A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Road to Ninja - Kapitola 5

9. února 2015 v 16:20 | Farah |  Road to Ninja
Zdravím vás, ani sme sa nenazdali a znova je tu nový diel k poviedke Road to Ninja. Možno sa vám bude zdať, že nové diely k tejto fanfikcii pribúdajú podozrivo často, to bude tým, že už mám dopredu napísaných viac kapitol a pomaly ale isto vám ich budem dávkovať, ale nie zas moc rýchlo, aby sa mi hneď neminuli zásoby :P

K novej kapitole by som rada poznamenala, že začína prihorievať a konečne sa tam niečo deje a do centra dienia sa dostávajú jednotliví členovia Akatsuki. Ak by ste mali pocit, že je hociktorý z nich OOC (out of character - čiže sa správa neprirodzene, myslíte, že takto by sa nechoval v originálnom Narutovi), dajte mi vedieť, aby som to mohla napraviť. Chcem totiž, aby sa postay, o ktorých píšem, čo najviac podobali originálom.

Príjemné čítanie prajem a nezabudnite sa vyjadriť v komentároch alebo aspoň ohviezdičkovať článok :)


Keďže je to v podstate moja prvá načatá fanfikcia, majte, prosím, strpenie. Za všetky gramatické a štylistické chyby, preklepy a iné nedostatky sa vopred ospravedlňujem.

Informácie o mojich vlastných postavách a aj ostatných nájdete tu: ~link. Originálne postavy, ktoré som vytvorila ja, sú mojim vlastníctvom. Preto je zakázané ich kopírovať a vydávať za svoje. Ostatné postavy sú majetkom Kishimota Mashasi - autora Naruto universe.

Ak sa vám kapitola páči, nezabudnite písať komentáre. Tie ma totiž posúvajú dopredu a motivujú, aby som písala ďalej. Vopred vám za ne ďakujem. Prajem príjemné čítanie :)


Kapitola 5 - Nová členka Akatsuki


Ocitla sa vo veľkej kruhovej miestnosti, vykladanej akýmisi zvláštnymi kameňmi. Podlaha bola akoby utepaná z ocele. Dominantou miestnosti bol obrovský kruhový stôl, za ktorým sedel asi tucet mužov, Lily nemala čas ich počítať. Okolo nej sa mihla Konan a vybrala sa k miestu, ktoré bolo po pravici oranžovo - vlasého Leadra. Ten sedel za čelom stola a za chrbtom mal veľkú mapu.

"Vitaj, posaď sa k nám." Pokynul Lily na jediné prázdne miesto za stolom. Pomaly prešla k nemu a posadila sa. Všimla si, že Konan sa naklonila k Leadrovi a niečo mu pošepkala do ucha. Ten sa na ňu nachvíľu zahľadel a potom prikývol. Podľa toho, ako si hľadeli navzájom do očí, ihneď pochopila, že sú partneri. A nie len tímoví ale aj v súkromí.

Keď sa Lily poobzerala okolo seba, z pravej strany sa na ňu vyškieral starý známy blonďák, s ktorým sa zrazila na chodbe. Ostatných okrem šéfa za čelom stola a Konan nepoznala, ani jej vôbec neboli známi. V miestnosti sedeli samí muži, len ona s modrovláskou boli jediné príslušníčky nežného pohlavia. Chcela si ich dôkladnejšie prezrieť, ale Leader znova prehovoril.

"Takže, ako už dobre vieš, nachádzame sa v sídle organizácie Akatsuki. Sme organizácia založená na pochytanie všetkých démonov a ovládnutie sveta pomocou nich. Ja sa volám Pein a som líder Akatsuki. Tu, po mojej pravici je moja partnerka Konan," ukázal na modrovlásku, ktorá sa konečne po prvý raz na Lily usmiala. Potom pokračoval: "Isto sa čuduješ, prečo si na nič nespomínaš."

"Samozrejme, zobudila som sa, a na nič si nemôžem spomenúť. Viem jedine to, že sa volám Lily a som kunoichi, ale netuším, ako som sa tu nabrala, kde to som a čo tu robím." Skočila mu do reči a cítila, ako sa všetky oči v miestnosti upreli na ňu. Neprestávala však hrať očný súboj s Peinom.

"No, na tieto otázky nepoznáme tak úplne odpoveď. Si hľadaná kunoichi z Konohagakure no Sato, ktorá sa pred nedávnom pridala do Akatsuki. Skontaktovala si nás a ponúkla si nám svoje služby, tak sme ťa medzi seba zobrali. Na tvojej poslednej misii si utrpela vážny úraz hlavy a bola si v bezvedomí, to zrejme spôsobilo dlhodobú stratu pamäte."

Toto všetko boli lži, ktoré Pein spolu s ostatnými narafičil, aby prinútili Lily uveriť, že zradila Konohu a pridala sa k ich zločineckej organizácii. "Tu je tvoja ochranná čelenka." Podal jej cez stôl kus látky s kovovou doštičkou, na ktorom bol preškrtnutý znak Listovej. Keďže všetci v Akatsuki mali svoje čelenky preškrtnuté (čo znamenalo, že zradili svoje dediny a opustili ich), Lily prestala pochybovať o tom, že by to bola pravda. Všetko nasvedčovalo tomu, že naozaj zradila Konohu a pridala sa k Akatsuki, aj keď netušila, čo ju k tomu videlo. Nepoznala jediný dôvod, pre ktorý by to urobila.

"Viem, že teraz to všetko bude pre teba ako nové, ale verím, že si čoskoro zvykneš. Navrhujem, aby sa ti všetci ešte raz predstavili, keďže si nikoho z nás nepamätáš." Ozval sa Leader znova a Lily prikývla.

"Ja sa volám Deidara a som zo Skrytej Kammenej. My sme sa už stretli." Ozval sa blonďák, po jej pravici a veselo sa na ňu usmial. Bol veľmi zlatý. Nastavil jej ruku a ona ňou potriasla. Vtom zacítila na ruke zvláštny pocit, ako keby jej ju niekto oblizol. Prekvapene sa pozrela dolu a uvidela, že Deidara má na svojej ruke miniatúrne živé ústa, ktoré na ňu vyplazovali jazyk. "Neboj, to je moje špeciálne umelecké jutsu." Hrdo vyhlásil a žmurkol na ňu. Bol to rozhodne veľmi zaujímavý chlapík.

"Akasuna no Sasori. Zo Skrytej Piesočnej." Ozval sa spoza Deidaru zastrený zamatový mužský hlas. Lily sa nahla a až teraz uvidela, kto sedel na stoličke vedľa blonďáka. V tej chvíli, ako mu pozrela do očí, onemela. Boli to tie najkrajšie a najprenikavejšie hnedé oči, aké kedy uvidela. Ich majiteľ na ňu chladne hľadel, na prvý pohľad by sa zdalo, že bez záujmu. V skutočnosti ju však Sasori pozoroval a vypaľoval jej svojim upreným pohľadom dieru do duše. Keď sa konečne prinútila odtrhnúť zrak od jeho pohľadu, druhé, čo ju na ňom upútalo, boli jeho ohnivé červené vlasy. Bol neskutočne krásny, ako keby to ani nebola živá bytosť. Tvár mal dokonalú, mladučkú bez jedinej chyby. Dlho si hľadeli do očí, keď zrazu Sasori od nej odvrátil zrak a tváril sa, akoby viac nevenoval jej existencii pozornosť.

To ju naštvalo. Zrejme sa chcel hrať na netýkavku. Stále sa v duchu napomínala, ako bolo možné, že sa jej pri pohľade takmer zastavilo srdce. Bolo to od neho nefér, že ju takto omámil a potom jej nevenoval najmenšiu pozornosť. Keď sa predstavovali ostatní členovia, nedokázala sa sústrediť na jediné slovo, ktoré povedali, stále mala plnú hlavu toho záhadného Sasoriho, ktorý na ňu už ani len nepozrel. Zapamätala si iba to, že tam bol niekto z Uchiha klanu zo Skrytej Listovej. Čosi na ňom sa jej zdalo povedomé, meno Uchiha jej niečo hovorilo, ale keď sa chcela rozpamätať na to, že čo, v hlave mala akosi otupne prázdno a pri spomínaní ju príšerne rozbolela hlava, tak to radšej vzdala.

Zvyšok porady sa niesol v duchu rokovania o nejakých démonoch s chvostmi, ktorí ju absolútne nezaujímali, pretože jediné, na čo dokázala myslieť, bol Sasori, ktorý sedel vzdialený ani nie dve stoličky od nej. Zachytila meno Sabaku no Gaara, ktoré jej taktiež pripadalo z nejakého dôvodu známe, ale strata pamäte jej nedovoľovala vybaviť si, o koho sa jednalo.

Keď Pein konečne rozpustil poradu, zavolala na ňu Konan.

"Tvoja izba je tá, ktorú som ti ukazovala. Prezliekala si sa v nej. Moja je hneď oproti. Ak by si niečo potrebovala, tak sa ozvi." Povedala jej s úsmevom a potom zmizla za Peinom.

Lily netušila, čo má teraz robiť. Každý z členov Akatsuki sa pobral preč z miestnosti a išiel vlastnou cestou. Rozhodla sa teda, že pôjde do svojej izby a trochu sa tam porozhliadne. Už sa tam chcela vybrať, keď ju zrazu zastavil Deidara.

"Kamže, kam? Nováčik a už by chcela zdrhnúť, hmm?" Šibalsky sa zasmial. Pristavili sa pri ňom ďalší dvaja členovia. Jeden mal biele vlasy ulízané dozadu a druhý vyzeral ako kríženec človeka a žraloka. Bol celý modrý a vycieral na Lily úsmev plný drobných žraločích zubov.

"Mali by sme ťa prijať do nášho spolku. Prejdeš prijímacím obradom." Zasmial sa žraločí muž a žmurkol.

"Bojím sa opýtať akým obradom." Odpovedala im. "A prepáčte, akosi mi unikli vaše mená," dodala.

"Ja som Kisame Hosikagi, som v týme s Itachim." Nastavil jej modrý muž dlaň a ona ju stisla. Mal takú istú pokožku, ako všetci ostatní, podľa toho usúdila, že je to naozaj človek a nie nejaký mutant. Len bol skrátka celý modrý a pripomínal žraloka.

"Teší ma. A ty si...?" Obrátila sa na bielovlasého.

"Ku*va, na moje meno sa len tak ľahko nezabúda. Som Hidan, do pekla tam." Povedal opýtaný naoko napajedene, ale Lily videla, ako sa smeje. Potriasla si rukou aj s ním. Vyzerali na dosť drsných chlapov. Nechcela by som sa dostať do konfliktu s nimi, pomyslela si.

"Hej, vy dvaja, nebaľte mi ju, ja som ju videl prvý. Poď, Lily, ukážem ti našu spoločenskú miestnosť Akatsuki, je to niečo ako obývacia izba. A potom si spolu môžeme pripiť na tvoje znovu prijatie do našej organizácie. Máme dosť dobré zásoby saké." Chytil ju Deidara okolo pása a viedol ju po chodbe preč.

"Len si nevyskakuj, ty zasran." Zaburácal Hidan a pobral sa s Kisamem za nimi smerom do spoločenskej miestnosti.

Lily netušila, že ju celý čas pozoroval pár chladných hnedých očí, ktorých majiteľ kalkuloval, ako sa zbaviť Deidaru, ktorý sa mal až príliš k novej dievčine. Bude musieť niečo vymyslieť. Všimol si, ako sa na neho tá malá pozerala, takmer sa mu zosypala pred očami a to stačil jediný jeho pohľad. Čoskoro ju bude mať omotanú okolo prsta a ona mu bude zobať z dlane. Potom si s ňou bude môcť robiť, čo sa mu zachce. Rozhodol sa, že pôjde dohliadnuť na situáciu a vybral sa tým istým smerom ako skupinka ľudí pred ním.

***

Slnko sa už takmer schyľovalo k západu, keď sa Takeru konečne prebral v konožskej nemocnici. Prvé, čo nad sebou uvidel, bola známa tvár. Hnedé oči a hnedé vlasy v dvoch malých drdoloch. Bola to TenTen z tímu Gai. Poznal ju veľmi dobre, za ten čas, čo sa stal geninom, sa stihli celkom spriateliť. Bola k nemu vždy veľmi milá a úctivá. Až teraz, keď sa nad ním skláňala a z okna na ňu dopadali posledné lúče slnka si uvedomil, ako moc opeknela.

"Ach, Takeru, konečne si hore." Vzdychla, ale venovala mu drobný úsmev.

"Som v Konohe? Čo sa stalo? Kde sú Lily a Lina?" Zasypal ju otázkami, ale TenTen mu nevedela na všetky odpovedať, tak smutne sklopila zrak.

"Takeru, zranili ťa a Kakashi-san ťa našiel. Mal si šťastie, vraj si unikol smrti len o vlások. Nebyť toho, že sa niekomu podarilo ťa takmer vyliečiť a odvrátiť nebezpečenstvo, možno by si tu už nebol. Lina a Lily bohužiaľ zmizli." Nedobrovoľne mu oznámila túto smutnú správu.

"To nemyslíš vážne." Nešťastne vydýchol chlapec a zložil hlavu do dlaní. Mal pocit, že je to jeho vina. On ich nahovoril na to, aby šli za Akatsuki po telo Ukitu. Dopadlo to však tak, že on jediný sa v poriadku vrátil naspäť do Konohy a dievčatá mohli byť teraz hocikde a nikto netušil ich polohu ani to, v akom stave sa nachádzali. Mohli byť dokonca už mŕtve, na to ani nechcel pomyslieť.

"Neboj, sa ešte stále je šanca, že žijú a sú v poriadku. Určite ich potom nájdeme, ja sama ti sľubujem, že ti pomôžem. Hlavne nech ťa ani len nenapadne, že to bola tvoja vina." Povzbudzujúco sa na neho usmiala.

"Ale je to moja vina. To ja som ich prinútil tam so mnou ísť." Zúfalo sa na ňu pozrel, až ju tak zabolelo v hrudi.

"Určite sa to nejako vyrieši. Idem za sestrou, oznámiť jej, že už si sa prebral. Mal by si odpočívať a nenamáhať sa, ešte stále nie si úplne vyliečený." Opatrne ho objala a potom odišla z nemocničnej izby. Takeruovi v hlave stále blúdili jej vôňa a jej slová, a tak sa mu nedarilo znova zaspať.

***

"Itachi, mohol by si sa, prosím ťa, ísť pozrieť na tú druhú, či sa už neprebrala?" Spýtal sa ho Pein, keď sedeli na sedačke v spoločenskej miestnosti. Bola to akási prapodivná uvítacia oslava pre novú členku Lily. Tá teraz sedela na gauči a pripíjala si s Deidarom pohárikom saké. Ten blonďák sa okolo nej nejako podozrivo príliš obšmietal. Sasori sedel v kúte miestnosti za stolíkom a tváril sa, že si opravuje ruku. Pohľadom však prepaľoval osoby sediace na gauči, ktoré si so smiechom pripíjali. Hidan, Kakuzu a Kisame sa k nim s nadšením pripojili. Zábava bola, dalo by sa povedať, v plnom prúde. Pein akurát preberal niečo dôležité s mladým Uchihom a videl, že je jediný, koho môže poslať za tou druhou dievčinou. Ostatní boli teraz príliš zabratí do uvítacej oslavy a zaneprázdnení alkoholom.

Itachi sa postavil a bez slova kráčal do nemocničnej izby, ak sa tomu tak dalo vôbec hovoriť. Bol zvedavý, kto bola tá druhá kunoichi, ktorú zajali. Tú prvú - Lily - nepoznal a pochyboval, že bude poznať tú druhú.

Opatrne otvoril dvere a vošiel do miestnosti. Automaticky sa v nej zažalo svetlo, keďže nemala žiadne okná, len ťažké dubové dvere, ktoré za sebou bez jediného zvuku zatvoril. Podišiel k posteli, na ktorej neznáma ležala.

Prvé, čo si na nej všimol, boli červené vlasy pohodené na vankúši okolo jej hlavy ako ohnivá svätožiara. Nepokojne sa mrvila v posteli a on sa pristihol, ako na ňu zaujato hľadí. Nevedno prečo, ale nedokázal od nej odrhnúť oči. Od jej chvejúcich sa rias, úst, ktoré boli skrivené v akomsi bolestnom kŕči, drobných pieh, sotva badateľných ľudským okom. A potom sa s tichým stonom znova zamrvila a otvorila oči. Mali farbu roztopenej čokolády. Boli doširoka otvorené a v nemom úžase hľadeli na neho.


 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: