A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Road to Ninja - Kapitola 6

28. února 2015 v 19:15 | Farah |  Road to Ninja
Mám pre niekoho možno dobrú správu. Tí, ktorí patríte k čitateľom mojej fanfikcie Road to Ninja, ste sa konečne dočkali pokračovania. Nie som si istá, či túto poviedku ešte vôbec niekto číta, pretože k nej nepribúdajú žiadne komentáre. Tak ak si z vás niekto novú kapitolu prečíta, tak by som poprosila, aby ste mi dali vedieť. Nemusíte písať veľa, len napíšte, že ste si to prečítali, aby som vedela, či má zmysel písať ju ďalej a dávať ju sem na blog.

Dnešná kapitola bude netradične dlhá a môžem vám sľúbiť, že každá ďalšia bude len dlhšia a dlhšia. To, čo sa v nej udeje, nie je nič mimoriadne, takže môže tento diel niekoho aj mierne nudiť, no snáď si to vykompenzujem pár 'romantickejšími' momentmi. Už sa pomaly blížime k nejakej akcii, tak sa máte na čo tešiť. Ide to však ako v lete na saniach, lebo musím spísať veľa vecí a častokrát mi to robí menšie problémy. Dúfam však aj tak, že sa vám aj táto kapitola bude páčiť.



Farauška

__________________________________________________________________________________________________

Keďže je to v podstate moja prvá načatá fanfikcia, majte, prosím, strpenie. Za všetky gramatické a štylistické chyby, preklepy a iné nedostatky sa vopred ospravedlňujem.

Informácie o mojich vlastných postavách a aj ostatných nájdete tu: ~link. Originálne postavy, ktoré som vytvorila ja, sú mojim vlastníctvom. Preto je zakázané ich kopírovať a vydávať za svoje. Ostatné postavy sú majetkom Kishimota Mashasi - autora Naruto universe.

Ak sa vám kapitola páči, nezabudnite písať komentáre. Tie ma totiž posúvajú dopredu a motivujú, aby som písala ďalej. Vopred vám za ne ďakujem. Prajem príjemné čítanie :)
___________________________________________________________________________________________________


Kapitola 6 - Vrah z Uchiha klanu


Lina sa konečne prebrala a prvé, na čo jej padol pohľad, boli krvavočervené oči. Neskutočné, hypnotizujúce, nebezpečné, až sa pod ich pohľadom celá začala chvieť. Ich pohľad bol intenzívny, spaľujúci, prenikal do všetkých útrob jej tela, do morku každej z jej kostí. Cítila sa pod ním bezmocná, akoby úplne nahá. V červených dúhovkách sa leskli tri čierne ónyxy ako žeravé uhlíky pohodené v ohni. Poznala tie oči moc dobre. Bol to sharingan - také oči mali len členovia Uchiha klanu. Jediný Uchiha, ktorého poznala osobne, odišiel pred takmer štyrmi rokmi za Orochimarom.

"Sasuke?" Z jej pootvorených úst vyšiel roztrasený šepot. Tie oči boli úplne také isté, ako mal Sasuke Uchiha. Dotyčný, ktorému patrili, však pomaly pokrútil hlavou. Konečne sa prinútila odtrhnúť od nich pohľad a prezrieť si jeho tvár. Vyzeral takmer úplne ako Sasuke, len o niečo staršie, o pár rokov. Pod očami mal dve jemné tenké línie, akoby nepatrne vkreslené drobné vrásky, ktoré mu pridávali na kráse. Áno, bol neskutočne krásny. Tak krásny, že mala podozrenie, že sa naozaj ešte neprebudila a stále sníva.

Keď si ho pozornejšie prezrela, zistila, že to nemôže byť Sasuke. Boli si takmer navlas podobní, ale tento mladý muž mal dlhé vlasy zopnuté do chvosta a pár neposedných prameňov mu padalo do tváre. Jeho vlasy boli jemnejšie, svetlejšie ako tie Sasukeho. A taktiež jeho oči. Mal ich podobné Sasukemu, ale tie jeho boli nežnejšie, ľudskejšie, láskavejšie, aj keď sa ten láskavý tieň mihol v nich iba na okamih. Potom znovu nasadil nepreniknuteľnú ľadovú masku.

Hypnotizujúci sharingan a ľadovo krásna tvár. Tenké bledé pery, výrazné lícne kosti a spaľujúci pohľad. Mal typické črty Uchiha klanu. Už prišla na to, kto bol. Starší brat Sasukeho - Itachi Uchiha, o ktorom počula od Naruta, Sakury a ďalších pár ľudí z Konohy. Nikdy by si ani len nepomyslela, že Sasukeho brat môže byť ešte krajší ako on sám, ale bolo tomu tak.

"Nie som Sasuke. Sasuke je môj brat." Povedal takmer nepočuteľne tichým, zamatovým hlasom, z ktorého jej po chrbte preskakovali zimomriavky. Už znovu hľadela zhypnotizovane do jeho očí a všimla si, že mal až nezvyčajne dlhé riasy. Ak niekto tvrdil o Sasukem, že bol výnimočne krásny, tak zrejme ešte nevidel tohoto mladého muža, ktorý stál nad ňou. Nedokázala ho prirovnať k nikomu, koho doteraz videla. Úplne zabudla v akej situácii sa teraz nachádza a za akých okolností sa do nej dostala. Prebudilo ju až to, keď si všimla jeho oblečenie - čierny plášť s červenými obláčikmi. Samozrejme, on je z Akatsuki! Prebleslo jej mysľou.

"Kde... Kde to som?" Opatrne zo seba vysúkala. Až teraz to všetko na ňu doľahlo, čo sa stalo tesne pred tým, ako upadla do bezvedomia. Zmocnil sa jej stiesňujúci pocit strachu.

"Tajná základňa organizácie Akatsuki. Si naším hosťom."

"Skôr zajatcom," sklopila smutne pohľad. "Pamätám si na boj. Prišli sme po telo nášho senseia. A zastavili nás dvaja muži v tých plášťoch. Lily! Kde je Lily? A čo sa stalo s Takeruom?" Pozrela zrazu na neho vyľakane.

"Tvoja kamarátka je stále nažive a je tu teraz s nami. Pridala sa k Akatsuki." Oznámil jej vecne. Po jeho slovách bola taká sklesnutá, vystrašená a bezradná. Nemohol jej však pomôcť, ešte nie.

"Čože? To nemôže byť pravda! Neverím! Lily aby sa pridala k Akatsuki?" Jej šokovaný pohľad mu naznačoval, že neverí ich lži, ktorú si pre obe pripravili.

"Náš líder ti všetko vysvetlí, keď sem príde." Snažil sa, aby jeho hlas znel chladne, musel si držať odstup.

Lina bezradne hľadela pred seba. Netušila, čomu má veriť. Nechápala tejto absurdnej situácii. Pri akej príležitosti by sa, preboha, Lily pridala k Akatsuki? Načisto sa zbláznila? Toto nebude len tak, v niečom bude určite háčik, ale bude ťažké to odhaliť. Ale čo bude so mnou? Prečo som tu? Mám šťastie, že som vôbec ešte stále nažive. Zabijú ma, ak nebudem poslúchať ich príkazy? Prinútili aj Lily sa k nim pridať, alebo sa vzdala dobrovoľne? Myšlienky jej vírili hlavou, skoro mala pocit, že vybuchne. Mladý Uchiha ju celú dobu nespustil z očí. Jeho prítomnosť ju neskutočne znervózňovala.

"Ty si Itachi Uchiha?" Spýtala sa nesmelým hláskom po chvíli, keď už trápne ticho bolo tak husté, že by sa dalo krájať.

"Som. A tvoje meno?"

"Lina," odpovedala váhavo. Itachi prekvapene nadvihol obočie. Meno Lina mu nič nehovorilo.

"Lina, poznáš Sasukeho?" Položil jej zrazu nečakanú otázku. Zvuk jej mena vyslovený jeho ústami znel tak úžasne. Dokázala by ho počúvať celú večnosť. Zhypnotizovane mu hľadela do tváre. Až príliš dlho, stále sa nedočkal svojej odpovede.

"Ja... Jasné, áno. Poznám ho, aj celý jeho tím, Naruto a Sakura sú moji priatelia." Mierne očervenela. Baviť sa s niekým tak krásnym, kto bol tak blízko, bolo priam na neuverenie. Nehovoriac o tom, že z neho šiel strach. Jeho sila z neho sálala na kilometre. Taká bola moc skutočného príslušníka Uchiha klanu.

"Mám pre teba pár otázok," začal, ale niekto mu skočil do reči.

"Tak tu si, Itachi. Á, vidím, že naša Ruženka sa už prebrala." Vo dverách sa objavil obrovský modrý žraločí muž. Itachiho partner. "Zrejme som prišiel nevhod," zachechtal sa, keď videl ako sa Itachi nad dievčinou nakláňal a ona na neho upierala vystrašené oči, teraz sa však jej pohľad presunul na neho.

"Kde je Pein?" Spýtal sa ho jeho partner, keď vstal, narovnal sa a odstúpil od dievčininej postele. Úplne zabudol, že dostal od lídra rozkaz skontrolovať ich zajatkyňu a vrátiť sa s podrobnými referenciami.

"Za chvíľu príde, videl som ho, jak vstáva, keď som odchádzal zo spoločenky. Asi chcel ísť skontrolovať túto spiacu princeznú sám osobne, keď ty si sa nevracal." Zasmial sa Kisame, ale Uchiha ho schladil prísnym pohľadom. "No, asi som toho trochu viac vypil, zábava je tam v plnom prúde, Deidara to skúša na nášho nováčika. Ja pôjdem už pomaly do postele. Ešte by som chcel vedieť meno našej Šípovej Ruženky."

"Volá sa Lina." Itachi odpovedal prv, ako sa dievčina stihla čo i len nadýchnuť. Z toho žraločieho muža šiel taktiež strach, ale niečo v ňom jej našepkávalo, že je to vo vnútri dobrák. Zatiaľ jej ani jeden z nich neublížil a to ju upokojovalo aspoň trochu.

"Tak, dobrú noc, Itachi, Ruženka," zakýval im a so smiechom sa pobral preč. Itachi sa stále tváril neutrálne. Chcel nadviazať tam, kde prestali. Konečne mal možnosť spýtať sa na Sasukeho. Do miestnosti však vošiel ďalší muž.

Lina prekvapene zažmurkala. Ďalšia osoba, ktorá sa v miestnosti objavila, bol chlap s oranžovými vlasmi a prenikavými zvláštnymi očami. Určite to neboli hocijaké oči, ale pokrvná vlastnosť, tak isto ako sharingan. Jeho nos zdobilo niekoľko párov piercingov. Nebol starý, práve naopak, mohol byť len o niečo starší od Itachiho. Podľa toho, ako sa mladý Uchiha mierne uklonil, keď vošiel do miestnosti, odhadovala, že tento oranžovovlasý chlapík je ich šéf.

"Ako vidím, už sa prebrala. Môžeš ísť, Itachi." Pozrel kútikom oka na Uchihu, ktorý prikývol a bez menšieho náznaku rozlúčky odišiel preč. Lina pocítila akési nepríjemné šteklenie v bruchu. Keď tu bol Itachi, cítila sa z neznámych dôvodov o čosi bezpečnejšie. Teraz tu zostala len ona sama s tým, ktorý bol bezpochyby líder obávanej zločineckej organizácie.

"Zdá sa mi, že ti je už dobre. Ja som Pein - líder Akatsuki. Dovoľ mi, aby som ti objasnil, prečo a kde sa nachádzaš." Pri jeho slovách ale aj pohľade jej behal mráz po chrbte. Pochopila, že nebude najlepší nápad odporovať mu a lepšie urobí, ak bude poslušne počúvnuť, čo od nej bude chcieť. Vyzeral mimoriadne nebezpečne a ona si cenila svoj život natoľko, aby nerobila zbytočné hlúposti. Jej osud teraz mali v rukách členovia Akatsuki.

***

"No a potom nám raz šéf doviedol na poradu toho maskovaného idiota Tobiho. Väčšieho pošuka som v živote nevidel, to ti prisahám. Dokonca o sebe hovoril v tretej osobe, hmm." Deidara sedel s Lily na gauči a jedna jeho ruka sa nenápadne plazila okolo jej ramien. Ona sa chichotala a pozorne počúvala všetky jeho historky. Možno to bolo tým, aký vtipný bol, alebo to bolo tým, koľko pohárikov saké už obaja stihli vypiť, ale nemohla sa prestať chichotať.

"Tak toho by som chcela niekedy vidieť naživo." Zasmiala sa a pokrútila hlavou. Začínalo jej byť príjemne teplo a cítila, že Deidarovo telo sa k nej čoraz viac približuje. V miestnosti už zostali len oni dvaja, Zetsu, Hidan a Kakuzu, ktorí po tom návale alkoholu zaspali jak malé deti a teraz sa ozývalo okrem jej chichotu len ich chrápanie. Sasori už odišiel preč, ani si nevšimla kedy. Rozhodla sa však, že mu nebude venovať pozornosť. Pripadal jej príliš namyslený a povýšenecký. Zrejme nemal záujem sa s nikým z nich vybavovať.

Na druhej strane Deidara bol jeho pravý opak. Bol mimoriadne prítulný a Lily sa tá pozornosť páčila. Teraz jej zase nalieval ďalší pohárik a nevynechal ani seba.

"Dosť už, takýmto tempom ma opiješ." Usmiala sa na neho, ale pohárik si vzala. On jej úsmev oplatil, skôr to bol víťazný úškrn. Rýchlo do seba vyprázdnil polovicu pohárika a sledoval ju, ako si odpila zo svojho. Netajil sa tým, že sa mu táto dievčina už na prvý pohľad zapáčila. Nešlo len o jej vzhľad, ale celkovo to bola žena podľa jeho gusta. Zdalo sa mu, že aj ona sa k nemu trochu má, tak si zaumienil, že si ju nenechá prekĺznuť len tak medzi prsty. Ešte by to s ňou mohlo byť veľmi zaujímavé. Nakoniec bol veľmi rád, že sa tie deti vybrali hľadať Ukitovo telo. Žien v Akatsuki nikdy nebolo dosť, takže prítomnosť novej členky mu viac ako vyhovovala.

"Nejaká som unavená." Zívla Lily, keď bol jej pohárik znova prázdny. Odložila ho na zem tak, aby jej Deidara nemohol znova doliať. Ďalší by bol na ňu už priveľa.
"Aby nie, veď už je dávno po polnoci." Usmial sa na ňu blondiak. Jeho lesklé oči naznačovali, že aj on mal už dosť alkoholu v krvi. Rozhodol sa teda odprevadiť dámu do izby. Najradšej by bol, keby si ju mohol odviesť do svojej izby, ale na to bolo ešte príliš skoro. "Zrejme by som ťa mal odprevadiť do kráľovského apartmánu." Nezbedne na ňu žmurkol.

"Ako si poviete, môj pane." Zachichotala sa Lily a rýchlo vstala. To nemala robiť, lebo sa jej mierne zakrútila hlava. Deidara ju však stihol chytiť prv, ako sa o niečo potkla. Sám však mal problém udržať úplnú rovnováhu.

"Opatrne, slečna, nie že si znova ublížiš po tom, čo si sa nám konečne vyzdravela."

"Si tak šla-lachetný." Zaplietol sa jej jazyk, keď už obaja kráčali chodbou k jej izbe.

"V podnapitom stave by som na tvojom mieste radšej vynechal viacslabičné slová." Uťahoval si znej.

"Hej, ty ma podceňuješ? To by som na tvojom mieste zase nerobila ja, nabudúce to budeš ty, koho opijem." Oplatila mu provokovanie. Nezaobišlo sa to bez výbuchov smiechu ich oboch. Konečne zastali pred dverami.

"Tak, sme doma," povedala Lily a pozorne si premerala, či sú to naozaj jej dvere. Nerada by teraz vbehla do izby nejakému inému členovi Akatsuki. A ešte k tomu v mierne podnapitom stave. Otočila sa znova na Deidaru, ktorý teraz stál veľmi blízko nej a uprene na ňu hľadel. Dalo by sa povedať, že si ju premeriaval od hlavy až po päty. Mierne si odkašľala, aby upútala jeho pozornosť, ktorú teraz venoval jej postave.

"Nepozveš ma ďalej na čaj?" Uprel na ňu roztomilý prosebný pohľad. Skoro sa jej zatočila hlava.

"Vtipný. Už je neskoro, ja som unavená, ty si unavený, necháme to na inokedy. Keď budeme mať v sebe menej alkoholu." Veľmi ťažko sa jej odmietala jeho výzva, ale vedela, že keď sú obaja v takomto stave, nedopadlo by to dobre. Nemohla predsa stiahnuť do svojej izby muža, ktorého ešte len dnes spoznala. Hoci bol tak neskutočne príťažlivý a sexy. Potriasla hlavou, aby z nej dostala nevítané myšlienky.

Deidara na ňu vrhol naoko smutný pohľad, z ktorého sa len ťažko spamätávala. Bola však silná a nenechala sa ním zviesť, ešte nie.

"Dobre, madam, zostáva mi len zaželať vám dobrú noc a sladké sny." Vzal jednu z jej rúk a gentlemansky ju pritisol k svojim perám, nezabudol sa jej pritom zmyselne pozerať do očí. Lily sa znova zachichotala.

"Dobrú noc." Zašepkala a potom konečne otvorila svoje dvere, vkĺzla dnu a znova ich zavrela. Nechala Deidaru veľmi neochotne stáť vonku. Nečakala na nič, rozbehla sa k svojej posteli a zasnene sa na ňu hodila.

"To je teda chlap!" Povedala si sama pre seba a na tvári jej stále pohrával pripitý blažený úsmev. Pretočila sa na bok a všimla si, že na posteli ležal úhľadne poskladaný uterák, osúška a šampón. Zrejme jej to tam nechala Konan. Mala by som si dať pred spaním studenú sprchu prv, než vzbĺknem od toľkého vzrušenia. Pomyslela si a znova dostala záchvat smiechu.Posadila sa na posteli a hľadala niečo, čo by mohla využiť ako pyžamo. Nič však nemohla nájsť, tak sa postavila a začala sa prehrabávať v šuplíkoch. Našla tam iba spodné prádlo. To muselo zatiaľ stačiť. Zobrala všetky potrebné veci a vybrala sa do kúpeľne.

V celom Akatsuki sídle bolo ticho, všetci pravdepodobne už spali. Snažila sa spomenúť, kde hovorila Konan, že sa nachádza kúpeľňa. Nakoniec ju úspešne našla.

Keď jej ľadová voda stekala po chrbte, konečne sa z jej hlavy vytratila všetka opitosť. Dnes prežila asi najbláznivejší deň, na aký si pamätala. Vlastne, nedokázala si spomenúť momentálne na žiaden iný. Celá táto strata pamäte bola zvláštna a niečo jej tu nesedelo. Pripisovala to však amnézii. Všetko bolo pre ňu nové, preto sa cítila tak divne. Jej myseľ znova zablúdila k záhadnému Sasorimu, ktorého spoznala na porade. Netušila, čo si má o ňom myslieť. Bol tak chladný a neskutočne arogantný, ale práve to ju na ňom nesmierne priťahovalo. Naskakovali jej zimomriavky po celom tele, keď si spomenula na jeho hnedé oči, ako ju skúmali a potom sa bez záujmu otočil na druhú stranu. Takéto chovanie ju privádzalo do šialenstva.

Keď konečne opustila sprchu, zabalila sa do osúšky, vyšúchala si vlasy uterákom a vybrala sa naspäť do izby. Už bolo veľmi neskoro a cítila, že na ňu ide spánok.

Vykročila na chodbu. Bolo tu príjemné prítmie, len veľmi okrajovo videla na cestu. Chcela sa vydať smerom do svojej izby, keď zrazu uvidela mihotavý tieň a potom cítila prítomnosť niekoho tesne vedľa nej. Jej oči si však nezvykli na tú tmu. Fakľa na stene sa zrazu rozhorela a nad ňou sa týčila Sasoriho bledá tvár, do ktorej padalo pár pramienkov červených vlasov. Srdce jej začalo biť ako splašené a ocitlo sa niekde v krku. On bol ten posledný, ktorého by v noci očakávala na chodbe.

______________________________________________________________________________________________



 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Awasta Awasta | 1. března 2015 v 18:46 | Reagovat

V nijakom prípade neprestávaj! Ja som napätá ako struna, čakám na pokračko :D

2 Farah Farah | Web | 1. března 2015 v 19:21 | Reagovat

[1]: Toto som chcela počuť! :) Som rada, že má zmysel písať ďalej, nechystám sa končiť, neboj :) pokračko bude snáď skoro, len ma mrzí, že nemám čas na kreslenie obrázkov k poviedkam :(

3 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 1. března 2015 v 20:05 | Reagovat

som to zhltla na jeden šup :) teším sa na ďalší diel a Kisame v tvojom podaní je veľmi sympatický.

a inak, už máš poviedku na blogu :)

4 Farah Farah | Web | 1. března 2015 v 20:44 | Reagovat

[3]: Óóó, nesmierne moc ďakujem :) takže to znamená, že okrem Zatúlanej budeš čítať aj Road to Ninja? :) a som rada, že Kisame je sympoš, o tom som sa aj pokúšala... ako postavu ho mám rada a vidím ho ako niečo viac, než len prerasteného modrého žraloka :3

Letím na poviedku, už sa moc teším *-* vďaka ešte raz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: