš, Tobi." Odpovedal mu druhý, tento raz trochu hlbší.

"Tam, nevidíš? Tam v diaľke niečo..."

"Vidím! Niekto tam leží! Je tam človek." Zvolal ten, čo ho prezývali Hashi. Počula, ako sa k nej blížia kroky. Stále však nedokázala otvoriť oči. Pokúšala sa, ale veľmi ju rozbolela hlava. Zastonala. Postavy už boli takmer pri nej.

"Je to nejaká žena." Vyhlásil ten prvý. Tobi.

"Dievča, vyzerá mlado. Ešte žije, ale je vážne zranená. Pomôž mi s ňou." Vyzval Tobiho Hashi. Obaja sa zohli k Mayi a opatrne ju jeden z nich vzal do náruče. To bolo všetko, čo si pamätala. Potom znova omdlela.

***
Otvorila oči. Netušila, ako dlho bola mimo. Prvé, čo uvidela, bol drevený klenutý strop, pripadalo jej to, ako keby sa nachádzala vo vnútri nejakého obrovského dutého stromu. Ležala na nepohodlnom lôžku a cítila, že celé telo ju už tak moc nebolí. Pociťovala len jemné mravčanie, ako keď sa hoja rany. Stále netušila, kde sa nachádza. Rozhodla sa to zistiť. Opatrne sa pokúsila otočiť na bok, ale zaboleli ju všetky rebrá a ona potichu zasyčala od bolesti.

"Ešte by si nemala robiť prudké pohyby. Nie si celkom vyliečená." Ozval sa pri nej starostlivý ženský hlas a zrazu sa v jej zornom poli objavila tvár.

Bola to pekná mladá ženská tvár, trochu bacuľatá s dlhými čiernymi vlasmi a tmavo-hnedými očami. Zmätene na ňu hľadela.

"Mimochodom, ja som Haruhi a som tvoja hlavná ošetrovateľka." Milo sa na Mayu usmiala. Maya netušila, čo si má o tom myslieť. Nikdy predtým tu ženu nevidela, čo znamenalo, že v Konohe sa asi nachádzať nebude.

"Kde? Kde to som?" Vyjachtala zo seba zachrípnutým hlasom, až sa ho sama naľakala. Nerozprávala zrejme niekoľko dní.

"Kde si? V hlavnom lekárskom sídle osady Senju klanu. A ja som tu hlavná ošetrovateľka. Sestričky sa zase niekde asi flákajú," dodala trochu pobavene a karhavo zároveň. "Máš šťastie, že ťa sem Tobi s Hashim priniesli včas. Nemuselo to pre teba dopadnúť dobre. Zlatí to chlapci," dodala trochu zasnene.

Maya bola ešte zmätenejšia ako predtým. Tobi a Hashi? Osada Senju klanu? Robila si z nej tá žena srandu? Pokiaľ vedela, Senju klan vymrel už veľmi dávno a jeho posledná členka bola Tsunade-hime. Tak o čo potom išlo?

"Zlatíčko, a ako sa voláš ty? Čo sa ti stalo, kto ťa takto doriadil? Z kadiaľ pochádzaš? Nikdy predtým som ťa tu nevidela. Nevyzeráš ako tunajšia. Z Uchiha klanu tiež nemôžeš byť a Hyuuga taktiež nepripadá v úvahu. Čo si potom robila na našom hraničnom území?" Heruhi na ňu vychŕlila kopu otázok. Ale Maya sa na ne nechystala odpovedať hneď. Najprv potrebovala pár dosť dôležitých odpovedí ona sama.

"Prosím vás, kde sa to nachádzam?" Spýtala sa znova.

"Zlatíčko, už som ti predsa povedala, že na území Senju klanu. Hashirama ťa sem priviedol. Bola si vraj polomŕtva, keď ťa našiel." Odpovedala s obavami v očiach Haruhi.

Mayu si dala jedno s druhým dohromady. Senju klan a Hashirama. Z akadémie si pamätala, že prvý Hokage Shodaime sa volal Senju Hashirama zo Senju klanu, ktorý žil v lese. On a ešte niekto od Uchiha klanu založili Konohu. Ale to bolo pred vyše osemdesiatimi rokmi.

Nechápala tomu. Bolo nemožné, aby sa vrátila späť v čase. Ale oblečenie, ktoré mala Haruhi na sebe a taktiež vybavenie tejto takzvanej nemocnice by sa dalo pokladať za zastarané.

"Pane bože, to nie je možné. Toto musí byť zlý rok..." mumlala si pre seba a hlava jej trieštila bolesťou, keď sa pokúšala spomenúť si na detaily toho boja, ktorý ju sem poslal. Jasné, ten mangekyo sharingan, ktorý sa objavil maskovanému Akatsuki v jeho pravom oku. Aj Kakashi-sensei mal mangekyo sharingan a dokázal ním presúvať veci i ľudí v priestore. Možno to ten druhý dokázal v čase. Panebože, ja som sa stratila späť v čase!

Haruhi ju starostlivo pozorovala, ako keby bola nejaký nepríčetný blázon. S obavami krútila hlavou. "Zlatíčko, čo sa ti stalo?"

"Ja... ja neviem. Nepamätám si. Ono ma to poslalo späť do minulosti." Zašepkala Maya a začervenala sa, keď si uvedomila, ako hlúpo to muselo vyznieť.

"Chúďatko moje, ty si sa musela niekde vážne udrieť do hlavy, keď si nepamätáš, čo sa stalo a na um ti prichádzajú takéto hlúposti." Ustarostene jej priložila ruku na čelo. Mayu to trochu nahnevalo, jasné, to sa dalo čakať, že jej to nikto neuverí.

V tom sa dvere "nemocnice" otvorili a dnu vošiel vysoký čiernovlasý mladík, ktorý jej bol tak trochu povedomý. Len nevedela z kade. A musela uznať, že bol aj celkom pekný. Vlastne dosť pekný, celkom bolo slabé slovo. Hneď za ním vošiel druhý mladík, o niečo mladší so striebornými krátkymi strapatými vlasmi. Aj jeho tvár určite z niekade poznala.
Obaja pozdravili Haruhi a podišli k lôžku, na ktorom Maya ležala.

"Zdravím vás, Hashi-sama, Tobi-kun." Usmiala sa na nich Haruhi a uvoľnila im miesto, aby mali na Mayu dobrý výhľad. Hashi-sama? Hahsirama? Panebože! Hneď vedela, z kade jej boli známi. Predsa zo skaly v Konohe, na ktorú mala každý deň tak krásny výhľad. Ale tá skala ešte neexistovala. A neexistovala ani skrytá dedina, v ktorej sa narodila. Bolo to... zvláštne.
"Shodaime-sama! Nidaime-sama!" Oslovila ich úctivo a bolo jej dosť hlúpe, že musí ležať na lôžku a nesmie sa ani pohnúť, aby sa pred nimi uklonila na znak úcty. Obaja sa na ňu nechápavo pozreli.

"Ospravedlňte to dievča, chúďatko, veľmi silno sa uderila do hlavy, nič si nepamätá." Snažila sa situáciu zachrániť Haruhi.

"Ja som Senju Hashirama a toto je môj brat Tobirama. A kto si ty? Pamätáš si aspoň na meno?" Oslovil ju mladý Shodaime.
Maya tuho premýšľala. Vedela, že keby im povie dopodrobna, čo sa stalo pred tým, ako sa ocitla v tejto dobe, nikto by jej neuveril a pokladali by ju za pomätenú. Nezostávalo jej nič iné, len klamať a tváriť sa, že má amnéziu.

"Nespomínam si na nič, viem len to, že moje meno je Maya," odpovedala neistým hlasom a dúfala, že jej uveria.
Hashirama sa na ňu prívetivo usmial, až jej na krku naskočili zimomriavky. Nikdy by si nepomyslela, že Shodaime bol za svojich mladých čias taký fešák. A už vôbec by ju nenapadlo, že sa s ním stretne.

"Teší nás, Maya." Až teraz si spomenula, že v miestnosti je aj jeho brat - Nidaime Tobirama. Vyzeral byť približne tak starý ako ona, možno o niečo mladší na rozdiel od Hashiramu, ktorý bol už dospelý mladý muž.

Celá táto situácia bola smiešna. Nevysvetliteľná, nepochopiteľná, ale stále smiešna. Nebolo jej však do smiechu. Práve naopak. Uvedomila sa, že sa ocitla medzi neznámymi ľuďmi na neznámom mieste. A čo bolo najdôležitejšie - v neznámom čase. Na um jej neprichádzali žiadne myšlienky, ako by sa mohla dostať domov. Tušila, že títo ľudia jej nepomôžu dostať sa von z pekelnej situácie, v ktorej sa práve nachádzala. Začala sa jej zmocňovať panika.

"Takže, Maya, zrejme nám nebudeš vedieť povedať, z kade si a ako si sa tu ocitla. Akékoľvek otázky na teba sú momentálne zbytočné. Kým sa ti nevráti pamäť." Skonštatoval mladý Shodaime a Maya si v duchu vydýchla. Aspoň, že uverili mojej lži.

"Obávam sa, že sa jej tá pamäť nemusí vrátiť tak úplne." Vložila sa do rozhovoru Haruhi a všetky osoby v miestnosti na ňu prekvapene pozreli.

"Čo tým myslíš?" Vyzvedal Tobirama.

"Chcem len povedať, že dievča má vážne poškodený pamäť. Je to následok nejakého silného jutsu, o ktorom sme určite ešte nepočuli. Veľmi to poškodilo jej myseľ. Môžeme byť vôbec radi, že zvyšok jej mozgu funguje tak, jak má," vysvetlila mu.

Maya rezignovane vzdychla a uprela zúfalý pohľad hore k drevenému stropu. Čo teraz? Čo budem robiť?
Hashirama akoby čítal jej myšlienky. Opatrne sa dotkol dlaňou jej ramena a povzbudzujúco sa na ňu usmial.

"Nemusíš sa báť, že nemáš kam ísť. Nevyženieme ťa preč. Tuto Haruhi sa bude o teba starať a keď vyzdravieš, môžeš zostať v našej osade. Senju klan ťa prijme medzi seba, to ti zaručujem. Čoskoro sa stanem ich vodca, máš moje oficiálne povolenie byť našim hosťom." Jeho slová ju zahriali pri srdci. Už dlho nestretla nikoho tak dobrosrdečného. Shodaime bol rozhodne veľký človek, legendy o ňom boli pravdivé.

"Ale čo budem robiť? Toľkú pohostinnosť si nezaslúžim. Ako sa vám odmením za starostlivosť a záchranu života?"

"Pridaj sa k nášmu klanu! Buď ninja spoločne s nami." Vyhŕkol mladší chlapec prv, ako sa stihol ovládnuť. Jeho starší brat sa srdečne zasmial. Maya očervenela. Boli k nej tak dobrí, to si nezaslúžila.

"Dokážeš vôbec používať chakru?" Spýtala sa zvedavo jej ošetrovateľka. Maya sa v duchu zasmiala. Či dokáže používať chakru? Nie nadarmo sa z nej prednedávnom stal chunnin. To im však prezradiť nemohla. Určite by nemali ani potuchy, čo to vlastne ten chunnin je. Také niečo v tejto dobe ešte neexistovalo. Rozhodla sa však byť aspoň trochu užitočná.

"Samozrejme, že dokážem. Toto je jedna z tých málo vecí, ktoré si pamätám."

"To je skvelé. Čo keby si potom, ako sa vyliečiš, začala trénovať lekárske jutsu? Zdravotníkov nie je nikdy dosť. Haruhi je veľmi šikovná medic-nin a myslím, že sa rada podujme naučiť ťa pár techník." Hashirama predniesol svoj návrh a s očakávaním pozrel na spomenutú lekárku.

"Myslím, že je to dobrý nápad. Neboj sa, keď sa do toho dostaneš, pôjde ti to ako po masle." Žmurkla na dievčinu na posteli.

Maya si bola istá tým, že jej to pôjde, nakoľko sa už pár lekárskych techník naučila spolu s Ino a Sakurou od Tsunade. Nebolo ich veľa, ale dokázala liečiť drobné zranenia pomocou svojej chakry. To, že Hashirama ponúkol, aby sa pripojila k Haruhi, jej vyhovovalo. Nadšene pokývala hlavou na znak súhlasu.

"Takže, oficiálne vitaj v Senju klane." Darovel jej mladý Shodaime jeden zo svojich hrejivých úsmevov a dievčina zrazu pocítila drobné motýliky, ktoré akoby sa jej začali rojiť v žalúdku. Nesmelo mu úsmev opätovala.

"Dobre, chlapci. Sme rady, že ste si s nami takto pekne pokecali, ale už by ste mali ísť. Nechcem vás vyháňať, ale Maya si potrebuje odpočinúť. Aj zajtra je deň, môžete ju navštíviť, keď bude na tom lepšie." Hnala ich Haruhi k dverám a Tobirama pretočil očami na znak nesúhlasu.

Obaja chlapci sa však s Mayou rozlúčili a vyšli von. Haruhi sa otočila k dievčine a podala jej akýsi zvláštne zapáchajúci nápoj v drevenom hrnčeku. Nepáchol, len mám veľmi nezvyčajnú omamnú vôňu.

"Toto vypi. Bude sa ti chcieť spať. Potrebuješ teraz veľa, veľmi veľa spánku, aby si nabrala nové sily. Som rada, že sa nám takto rýchlo zotavuješ, ale spánku nikdy nie je dosť." Povedala mladá žena prísnym hlasom a Mayi v tej chvíli pripomínala Shizune - pomocníčku Tsunade. Bez odvrávania si vzala hrnček a vyprázdnila ho do seba. Tekutina v ňom mala príjemnú bylinkovú príchuť. Zacítila, ako jej oťaželi viečka.

Položila hlavu na vankúš a privrela oči. Všetko, čo sa za posledných pár hodín udialo, bolo šialené. Ale našťastie sa dostala k dobrým ľuďom. A to, že sa nachádzala v osade zakladateľov Konohy, jej dávalo aspoň malý pocit domova.


<< Prológ | Kapitola 01 |Kapitola 02 >>
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Lu Lu | 23. srpna 2012 v 15:58 | Reagovat

Paci sa mi ze sa jej uz od zaciatku niekto pekne ujal. Tesim sa ako sa bude pribeh dalej odohravat. Len tak dalej. Je skvely :-)

2 Farah Farah | E-mail | Web | 23. srpna 2012 v 18:00 | Reagovat

[1]: Jeej, to som rada :) Moc si vážim, že aspoň niekto to číta. Poviedky sa budem snažiť pridávať pravidelne, hoci nečakám veľa čitateľov. Ale som moc vďačná aspoň za teba :) Kedže nie si zasvätená do sveta anime Naruto, tak to bude pre teba asi ťažšie, nakoľko nepoznáš potavy ani celkový dej. Ak by si mala akékoľvek otázky a niečo by ti nebolo jasné, tak napíš, všetko ti ochotne vysvetlím/ozrejmím. :) Ďakujem za komentár!

3 dragy dragy | 9. října 2013 v 18:51 | Reagovat

je to úžasně (ne počkat to je slabé slovo :D ) je to luxusní :3 okamžitě sem dej další díl !!! miluji totiž povídky na Hashiramu a těch moc není :( ten děj je velice povedený a těším se až se to pořádně rozvine a nakonec :) jen tak dál XD

4 Farah Farah | 9. října 2013 v 23:44 | Reagovat

[3]: wow :O to som nečakala, že niekto bude čítať moje poviedky :) moc si ma potešila :) mám napísanú takmer celú druhú kapitolu, takže poviedka pokračovať bude :) Hoci skôr ako na Hashiramu, bude orientovaná viac na Madaru (pretože mám pre neho Slabosť), ale Hashi sa tam bude vyskytovať tiež :) takže sa máš na čo tešiť ;)

5 Steffy Steffy | 16. července 2014 v 11:36 | Reagovat

Ahoj. natrafila som ta túto poviedku a moc sa mi zapáčila :) len škoda že nepokračuje.. :( moc by ma potešilo kebyže by si začala písať ďalej :) tiež obdivujem  že niekto si trúfol písať o minulosti madara hashirama plus to dievča z budúcnosti. ver mi keby som mala talent na písanie tak píšem aj ja. ale asi mi bolo súdené len čítať poviedky od ostatných spisovateľov :)

6 Farah Farah | 9. srpna 2014 v 23:19 | Reagovat

[5]: Ahoj, Steffy :) Poteším ťa, v poviedke sa rozhodne chystám pokračovať, takže sa nemusíš báť :) Mám už napísané čo-to z druhej kapitoly, ale ide to pomalšie, lebo ju zároveň aj prekladám do anglického jazyka, keďže som sa odhodlala hodiť ju aj na wattpad :P

Toto je moje obľúbenné časové obdobie z Naruta, keďže Madara je moja platonická láska č. 2 a zbožňujem ho zamlada aj jeho a Hashiho príbeh :) ja tiež talent na písanie nemám, ale ako vidíš, tak som sa do písania predsa len pustila :D možno by to šlo aj tebe :) každopádne, som rada, že sa ti páči a snáď si prečítaš aj ďalšie diely, ktoré sa chystám uverejniť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: