A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Road to Ninja - Kapitola 4

6. února 2015 v 16:10 | Farah |  Road to Ninja
Viem, že väčšina z toho mála ľudí, ktorí mi sem ešte chodia (a že som vám za to naozaj neskonale vďačná) čaká no update k poviedke Zatúlaná, no ešte stále som sa nepohla s novou kapitolou ani o kúsok, preto sa vám ospravedlňujem. Ale aby to to len tak nestálo, tak pridám kapiolu k niečomu, s čím som sa pohla ďalej a síce po dlhšej dobe aktualizujem moju fanfikciu Road to Ninja.

Netuším, či túto fanfikciu ešte vôbec niekto číta, ale budeme sa tváriť, že áno, dobre? A keď už sa vám nechce komentovať, tak aspoň by som poprosila o ohviezdičkovanie článku, nech viem, že to ASPOŇ niekto čítal. Budem vám nesmierne vďačná za každý jeden feedback :)

Čo povedať k novej kapitole? Snáď len toľko, že konečne ste sa dočkali vytýžených Akatsuki členov a odteraz ich bude v každej z kapitol hojne, takže užívajte a čítajte a komentujte :)


Keďže je to v podstate moja prvá načatá fanfikcia, majte, prosím, strpenie. Za všetky gramatické a štylistické chyby, preklepy a iné nedostatky sa vopred ospravedlňujem.

Informácie o mojich vlastných postavách a aj ostatných nájdete tu: ~link. Originálne postavy, ktoré som vytvorila ja, sú mojim vlastníctvom. Preto je zakázané ich kopírovať a vydávať za svoje. Ostatné postavy sú majetkom Kishimota Mashasi - autora Naruto universe.

Ak sa vám kapitola páči, nezabudnite písať komentáre. Tie ma totiž posúvajú dopredu a motivujú, aby som písala ďalej. Vopred vám za ne ďakujem. Prajem príjemné čítanie :)

Kapitola 4 - Sídlo zločineckej organizácie




Kakashi zastal v nemom úžase. Konečne zachytil stopu tých troch. Najviac ho však vystrašilo, že to, čo zacítil a čo prezrádzalo miesto, kde sa nachádzali tí, ktorých mal vystopovať, bol prenikavý kovový zápach ľudskej krvi. Miesto, odkiaľ sa šíril nebolo ďaleko. Čo najväčšou rýchlosťou sa hnal k zdroju jeho stopy. Vedel, že nech už je to krv kohokoľvek, môže byť prinajlepšom zranený a prinajhoršom mŕtvy. Modlil sa, aby to bolo to prvé.

Keď konečne dorazil na miesto, krv bolo cítiť tak veľmi, že mu udrela do nosu. Jeho oči ihneď zbadali to, čo potreboval nájsť. Na zemi ležalo nejaké telo. Podišiel bližšie a zistil, že to bolo mužské telo, hlavu zakrývali kríky. Opatrne ich odhrnul a zistil, že to bol ten chlapec z tímu 13 - Kurosaki Takeru. Bol v bezvedomí, ale stále nažive. Na bruchu sa mu črtala hlboká nebezpečne vyzerajúca rana, ktorá bola sčasti vyliečená. Zrejme sa mu pokúšala medic-nin v tíme pomôcť, ale nestihla to dokončiť. Okolo rany bolo mnoho zaschnutej krvi ale krvácanie bolo našťastie zastavené.

Odtrhol si z trička kus látky a provizórne mu obviazal ranu, aby sa tak ľahko neotvorila, keď ho bude niesť domov. Bol v týchto veciach dosť nemotorný, prvá pomoc nikdy nebola jeho silná stránka.

Vyvolal jedného zo svojich stopovacích psov a prikázal mu, aby rýchlo priviedol pomoc. Musel toho chlapca dopraviť naspäť do Konohy. Ešte mal šancu na prežite. Bolo potrebné jednať okamžite. Dobre vedel, že už mu nezostávalo veľa času, a preto nemohol hľadať ostatné členky. Nech sa už s tými dievčatami stalo čokoľvek, dúfal, že sú ešte stále niekde na žive. Už kvôli Narutovi, ktorý by neprežil, keby sa jeho priateľke Line niečo stalo a určite by sa bezhlavo vybral za Akatsuki ju pomstiť.

Opatrne si vyložil Takerua na plecia a čo najrýchlejšie ale aj najopatrnejšie sa vydal cestou naspäť do Konohy. Možno, keď sa chlapec prebudí z bezvedomia, bude schopný ostatným povedať, čo sa stalo s jeho tímovými partnerkami, a potom budú môcť z Konohy vyslať dobre vybavený a vytrénovaný tím na ich záchranu.

***

"Hidan, Kakuzu, načo ste nám sem doviedli dve kunoichi z Konohy, ktoré sú vlastne stále len deti a ešte k tomu aj v bezvedomí?" Krútil nad nimi hlavou Pein. Nachádzal sa s bielovlasým jashinistom a horkorvným Kakuzom v provizórnej ošetrovni. Stáli nad lôžkami, na ktorých ležali dve mladé dievčiny. Obe v bezvedomí, keďže im boli uštedrené dosť nepríjemné rany do hlavy.

"Leader-sama, myslím, že jedna z nich je medic-nin, tak sme ju priviedli, ako ste kázal. A tá druhá... No, videla náš úkryt a myslím, že by sa nám mohla hodiť," začal argumentovať Kakuzu.

Keď sa nad tým Pein zamyslel, jeho podriadený mal pravdu. Určite nájde nejaké vhodné využitie pre tú druhú kunoichi, aj keby mala byť len pokusný králik. Rozhodol sa, že si teda obe ponechá.

"Zavolaj sem Sasoriho, či nepotrebuje nejaké pokusné morča, nech si vyberie." Povedal Leader a odišiel z miestnosti.

***

"Itachi-san, počul si o tom? Vraj zajali nejaké dve kunoichi z Konohy. To je tvoja rodná dedina. Čo ty na to?" Spytoval sa svojho partnera Kisame, keď kráčali chodbou v sídle Akatsuki. Nikdy si nedovolil mladého Uchihu podpichovať, pretože vedel, kam až siahajú jeho schopnosti a nerád hazardoval so svojim životom. Bol však zvedavý, čo jeho mĺkvy partner povie na to, že do sídla Akatsuki priviedli dve dievčatá, ktoré pochádzali z miesta, ktoré Itachi kedysi nazýval domovom.

Itachi však nepohol ani brvou, len pokrčil plecia s ľahostajným výrazom v tvári. V duchu však bol veľmi zvedavý, koho to sem priniesli.

"Kakuzu vravel, že to vraj boli žiaci toho slizkého Ukitu. Vraj si prišli vypýtať jeho telo. Odvážne detičky, škoda, že sa ďaleko nedostali." Zachechtal sa žraločí muž.

Itachimu do smiechu moc nebolo. Zaujímalo ho, čo vedeli tie dve kunoichi, ktoré priviedli, o jeho bratovi Sasukem. Keď sa jedna z nich preberie, určite jej položí pár otázok. Zrazu zacítil prenikavú bolesť hlavy, najmä v očiach. To bola cena, ktorú platil za používanie mangekyo sharinganu. Jeho zrak sa zhoršoval zo dňa na deň, už to začínalo byť dosť nepohodlné.

***

Sasori stál v tmavej miestnosti nad posteľou, na ktorej ležalo dievča s dlhými svetlými vlasmi. Bolo už takmer vyliečené a nebyť toho, že sa pohrával s jej mysľou, bolo by sa už dávno prebudilo. Pristihol sa, ako hľadí na jej tvár. Veľmi pekná. Bola by z nej krásna bábka, pomyslel si. Zaujímalo ho, akej farby sú jej oči. Nemohol sa dočkať chvíle, keď ich otvorí a on do nich nahliadne ako do duše.

Do jej mysle vložil pečať, aby jej uzamkol spomienky. Dohodli sa s Leadrom tak, že sa pohrá s jej pamäťou a všetci budú predstierať, že je členkou Akatsuki. Keď jej zapečatí všetky zážitky a spomienky, určite im bude veriť. A to bude znamenať otvorenú cestu medzi ňou a Konohou. Bolo to vymyslené úplne geniálne. Využijú ju na svoje osobné plány a ak mu zostane čas, možno sa s ňou aj trochu pohrá. Už dlho nemal pre seba žiadnu zábavku.

***

"Tá druhá sa ešte stále nevyliečila?" Spýtal sa pri raňajkách na druhý deň Kisame. Kakuzu, ktorý mal na starosti liečenie pre celú Akatsuki, pokrútil hlavou.

"Asi som to trochu s tým úderom prehnal. A okrem toho, stratila veľa chakry, keď sa pokúšala vyliečiť svojho tímového partnera." Odpovedal žraločiemu mužovi.

***

Lily sa konečne prebrala. Bola dezorientovaná a príšerne ju bolela hlava. Vôbec si nemohla na nič spomenúť. Nevedela, kde sa nachádza a vlastne ani čo sa s ňou stalo. Jediné, čoho si bola vedomá, bol fakt, že bola dlhšiu dobu mimo vedomia. Posadila sa a zistila, že leží v nejakej posteli a na sebe má akýsi zvláštny druh nočnej košele. Nevyzeralo to tu však ako nemocnica, skôr by sa toto miesto dalo prirovnať k väzeniu.

Prudko vstala a rozhodla sa, že nájde nejakú živú dušu, aby jej vysvetlila, čo sa s ňou stalo a kde to vlastne je. Zatočila sa jej hlava, a tak sa musela chytiť o rám postele. Keď prechádzala temnou miestnosťou, všimla si, že na ďalšej posteli leží ženská postava, ktorá pravdepodobne alebo spí, alebo je v bezvedomí. Podišla k nej bližšie, bolo to dievča pätnásť, možno šestnásť rokov staré, ale jej tvár jej bola úplne neznáma. Nevedela si spomenúť, kto to je, netušila, či túto osobu už vôbec niekedy v živote pred tým videla. Rozhodla sa teda pokračovať vo svojej ceste.

Keď vyšla z miestnosti, narazila do neznámeho tela. Bola by možno aj spadla na zadok, ale ten, s kým sa zrazila, ju včas zachytil za lakeť. Keď sa pozviechala, pozrela sa dotyčnému do tváre.

Prvé, čo si všimla, boli dlhšie blonďavé vlasy a pod nimi mužská tvár, z ktorej na ňu uprene hľadelo jasnomodré oko. Druhé mu zakrývala dlhá ofina. Oči sa jej rozšírili, bol neskutočne roztomilý. Vedela, že v takejto situácii by sa nemala zaoberať podobnými myšlienkami. Lenže keď videla niečo, čo sa jej očiam páčilo, nedokázala sa ovládať.

"Hej, hej, slečna, skoro si ma zvalcovala, kam máš tak naponáhlo?" Očarujúco sa na ňu usmial, až sa jej skoro podlomili kolená. Nenechala sa však vyviesť z miery. Pohodila vlasmi a zamrkala dlhými mihalnicami.

"Neviem, asi som sa stratila. Pomohol by si mi nájsť cestu, cudzinec?" Obdarovala ho záhadným úsmevom. Blonďák už otváral ústa, že niečo povie, keď k ním z konca chodby doľahol hlas.

"Deidara, čo to tam stváraš?" Bol to Leader. Blonďák, ktorý sa podľa Lilyinho zistenia volal Deidara, ju okamžite pustil a narovnal sa.

"Ako vidíte, šéfko, naša spiaca kráska sa nám konečne prebudila, hmm." Kývol hlavu na bosú Lily v nočnej košeli, ktorá si až teraz uvedomila, že pod ňou nemá nič iné, len spodné prádlo, ktoré jej pravdepodobne presvitá. Teraz však na tom nezáležalo.

"Skvelé, tak zvolám všetkých do zasadacej miestnosti. Ty zatiaľ," pozrel sa na Lily, "ty zatiaľ počkaj tu, pošlem za tebou Konan, ktorá ti vyberie niečo na oblečenie, potom ťa zavedie do zasadačky, čakám vás tam, máte pätnásť minút. Deidara, ty poď so mnou." S týmito slovami sa otočil na päte a odkráčal preč.

Deidara sa ešte raz na Lily pozrel, žmurkol na ňu a potom sa vydal za svojim šéfom. Bola absolútne zmätená. Netušila, kto sú tí ľudia, ale zrejme to bola nejaká spoločnosť, alebo čosi také. Pamätala si jedine to, že bola ninja a jej meno bolo Lily. Netušila však, kde žila, ani čo bolo toto za miesto. Zdalo sa jej, že títo ľudia boli jej spolupracovníci alebo parteri a ten oranžovo - vlasý muž, ktorý odišiel bol jej šéf. Zaujímavé, ešte len sa zobudím a už stretnem na chodbe dvoch sexy chlapov. V duchu jej napadli takéto myšlienky, z ktorých ju však vyrušil zvuk klopkajúcich opätkov na kamennej podlahe. Blížila sa k nej ďalšia postava a keď bola bližšie, Lily uvidela peknú, mladú a štíhlu modrovlásku v rovnakom plášti, aký mali tí dvaja, ktorých stretla pred chvíľou. V ruke niesla poskladané oblečenie.

"Ahoj, ja som Konan, Leadrova partnerka. Priniesla som ti nejaké veci na oblečenie. Poď so mnou, ukážem ti tvoju izbu, kde sa môžeš prezliecť." Neusmievala sa, ale vyzerala byť celkom fajn.

"Ja som Lily, teší ma, Konan." Usmiala sa na ňu a nasledovala ju do jej novej izby - pre ňu, ktorá si nič nepamätala bolo teraz všetko nové.

Keď sa prezliekala, Konan ju čakala vonku pred dverami. Izba bola malá, tmavá a zatemnená, ale vyzerala lepšie ako ten žalár, kde sa zobudila. Od Konan dostala čierne športové sako, cyklámenové šortky a topánky na vysokom podpätku. Vyzeralo to dosť dobre. Rozhodne by si niečo také na seba vybrala aj sama. Podľa toho usúdila, že toto je jej bežné oblečenie. K tomu všetkému bol priložený akýsi prapodivný plášť s červenými obláčikmi - taký tu nosili všetci. Rozhodla sa teda, že ani ona nebude výnimka. Chcela na porade urobiť dojem.

"Tak, ako vyzerám?" Spýtala sa modrovlásky po tom, ako vyšla prezlečená z izby.

"Fajn, pristane ti to." Okomentovala Konan jej vzhľad. "Poď so mnou, zavediem ťa do rokovacej miestnosti." S týmito slovami sa vybrala ďalej po chodbe a Lily ju nasledovala.

Chodba sa kľukatila, ich kroky sa odrážali od kamennej podlahy a stien, až vytvárali akúsi zvláštnu zlovestnú ozvenu. Každých päť metrov visela na stene zapálená fakľa, ktorá osvetľovala cestu. Lily si pripadala ako v nejakom starobylom zámku. Alebo v jaskynnom komplexe. Keď konečne prešli dlhú chodbu, ocitli sa pred schodiskom. Konan opatrne zošľapovala schody a Lily sa k nej pridala. Na konci schodov ich čakali ťažké mosadzné dvere, ktoré už na prvý pohľad vyzerali nedobytne.

Konan sa rukou opatrne dotkla miesta na dverách, kde mala byť kľučka, a potom prešla rukou hore, takmer k zárubni dvier, ako najvyššie dočiahla. Dvere hlasno cvakli a so škripotom sa otvorili. Modrovlasá členka Akatsuki kúsok poodstúpila a uvoľnila tak Lily cestu.

"Až po tebe." Pokynula jej rukou. Lily sa zhlboka nadýchla a s váhavým pocitom prekročila prah dverí.

_________________________________________________________________________

kapitola 03 << | kapitola 04 | >> kapitola 05
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Tatsuki Tatsuki | 7. února 2015 v 13:11 | Reagovat

Veľmi zaujímavá, teším sa na ďalší diel a aj na ostatné fanfiction ktoré píšeš :D

2 Farah Farah | Web | 7. února 2015 v 18:15 | Reagovat

[1]: óóó, vďaka! komentár od teba som tu ešte nevidela, takže sa teším, že mám nového čitateľa :)

3 Awasta Awasta | 8. února 2015 v 19:19 | Reagovat

Je to super :D konečne sú v Akatsuki... a už sa teším na pokračovanie :)

4 Farah Farah | Web | 8. února 2015 v 19:27 | Reagovat

[3]: ďakujem :)))

nový diel bude čoskoro, skôr, ako sa nazdáte :P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: