A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Zatúlaná - Kapitola 04

19. ledna 2015 v 8:54 | Farah |  Zatúlaná
Ahojte, milí čitatelia.

Ako som vám sľúbila, konečne ste sa dočkali a máme tu ďalšie pokračovanie k poviedke Zatúlaná. V prvom rade by som sa všetkým chcela poďakovať za to, že moju fanfikciu vôbec čítajú a vyzvala každého, kto sem zablúdi a moje príbehy si prečíta, aby sa vyjadril v komentároch. Veľmi by ma to potešilo, keďže komentáre ma motivujú k písaniu ďalej.

Osobná vďaka patrí slečnám, ktoré sa v komentároch vyjadrili a tým ma neskutočne potešili. Snáď vás ani táto nová kapitola nesklame. Je v porovnaní s ostatnými o niečo dlhšia. Snažila som sa ju napísať ako najlepšie som vedela. Niektoré veci možno nebudú dávať logiku, to však, prosím, odignorujte, musela som nejako "nastražiť" dej, aby sme sa pohli ďalej. Takže ako som pred tým sľúbila, konečne ste sa dočkali nášho milovaného Madaru :) Už vám ho sľubujem dlho, takže tu ho máte spolu aj s illustráciami.



Netuším, kedy bude update ďalešej kapitoly, keďže táto je posledná, ktorú mám dopísanú a momentálne mi chýba múza, takže mi písanie bude bohužiaľ trvať dlhšie. No budem sa snažiť niečo zo seba vypotiť, aby ste nečakali príliš dlho.

Na záver by som ešte rada poznamenala, že mám v pláne písať fanfikciu na Kuroko no Basuke anime, keďže som v poslednej dobe týmto anime úplne posadnutá. Práve včera som dočítala úplne úžasnú 54-kapitolovú poviedku a cítim sa motivovaná a inšpirovaná, takže neváhajte a píšte mi vaše názory, či by ste niečo takéto čítali.

Nezostáva mi už nič iné, len vám popriať príjemné čítanie :)



Kapitola štvrtá - Uchiha Madara

* * *

Hashirama s Mayou našli mladšieho Senju vo vnútri vojenského stanu spolu s ďalšími ninjami zo Senju klanu. Väčšina z nich boli vojnoví stratégovia a nachádzalo sa tu aj pár starších.

Starší brat sa zamračil, nemal rád, keď Tobirama prejednával vojnové plány bez neho. Bolo síce známe, že mladší z bratov sa pokladal za lepšieho stratéga, no strieborno vlasý muž bol až príliš zaujatý voči nepriateľom.

"Zdravím vás, Hashirama-sama." Pozdravil jeden z jeho podriadených, keď mladý Shodaime vošiel dnu.

"Nepamätám sa, že by som dnes zvolal vojnovú poradu." Upriamil svoj zrak na svojho mladšieho súrodenca.

"Bola to nečakaná schôdzka, aj tak sme už skončili. Môžete ísť." Chladne prehovoril mladší k ostatným zúčastneným bez toho, aby sa na svojho brata pozrel.

Hashirama si vzdychol, ale nemienil túto situáciu ďalej rozoberať. Maya stále stála za stenou stanu, no i tak počula, čo sa deje dnu. Spoza závesu sa začali trúsiť zúčastnení porady a každý šiel preč svojim smerom.

Hashirama zastavil pár starších a spýtal sa ich ako pokračuje mierové vyjednávanie s Uzumaki klanom. Mladý vodca Senju klanu bol veľmi naklonený spolupráci s ostatnými klanmi a snažil sa zo svojich bývalých súperov urobiť spojencov. Tobiramovi sa myšlienka mieru až tak moc nepozdávala, sám by najradšej podnikol čo najskôr organizovaný útok proti nepriateľom, no dobre vedel, že jeho brat na niečo také nikdy nepristúpi.

"Maya, môžeš vojsť dnu, porada skončila, nemusíš stáť vonku." Zavolal ju starší z bratov a ona nesmelo vošla do stanu. Pozdravila všetkých a starší, ktorí v stane zostali si ju so záujmom premerali.

"Rozhodol som sa, že dnes vezmem Mayu-chan s nami na obhliadku. Ukážeme jej naše pozemky, čo ty na to?" Obrátil sa Hashirama k svojmu bratovi.

"Myslíš, že je to dobrý nápad? Zvyčajne so sebou ženy neberieme." Ten nebol z myšlienky vziať dievčinu so sebou až tak nadšený.

"Sľubujem, že si budem dávať pozor a nebudem zdržovať." Ozvala sa dievčina slabým hláskom. Cítila, že Tobirama by ju najradšej nechal doma, no veľmi túžila vidieť všetky pozemky, ktoré patrili Senju klanu.

"Keď s tým starší brat súhlasí, tak potom nedbám." Pokrčil mladík plecami. "Kedy vyrážame?" Spýtal sa svojho brata.

"Teraz hneď, kým je ešte svetlo. Zoberieme so sebou pár mužov, len pre prípad." Odpovedal mu.

"Vezmite so sebou aj Yosukeho, môj mladší syn už dávno nebol na žiadnej akcii." Ozval sa jeden zo starších. Hashirama sa na neho vrelo usmial a pokýval hlavou na znak súhlasu.

"Mali by sme teda ísť." Súril ich mladý Nidaime.

"Dobre. A nezabudni, že mi musíš porozprávať podobnosti, o čom ste debatovali počas porady." Oboril sa Hashirama na svojho brata a ten sa zatváril kyslo, ale prikývol.

* * *

Maya bola potešená, že ju zobrali na obhliadku so sebou. Obrovský les, ktorý sa nachádzal okolo osady Senju klanu bol dych vyrážajúci. Všade sa rozprestierala rozprávkovo krásna krajina a ona si pripadala ako vo sne.

Skupina, s ktorou bola, sa hýbala rýchlo a tak musela dávať pozor, aby im stačila a nestratila sa z dohľadu. I napriek tomu si stihla všimnúť, aké sú pozemky patriace klanu ohromujúce. Všade navôkol sa rozprestierali stromy rôzneho druhu a občas narazili na pár lesných obyvateľov. Maya mala vždy rada zvieratá, a tak sa počas svojej prechádzky, ktorá sa niesla v rýchlom tempe, stačila pokochať miestnou flórou a faunou.

"Mám jeden nápad, Maya." Ozval sa zrazu Hashirama, keď dievčina preskakovala z vetvy na vetvu vedľa neho. Uprela na mladíka zvedavý pohľad a to isté urobil aj jeho brat.

"Mohli by sme sa pozrieť na miesto, kde sme ťa našli. Ukázať ti ho, vieš, možno by si si mohla na niečo spomenúť." Začal mladý Shodaime. Maya od prekvapenia otvorila naprázdno ústa. Tobirama prikývol na znak súhlasu.

"Aj tak sme už dosť ďaleko od osady a pomaly sa blížime k naším hraniciam a miestu, kde sme ťa objavili bezvládne ležať." Rukou ukázal, kde sa dané miesto nachádza. "Je to tamtým smerom."

Maya síce dobre vedela, že im nesmie prezradiť nič z jej minulosti a tým pádom nebolo možné, aby si na niečo spomenula, no bola zvedavá, kde sa po zásahu tým silným neznámym jutsu ocitla a tak súhlasila. Celá ich skupina sa vybrala smerom k hraniciam územia Senju klanu.

Keď sa objavili na čistinke, pri ktorej sa nachádzalo pobrežie obrovského jazera, z ktorého vytekalo koryto rieky, Hashirama zastavil celú skupinu a prikázal im, aby si oddýchli.

"Presne tu sme ťa našli. Zvláštne." Zahľadel sa mladý vodca Senju do diaľky za horizont.

"Zvláštne?" Uprela na neho dievčina zmätený pohľad.

"Toto miesto pre mňa niečo znamená. Zažil som tu pár vecí..." Odvetil jej.

"Pripomína ti to tu niečo? Je ti toto miesto známe? Nespomínaš si na nič?" Zahrnul Tobirama Mayu otázkami. Tá však pokrútila hlavou.

"Prepáčte, ale nie. Vôbec nič mi toto miesto nehovorí. Nikdy pred tým som tu nebola." Toto nebola tak úplne pravda. Mayi bolo toto miesto viac ako známe. Nachádzali sa na území, kde o pár rokov vznikne Skrytá Listová. To im však prezradiť nemohla.

"Nič sa nedeje. Aspoň vidíš, kam až siahajú naše pozemky. Chvíľu sa tu poobzeráme a potom pôjdeme pomaly domov. Slnko už dlho na oblohe nebude." Zahľadel sa starší Senju do neba, ktoré pomaly začínalo naberať červenkastý odtieň. Mal pravdu, čoskoro slnko zapadne.

Skupinka ešte hodnú chvíľu na čistinke pobudla. Hashirama podišiel k brehu jazera a zahľadel sa na druhý koniec. Povzdychol si. Čokoľvek mu v tej chvíli prešlo po rozume, bolo to určite niečo dôležité pre neho. Vzal jeden z okrúhlych kamienkov, ktoré sa na brehu nachádzali a hodil ho ako žabku cez celé jazero. Kamienok pristál na druhom brehu. Mladík sa nostalgicky pousmial a potom sa otočil a pokynul svojej družine, že je čas na odchod. Maya sa už chystala vydať sa za nimi, keď v tom niečo na okraji lesa upútalo jej pozornosť.

Otočila hlavu na opačnú stranu akou sa vybrali muži zo Senju klanu smerom späť k ich osade a uvidela krásne srnčie mláďatko ako opatrne podišlo k brehu jazierka a napilo sa. Dievčina už dlho nič tak rozkošné nevidela a nechala sa ovládnuť svojimi emóciami. Dostala obrovskú túžbu si sŕňa pohladkať a tak sa opatrne vydala smerom k nemu. V tej chvíli jej vôbec nenapadlo, že by sa nemala oddeľovať od skupiny, pretože sa môže ľahko stratiť. Zvyšok skupiny si zrejme nevšimol, že dievčina za nimi zaostala a pokračoval vo svojom návrate domov. Hashirama a Tobirama boli zabratí v nejakom vážnom rozhovore.

Mláďa bolo skutočne prekrásne. Malo bledohnedú srsť, ktorá v pomaly zapadajúcom slnku nabrala oranžový nádych a po celom tele malé biele bodky. Keď sa k nemu blížila, sŕňa si všimlo jej prítomnosť a vystrašene zatriaslo ušami. Potom sa otočilo a rýchlymi skokmi utekalo naspäť do húštiny. Dievčina sa vybrala za ním.

"Počkaj, ja ti nič neurobím! Len ťa chcem pohladkať!" Zavolala za mladou srnkou a začala sa predierať kríčkami za ňou. Ani si neuvedomila a čoskoro zašla až hlboko do lesa, presne na opačnú stranu, ako sa vydali členovia skupiny, s ktorou prišla na čistinku.

V lese bolo šero, slnko už neposkytovalo toľko svetla, ako keď sa vybrali na obhliadku. Maya si uvedomila, že by sa mala vrátiť. Senju bratia si už zrejme všimli, že chýba a určite majú o ňu strach. Keď sa však snažila nájsť cestu, ktorou sa do lesa dostala, zistila, že to nebude také ľahké. Po sŕňati už nebolo ani stopy a ona s hrôzou zistila, že sa stratila uprostred lesa.

Srdce jej začalo splašene biť a snažila sa vydať sa smerom, ktorý sa jej zdal správny. Cesta, ktorou sa vybrala, jej však vôbec nepripadala povedome. Začala sa jej zmocňovať panika. Bolo od nej tak hlúpe opustiť skupinu čo i len na malú chvíľu a vydať sa niekam, kde to vôbec nepoznala. Ako málo stačilo k tomu, aby sa jej podarilo zablúdiť.

Beznádejne sa motala hodnú chvíľu lesom sem a tam a ten sa pomaly začínal ponárať do tmy. Ešte viacej sa vyplašila, keď začala počuť šuchotanie a zvuky blížiacich sa krokov. Dokonca zacítila aj cudziu chakru, hoci nebola žiaden senzibil. Chakru dokázal vycítiť aj neskúsenejší shinobi, najmä tak moc silnú ako bola táto. Pochybovala však, že by to bol Hashirama alebo ktokoľvek iný, kto by jej prišiel na pomoc.

Snažila sa utiecť čo najďalej od miesta, kde zacítila prítomnosť cudzích ľudí. Kríky plné tŕnia ju občas udreli a zanechali pár škrabancov na jej končatinách. Keď sa vymotala z mimoriadne hustého krovia a spleti kmeňov stromov, ocitla sa na maličkej lúke, ktorá bola už takmer celá ponorená do tmy, len pár posledných slnečných lúčov prenikalo pomedzi koruny vysokých stromov.

Vôbec netušila, kde sa práve nachádza, okolo nej stálo na lúke pár veľkých balvanov, ktoré vrhali strašidelné dlhé tiene. Nepáčili sa jej, a tak sa rozhodla, že sa vráti naspäť do húštiny a pokúsi sa ešte raz nájsť cestu späť.

Keď prešla malú čistinku a už bola takmer pred hustými kmeňmi stromu, zrazu od preľaknutia takmer zamdlela.

Spoza kmeňov stromov sa vynorilo asi pol tucta neznámych mužov, podľa zbraní, ktoré mali so sebou usúdila, že to boli shinobi.

Hustý les na nich vrhal tmavé tiene a vyzerali takmer démonicky. Dych sa jej od strachu zasekol niekde v krku, keď videla, že svoje pohľady upierajú priamo na ňu a blížia sa k nej. V tom šoku si ani nevšimla, že ich oči svietia na červeno.

Prinútila svoje meravé telo sa otočiť a rozbehla sa naspäť do čistiny smerom na opačnú stranu. Jej vedomie kričalo od strachu a ona tušila, že toto môže byť jej posledná chvíľa. Bolo ich viac, podľa všetkého boli omnoho silnejší a ona bola úplne sama. Jediná jej šanca na záchranu bol útek.

Ninjovia sa rozbehli za ňou. Maya sa ocitla medzi obrovskými skalami trčiacimi zo zeme a srdce jej išlo vyskočiť z hrude. Odvážila sa vrhnúť jeden jediný rýchly pohľad za seba, aby videla, či ju už dohnali a keď sa otočila naspäť, takmer od strachu zomrela.

Vôbec si v tej šialenej rýchlosti neuvedomila ako a razu bola zahnaná k jednej zo skál a k jej hrdlu bola pritisnutá čepeľ katany. Pred ňou sa ako rýchlosťou blesku objavil ďalší shinobi a jej prenasledovatelia ich obkľúčili.


Maya v tej chvíli vnímala jediné a to bola čepeľ meča spočívajúca na jej hrdle. Od strachu sa nedokázala ani pohnúť, jej telo bolo zmeravené a hlas sa jej zasekol niekde v krku, takže nemohla ani vykríknuť. Jediné, čo dokázala, bolo uprieť svoje vyplašené oči na toho, kto ju takto zahnal do kúta.

Muž, ktorý zvieral meč a pridŕžal jej ho pri krku, nemohol byť starší od Hashiramu. Mal mladú mužnú tvár, ktorú lemovali dlhé strapaté čierne vlasy farby nočnej oblohy, ktoré mu povievali vo večernom vánku. Jeho črty tváre boli ostré, pokožka bledá, no stále tmavšia ako tá dievčinina. Mal vysoké výrazné lícne kosti, úzke pery a pevnú sánku, no to, čo ju na ňom najviac fascinovalo, boli prenikavé oči, ktoré ju priam prebodávali. Najviac na nich ju vystrašilo niečo, čo veľmi dobre poznala. V jeho očiach sa leskol krvavo červený sharingan. Jeho lesk odrážal zapadajúce slnko a oči akoby blčali.

Uchiha! Okamžite prišlo dievčine na um. Od strachu sa neodvážila pohnúť ani len o milimeter. Keby pohol svojím mečom čo i len o kúsok, bolo by v tom okamihu po nej. Jej život visel na vlásku. Čepeľ jeho meča bola nebezpečne blízko, no stále jej nespôsobila smrteľné zranenie. Jeho schopnosti s mečom museli byť fascinujúce, keď ho dokázal zastaviť takto tesne pred jej hrdlom. Keby chcel, mohol jej život ukončiť v jedinej sekunde.

Jej hruď sa dvíhala v nepravidelných intervaloch a celá sa triasla od strachu. Vyplašené oči stále upierala do tých jeho, ktoré stále blčali ako červený plameň s troma čiernymi ónyxami vo vnútri. Keby sa neocitla v tak nebezpečnej situácii, určite by bola fascinovaná tým, aký bol krásny. Pohľad na jeho tvár spôsoboval, že niekde hlboko v jej žalúdku sa niečo pohlo. Trochu jej niečím pripomínal do tváre Sasukeho Uchihu, no tento mladík mal v sebe niečo divokejšie, tajomnejšie a temnejšie, ale rozhodne mal v sebe
niečo, čo Uchihovia dedili po celé generácie.

On na dievčinu taktiež upieral karmínové oči rozšírené od prekvapenia, no potom ich zúžil a uprel na ňu podozrievavý zamračený pohľad.

"Kto si a čo robíš na území Uchiha klanu?" Spýtal sa hlasom tak hlbokým a mužným, že jej z neho naskočili zimomriavky a srdce sa jej rozbúšilo ešte viac. Nebola však zo seba schopná vydať jediné slovo.

"Nie si Senju..." Skonštatoval a v jeho tvári sa mu objavil výraz veľkého pohŕdania pri vyslovení toho mena.

"N-nie..." Vydala zo seba dievčina priškrteným hláskom takmer nepočuteľne, znelo to skôr ako vzlyk. Cítila ako ju začínajú páliť oči a jej pohľad zakalili slzy, ktoré sa v nich začali hromadiť. Stále sa klepala od hlavy po päty.

Po jej slovách neznámy povolil zovretie na svojom meči a odtiahol ho od jej krku. Stále ním však mieril na dievčinu, aby jej bolo jasné, že ako náhle sa o niečo pokúsi, je mŕtva.

"Prečo si na našom území?" Opýtal sa jej znovu a ona pritisla svoje ruky na hruď aby sa prestala toľko triasť.

"S-s-stratila som s-sa." Vyjachtala zo seba tichým hláskom a cítila ako sa jej po líci zviezla horúca slza. V živote necítila tak obrovský strach ako teraz. Bola v obkľúčení nepriateľského Uchiha klanu uprostred vojny a tento mladík, ktorý stál pred ňou, mohol jediným šmahom ruky ukončiť jej biednu existenciu.

Mladému Uchihovi sa zrejme jej odpoveď nepozdávala, lebo na ňu znova uprel zamračené oči, v ktorých mal stále svoju kekkei genkai.

"Kto si?" Zavrčal na ňu znova. Dievčina sa vyľakane strhla a z hrdla sa jej vydal roztrasený srdcervúci ston. Pohľadom nervózne skákala medzi jednotlivými Uchihami, ktorí ich obkľúčili, mnohí z nich mali tiež aktivovaný sharingan a zbrane uprené jej smerom.

Mladý muž, ktorý ju chytil, si všimol, kam smeroval jej zhrozený pohľad.

"Nikto na ňu nezaútočíte." Vyštekol na svojich spoločníkov a Maya sa znova mimovoľne zatriasla. Tón, akým s nimi komunikoval, prezrádzal, že bol pravdepodobne ich vodca. Išiel z neho obrovský rešpekt. Jeho podriadení ho poslúchli a sklopili svoje zbrane. Stále však na dievčinu ostražito upierali svoj sharingan.

"Čo si zač?" Jeho oči sa znova zabodávali do jej duše, až to cítila v morku každej zo svojich kostí. Zrejme mu začínala dochádzať trpezlivosť.

"J-ja... Ja..." Začala jachtať a jej slová boli prerušované pridusenými vzlykmi. Po lícach jej stekali horúce slzy a ona sa preklínala za to, že mu dovolila vidieť ju tak zraniteľnú v takomto stave. Slzy znamenali pre bojovníkov slabosť a ona sa práve ukázala ako najväčší slaboch. Nikdy však nepocítila takúto bezmocnosť a strach, bolo to priam na nevydržanie. Chrbtom ruky si rýchlo zotrela slzy z tváre. Chystala sa mu konečne odpovedať, no v tom začula veľmi známy hlas.

"Maya-chan!" Prekvapene otočila hlavu do strany a to, čo uvidela spôsobilo, že znovu dostala chuť plakať, tento raz však od radosti. Hashirama, Tobirama a ostatní Senju z ich skupiny ju nakoniec našli. Prišli ju zachrániť. Ďakovala bohu aj svojmu anjelovi strážnemu, že pri nej stál.

"Madara!" Zvolal mladý vodca Senju prekvapeným hlasom. Maya otvorila ústa dokorán. Mladík, ktorý sa pred ňou nachádzal a pred chvíľou ju takmer pripravil o hlavu, bol samotný Uchiha Madara. Bolo to vôbec možné? Naozaj stretla legendárneho Uchihu zoči-voči? Maya si pripadala ako v nejakom sne.

"Senju Hashirama." Zasyčal mladý Madara zlovestne bez toho, aby od nej odtrhol svoj pohľad. Zachveli sa jej pery, pripadalo jej, akoby jeho oči prepaľovali celú jej dušu. Srdce jej neprestávalo splašene búšiť a tento raz to nebolo od strachu, ako si pôvodne myslela.


kapitola 03 | kapitola 04 | kapitola 05
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Dechi Kazemai Dechi Kazemai | 19. ledna 2015 v 20:34 | Reagovat

Nádhera!!! Každé slovo jsem hltala a nemohla jsem se od toho odtrhnout... Byl to úžasný díl, těším se na další díl... Jsem nadšená a napjatá, jak to dopadne... :)

2 Steffy Steffy | 22. ledna 2015 v 19:40 | Reagovat

Na toto som čakala :D Konečne Madara je na scéne!! Prečítala som si to aspoň 10 krát za sebou, nevedela  som sa od toho odtrhnúť! :) Trpezlivo budem čakať na ´další a d´úfam že príde veľmi rýchlo :)

3 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 3. února 2015 v 19:18 | Reagovat

strašne sa mi to páči :) Madaru si vykreslila pekne, je to len obyčajný podrazák a naničhodník, treba ho skrotiť.. :P ale čo kecám, je to super a som zvedavá na pokračko :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: