A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Road to Ninja - Kapitola 3

21. října 2014 v 0:41 | Farah |  Road to Ninja
Zdravím všetkých návštevníkov!

Po dlhej dobe tu máme znovu kapitolu k poviedky Road to Ninja. Hoci som ju sľúbila už dávno, konečne som sa dokopala k tomu ju aj uverejniť. Dnes bude však bez illustrácií, keďže zatiaľ k tejto kapitole nemám nakreslený žiaden obrázok. Bola som moc lenivá a nebolo času, tak vám ju sem hádžem len takúto holú bez illustračných fanartov. Keď sa dokopem niečo k nej nakresliť, tak to sem dodatočne pridám. Hádajte čo? Konečne sa na scéne objavia Akatsuki! Tešíte sa? Verím, že áno, veď už ich každý s istotou dlho očakával. Myslím, e kapitoly budú v najbližšej dobe pribúdať častejšie, pretože už ich mám napísaných v počítači dosť, len nebolo času k nim urobiť illustrácie. Snáď si ju užijete aj takto "nasucho".




Keďže je to v podstate moja prvá načatá fanfikcia, majte, prosím, strpenie. Za všetky gramatické a štylistické chyby, preklepy a iné nedostatky sa vopred ospravedlňujem.

Informácie o mojich vlastných postavách a aj ostatných nájdete tu: ~link. Originálne postavy, ktoré som vytvorila ja, sú mojim vlastníctvom. Preto je zakázané ich kopírovať a vydávať za svoje. Ostatné postavy sú majetkom Kishimota Mashasi - autora Naruto universe.

Ak sa vám kapitola páči, nezabudnite písať komentáre. Tie ma totiž posúvajú dopredu a motivujú, aby som písala ďalej. Vopred vám za ne ďakujem. Prajem príjemné čítanie :)

K A P I T O L A 3 - C I E Ľ . N A . D O S A H


ste si istí, že to malo byť tadiaľto?" Spýtala sa už asi po tretí raz Lina, pretože sa jej zdalo, že odbočili zle. Už cestovali deň aj pol a tá mapa, ktorú našli u senseia doma, bola hotový labyrint.


"Moja, keby sa riadime podľa teba, tak by sme sa vrátili naspäť do Konohy. Hneď prvá odbočka, ktorú si ty vybrala, bola zlá." Schladil ju Takeru.

Obe dievčatá sa smutne zasmiali. Bolo pravdou, že v tomto tíme bol on jediný, kto mal aspoň čiastkový orientačný zmysel. Ak by situácia nebola taká chúlostivá, už by sa všetci traja váľali po zemi v kŕčoch smiechu a vtipkovali. Lenže teraz nemal nikto na zábavu chuť ani čas a dokonca ani silu. Vedeli moc dobre, kam idú a čo ich čaká. Vedeli, že táto misia bola polovičnou cestou na smrť. Ale ak by sa o to nepokúsili, nikdy by si to nemohli odpustiť a boli si istí, že ani ich sensei by im to neodpustil, nech už je teraz kdekoľvek.

Cítili, že už to nebude trvať dlho a priblížia sa k svojmu cieľu. Aj mapa to naznačovala. Len keby sa v nej dalo lepšie orientovať.

***

Kakashi v tichosti zanadával. Bol síce odborníkom na stopovanie, ale tentokrát veci nešli podľa plánu. Stratil ich stopu pred ôsmimi hodinami a teraz bezradne tápal lesom, z ktorého sa nevedel dostať von.

Aby čert vzal toho ich podradného senseia. Nikdy nemal Ukitu rád. Dobre vedel, že je to len falošný potkan, ktorý sa nehanbí vraziť dýku do chrbta i tomu najvernejšiemu spojencovi. Podľa neho si zaslúžil to, čo dostal. Aby toho nebolo málo, ešte aj ukradol tie dôležité zvitky. Nepočítal však s tým, že jeho tím sa ho vydá takto nerozvážne hľadať. Bolo hlúpe si myslieť, že dokážu poraziť čo i len jedného z členov Akatsuki a ešte hlúpejšie vybrať sa na takúto misiu sami. Nepočítala s tým ani Tsunade, pretože ich nevedela včas zastaviť. Keby bol doma Naruto, určite by sa aj on pridal k tímu 13 v "záchrannej" misii tela Ukitu. Naruto bol odmalička kamarát s Linou, ktorá bola členkou tohto tímu. Preto by neváhal postaviť sa na jej stranu. Ďakoval bohu, že chlapec bol teraz na cestách s Jiraiyom, inak by mali problémy ešte aj s Kyuubim.

Nakoniec dostal nápad, vyvolal svojich podzemných psov a prikázal im nájsť a zachytiť stopu tímu, ktorý už teraz mohol byť nevedno ako blízko od cieľa. Dúfal, že nevyvedú nejakú hlúposť a stihne sa k nim dostať včas.

***

Všetci traja sedeli v kruhu okolo provizórneho ohniska. Už bola noc a nemalo zmysel pokračovať v ceste potme.

"Myslíte, že zomrieme?" Prerušila Lily hrobové ticho otázkou, ktorú si všetci traja v duchu kládli, odkedy opustili brány Konohy. Lina zalapala po dychu.

"Nemôžem ti sľúbiť, že sa nám to podarí a vyviazneme z toho živí a zdraví, ale môžem ti prisahať, že vás dve budem brániť, dokedy mi na to budú stačiť sily." Odpovedal jej Takeru s vážnou tvárou, čo u neho nebolo často možné vidieť. Nastala znova hrobové ticho a všetci traja sa zahľadeli do ohniska.

"Chcem, aby ste vedeli, že vás ľúbim." Ozvala sa zrazu do ticha Lina a sklonila hlavu, aby ostatní nevideli, jak jej po líci steká drobná slza. Nikto neodpovedal. Došli im slová. Ani odpovedať nemuseli, Lina presne vedela, ako to cítia ostatní a to bolo na ich tíme úžasné - dokázali si rozumieť aj bez slov.

"Mali by ste si ísť pospať, zajtra nás čaká náročný deň. Budem vás strážiť." Oznámil chlapec a dievčatá sa schúlili do klbka, zavreli oči a snažili sa o aspoň krátky spánok, ktorý bol v tú noc ako pavučina popretkávaná nočnými morami.

***

Lina sa klepala od hlavy po päty, ale snažila sa, aby to na nej nebolo vidno. Podľa mapy boli na mieste. Niekde tu by sa mal skrývať vchod do tajnej skrýše Akatsuki. Nenápadne pozrela na svoju priateľku a zistila, že aj ona má na tvári výraz úplného zdesenia. Nebolo im všetko jedno, dokonca ani Takeruovi.

Poobzerali sa okolo seba. Všade hustý les, samá húština, ale nikde žiaden náznak nejakého tajného úkrytu. Slnko sa už schyľovalo k západu a uprostred bolo šero, ktoré vrhalo strašidelné tiene. Vydesil ich každý šuchot lístka, každý pohyb, každý závan vetra. To všetko mohol byť nepriateľ.

***

"Leader-sama, mám pre vás informáciu," ozval sa Zetsu, ktorý práve vyliezol zo steny. Členovia Akatsuki sedeli za okrúhlym stolom a práve rokovali o tom, ako zajmú piesočného Jinchuurikiho - Sabaku no Gaaru. Zetsu bol ako vždy vonku na stráži, ak by sa náhodou do okolia ich úkrytu zatúlali nejakí votrelci, čo sa práve teraz stalo.

"Hovor." Pokynul mu Pein nie príliš nadšene, pretože práve prerušil jeho reč.

"Vonku sú traja votrelci. Dve ženy a jeden muž. Podľa čeleniek pochádzajú z Konohagakure no Sato." Odpovedal kanibal.

Všetky oči v miestnosti sa upriamili na mladého muža s čiernymi vlasmi, ktorý mal sám na čele ochrannú čelenku so znakom Listovej, ten však bol preškrtnutý. Itachi Uchiha sa tváril, že sa ho táto správa nijako nedotkla. Dokázal majstrovsky ovládať svoje emócie a jeho kamenný výraz tváre neprezrádzal nič. V duchu však bol zvedavý, kto z Konohy sa môže potulovať okolo ich skrýše. Po tom, čo sa zbavili toho zradcu Ukitu, to mohol byť hocikto.

"Itachi-san, to sú tvoji domáci." Oslovil ho jeho žraločí partner Kisame. Itachi zostal ticho sedieť a nevenoval mu ani len pohľad.

"Hidan, Kakuzu, postarajte sa o to. Ak je medzi nimi medic-nin, tak ho priveďte! Ostatných sa zbavte!" Vydal rozkazy Pein a menovaní sa postavili a vybrali sa ich splniť.

"Načo potrebujeme medic-nin?" Spýtal sa červenovlasý Sasori.

"Vždy nám tu chýbal niekto, kto by bol poruke v prípade vážnejšieho zranenia. Kakuzu síce dokáže zašívať dobre, ale nebude musieť plytvať svoju chakru na hojenie rán." Odpovedal mu oranžovovlasý rázne, akoby tým bola celá debata uzavretá.

***

"Pozrime sa, kto by povedal, že to budú len nejaké deti." Bolo počuť posmešné zachechtanie spoza ich chrbtov. Dievčatá a Takeru sa otočili a zbadali dve postavy. Muži. Obaja mali na sebe čierne plášte s červenými mrakmi. Museli to byť členovia Akatsuki.

Prvý, ten, ktorý sa na nich posmešne vyškieral, mal strieborné vlasy, učesané dozadu. Spod plášťa mu vytŕčal kus odhalenej hrude, na ktorej sa mu hompáľal akýsi zvláštny prívesok. Na chrbte mu sedela obrovská nebezpečne vyzerajúca trojzubá kosa.

Druhý bol zahalený od hlavy po päty a jediná časť tela, ktorú mu bolo vidno, boli jeho žlté oči. Na tvári mal rúšku a vlasy skryté pod šatkou, na ktorej bola čelenka so znakom Skrytej Vodopádovej.

Nech boli, kto chceli, obaja vyzerali mimoriadne nebezpečne.

"Kto ste a čo tu robíte?" Spýtal sa ich maskovaný hromovým hlasom, až im všetkým trom prebehli zimomriavky po chrbte. Lily sa rozklepala, Lina onemela od strachu a jediný Takeru nazbieral všetku odvahu a prehovoril.

"Sme shinobi z Konohagakure no Sato a prišli sme si po telo Ukitu Yosukeho." Povedal takmer bez dychu.

"Ku*va, Kakuzu, pozri sa na nich. Sú to usoplené deti a koľko si o sebe myslia." Zaburácal šedovlasý hurónskym smiechom.

"Ak nám ho nevydáte dobrovoľne, budeme bojovať." Povedal odvážne Takeru a Lina s Lilly v duchu zastonali. Toto nemôže dopadnúť dobre.

"Hidan, dnes sa musíš zaobísť bez svojho rituálu, nemáme na to čas, musíme dokončiť rokovanie o Ichibim." Ozval sa znova maskovaný muž a bielovlasý na neho vrhol otrávenú grimasu.

"A ja som sa tak tešil, že Jashin-sama bude mať nové obete, ku*va." Zanadával oslovený Hidan a siahol za chrbát po svoju kosu.

Tím 13 sa postavil do bojovej pozície, hoci kunai, ktorý mala Lina v ruke skoro vypadol. Taká bola vyplašená. Vedela, že nemajú šancu proti tak silným ninjom. Vedela to aj Lily, hoci si už pripravila svoje chakrové pazúry. Takeru odhodlane hľadel na dvojicu Akatsuki členov. V ušiach mal už zasadené slúchadla a naladil si tú najakčnejšiu hudbu, akú mal v ponuke. Bude sa musieť spoliehať na svoje taijutsu.

Kakuzu sa postavil do ústrania a nechal svojho partnera, nech sa pozabáva. Hidan mal neskutočne horkorkvnú povahu a tak ho chcel nechať vyblázniť sa. Tieto deti to mali spočítané. Boj bol dopredu prehratý už od prvej chvíle, čo ten chlapec prehovoril.

Lily nečakala na nič. Vrhla po bielovlasom dávku svojich chakrových pazúrov - jedno z jej najúčinnejších justu. Aké však bolo prekvapenie, keď ich bielovlasý jednoducho, ako pierko odrazil všetky svojou kosou. Nezabudol sa tomu zasmiať.

Na rade bola Lina. Tá po Hidanovi hodila za hrsť kunaiov, ale aj tie všetky skončili na zemi okolo neho. Ani jediný ho netrafil.

"Tomuto hovoríte boj?" Posmieval sa im. V Takeruovi sa vzbúrila žlč a vrhol sa dopredu na Hidana so svojim taijutsu. Podarilo sa mu ho kopnúť raz do brucha, ale toho ako keby to len pošteklilo. Nevzdával sa však. Pridal na rýchlosti a jeho kopy sa stali účinnejšími. Keď sa mu podarilo nepozorovane sa dostať za Hidana, využil to a vrazil mu zozadu do chrbta svoju malú katanu, ktorú skrýval v rukáve. Hidanovi sa síce začala valiť z úst aj rany krv, ale to bolo všetko. Nespadol na zem a nezačal strácať vedomie, ako by to urobil každý iný. Takeru ho síce zasiahol a rana mala byť smrteľná, no žiadna smrť neprichádzala. Bielovlasý sa sadisticky uškrnul a otočil sa k chlapcovi. Na jeho tvári bol škodoradostný úsmev.

Dievčatá to nechápali. Takeruho katana trčala ninjovi z brucha, krvácal, ale nijako sa nezdalo, že by mu to ublížilo. Bol snáď nesmrteľný?

"Takeru, utekaj!" Skríkla jeho kamarátka, no v tej rýchlosti si neuvedomil, ktorá. Vytiahol z neho katanu a snažil sa dostať od svojho súpera čo najďalej. Desilo ho, že jeho presne mierená smrteľná rana nefungovala. Hocikto iný by už ležal na zemi a umieral, ale Hidan nie. Napriahol sa svojou kosou a sekol po Takeruovi. Na zem dopadli kvapky čerstvej krvi.

"Nie!" Skríkla Lily a znova mrštila ďalšiu dávku chakrových pazúrov, ktoré však znova boli takmer všetky odrazené. Jeden zasiahol Hidana do brucha. Jeho tvár sa nachvíľu skrivila v bolestnom kŕči. Chakra z pazúra mu spôsobovala bolesti a na chvíľu ho ochromila. Z rany, ktorú mu spôsobil Takeru, stále kvapkala krv, ale zdalo sa, že mu to inak neublížilo. Ak by ho zasiahla viacerými chakrovými pazúrmi, možno by sa jej podarilo ochromiť ho. Trafila však jeden, jediný pazúr, všetky ostatné odrazil. Čo bolo toto za ninju?. Jej chakrové pazúry ešte nikdy nesklamali. Tá jeho kosa bola neskutočná. Odrazila každý jeden útok.

Lina sa rozbehla na miesto, kam dopadol Takeru. Bol v bezvedomí a z brucha sa mu valila prúdom krv. Zmocnila sa jej panika. Toto nebolo vôbec dobré. Takeru bol vážne poranený, to znamenalo, že im vypadol najsilenejší člen ich tímu. Čo budú samé dve s Lily robiť? Sklonila sa k nemu a začala mu liečiť ranu svojou chakrou, keďže bola medic-nin v ich tíme.

"Ty si ale pekne neposlušná mačička, čo vystrkuje stále pazúriky." Oslovil bielovlasý muž Lily, keď sa stále márne pokúšala ho trafiť ešte raz. Zotrel si krv, ktorá mu stekala z kútika úst. Vôbec nevyzeral ako niekto, kto práve dostal smrteľnú ranu do chrbta.

"Hidan, nemáme čas, musíme sa vrátiť. Tamtá malá je medic-nin a vyzerá byť celkom schopná, berieme ju so sebou." Okríkol svojho partnera Kakuzu.

"A čo s touto mačičkou?" Kývol Hidan na Lily hlavou. Kakuzu na ňu pozrel. Videla, kde sa nachádza ich skrýša, nemohli ju nechať ísť.

"Ten mladý už dlho nevydrží, necháme ho tu a tú druhu vezmi tiež. Leader rozhodne, čo s ňou bude." Odpovedal mu maskovaný. Hidan sa zrazu objavil za Lily a udrel ju do hlavy. Tá spadla na zem a stratila vedomie. Kakuzu zopakoval to isté s Linou a vyložil si ju na plece. Potom vbehli do krovia, kde sa nachádzal vchod do ich tajnej skrýše a nechali Takeruho ležať krvácajúceho a polomŕtveho na zemi.


kapitola 02 | kapitola 03 | kapitola 04
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: