A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



The Ace and his Wallflower - Kapitola prvá

5. dubna 2015 v 21:44 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Zdravím. Dosť nečakane som sa dnes rozhodla uverejniť prvú kapitolu k fanfikcii The Ace and his Wallflower. Dopísala som ju len pred nedávnom a úprimne, nenapísala som ju tak úplne podľa predstáv. Teraz však nemám chuť, čas ani náladu kapitolu prepisovať a už som mala potrebu ju na blog uverejniť. Mám z toho všetkého zmiešané pocity, no možnože ju v priebehu tohoto mesiaca ešte prepíšem a upravím. Včas vás na to upozorním. Som zvedavá, či si to vôbec niekto prečíta, predsa len, je to nová poviedka a zrejme by ste radšej privítali update k niečomu inému. No nemôžem stále uverejňovať len z Moment in Dark, musíme si dať nachvíľu pokoj od úchylností :D


Ako som už spomínala, nečakajte v tejto kapitole nič svetoborného. Upozorňovala som vás vopred, že sa bude dej veľmi pomaly rozbiehať, rovnako ako aj vzťahy medzi postavami. Tak snáď budete pri čítaní trpezliví :)

Určite nezabudnite na komentáre, ktokoľvek si to už prečíta. Zaujímajú ma vaše názory. Nová kapitola nemá určený ani približný dátum vydania, lebo som ju ešte ani nezačala písať. Ale snáď to nebude trvať dlho. Príjemné čítanie prajem.

Vaša Farah

_____________________________________________________________________________________________



K A P I T O L A ~ P R V Á


. D e ň . . . p r v ý .

V autobuse bolo rušno. V týchto skorých ranných hodinách sa viezlo mestskou dopravou mnoho ľudí, či už mali namierené do práce, alebo ich čakalo pár hodín strávených v škole, každý z nich si išiel za vlastným cieľom.

Medzi nimi bola aj ona. Dievčina s vlnitými mahagónovými vlasmi sedela pri okne a pozerala sa von na okolitý svet. Hoci už začala jar, rána v Tokiu boli ešte stále chladné, hlavne o takejto skorej hodine.

Mimovoľne sa striasla, dnes si vzala len tenký sveter. Pritisla svoju školskú tašku bližšie k telu a neprítomne oprela čelo a chladnú okennú tabuľu. Cesta už nebude trvať dlho, jej domov sa nachádzal iba pár minút autobusom od školy, ktorú len pred nedávnom začala navštevovať.

Tōō Akadémia. Jej nová stredná. Pred nástupom mala zmiešané pocity, v ktorých prevládal najmä strach. Nikdy nebola príliš dobrá v adaptovaní sa na nové prostredie, na nových ľudí. Ale začala si pomaly zvykať. Tie dva týždne, odkedy začal školský rok na strednej, ubehli rýchlo a ona začínala mať pocit, že to všetko zvládne.

Škola nebola ďaleko, čo bola výhoda. Nemusela každé ráno dlho cestovať, i keď jej bolo ľúto, že nemala dosť času vytiahnuť v autobuse knihu. No stále sa mohla čítaniu venovať neskôr, pri iných aktivitách.


Autobus pomaly zastavil na zástavke a ona sa začala predierať pomedzi tlačiacich sa cestujúcich, aby stihla vystúpiť. Prešla cez cestu a zrazu sa pred ňou týčila už známa brána Tōō Akadémie.

Študenti sa pomaly začínali schádzať so svojimi priateľmi, vzduchom sa niesol džavot, miestami ospalý, iní boli už od rána plní entuziazmu. Pritisla si k sebe tašku a pridala do kroku, keď prekračovala prah školskej brány. Dnes to bude dlhý deň...

* * * * *

"Nezabudnite, že máte poslednú šancu vybrať klub, ktorého sa budete po škole zúčastňovať." Triedna učiteľka položila svoje papiere na katedru, napravila si na nose hranaté okuliare a prísne sa zadívala na svoju triedu. "Pripomínam tým, ktorí váhajú, či sa majú vôbec na nejaký krúžok zapísať," pohľadom prešla po niekoľkých študentoch, "mimoškolská aktivita ovplyvňuje vaše študijné výsledky. Za účasť v klube získate dôležité body, takže každému odporúčam si nejaký krúžok zvoliť. Výber máte bohatý."

Hana sa zahľadela na hárok papiera v rukách. Nervózne prešla očami po celej triede a potom znova uprela pohľad na názvy klubov, ktoré Tōō Akadémia ponúkala:


· Matematický klub

· Dramatický klub

· Fotografický klub

· Volejbalový klub

· Basketbalový klub

· Klub varenia

· Literárny klub / tvorba školského časopisu


Zarazila sa. Že by našla tú správnu mimoškolskú aktivitu pre ňu? Literatúra bola odjakživa jej veľkou vášňou a knihy zase tá najlepšia zábava a relax na svete. Literárny klub neznie až tak zle. Mohla by som sa venovať písaniu, dokonca by mi mohli seniori pomôcť zlepšiť sa, ale skutočne mám na to, aby som sa prihlásila do spisovateľského klubu?

Ostatní spolužiaci sa všetci starali o seba a nebol tu nikto, kto by jej poradil, aký klub si vybrať. Zakrúžkovala perom kolónku s názvom Literárny klub / tvorba školského časopisu. Podpísala sa na vybodkované prázdne miesto a položila papier na kraj lavice. Učiteľka si ich začala zbierať.

"Myslím, že by sme mohli prejsť ďalej," Pokračovala vyučujúca, keď mala všetky vyzbierané prihlášky do klubov na svojom stole, "opravila som vaše testy z angličtiny. Ako som už minule spomínala, podľa ich výsledkov budete rozdelení na skupiny, v ktorých zostanete už do konca vášho štúdia na tejto akadémii."

Triedou sa nieslo pár nesúhlasných zašomraní, mnohí žiaci si už stihli za ten krátky čas, odkedy nastúpili do školy, nájsť vo svojej triede kamarátov a nepáčila sa im predstava, že by s nimi mali tráviť menej času kvôli rozdeleniu na skupiny.

"Viem, že niektorí z rozdelenia nie sú nadšení, no takýto systém funguje na tejto škole už dlho. Kvôli jazykom sa musíte rozdeliť n začiatočníkov a pokročilých, aby ste mohli študovať angličtinu na adekvátnej úrovni. Niektoré predmety budete mať ako trieda spolu, iné si vyžadujú individuálnejší prístup, preto sa ich budete zúčastňovať v skupinách." Ozrejmila im učiteľka spôsob, akým prebieha výučba.

Hana nebola nespokojná, ani prekvapená. Chápala, prečo je individuálnejší prístup pri štúdiu cudzieho jazyka dôležitý. Vždy mala rada cudzie jazyky. Hlavne angličtine sa začala venovať ešte v útlom detstve. Dokonca si zvolila ako nepovinný predmet štúdium francúzskeho jazyka, čo otvorený školský systém Tōō akadémie dovoľoval. Páčilo sa jej, že rozvrh si mohla už od prvého ročníka zostaviť sama tak, ako jej to vyhovuje a vybrať si predmety, ktoré sa jej pozdávali a mohla ich absolvovanie využiť v budúcnosti. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo bola Tōō strednou školou, ktorú si zvolila.

"Rozdám vám vaše testy, máte tam napísaný výsledok a zaradenie do skupiny. Prvá skupina je pre tých, ktorí mali lepšie výsledky, čiže pre pokročilých a druhá pre všetkých ostatných, ktorí nemajú dostatočnú úroveň angličtiny." Po svojich slovách začala učiteľka rozdávať opravené testy. Hana mala z toho všetkého dobrý pocit, počas testu sa snažila a nezdal sa jej vôbec ťažký.

"Dobrá práca, Matsumoto-chan. Chýbal ti iba bod a pol do plného počtu." Pochvala Hanu prekvapila, nečakala, že sa jej test vydaril až tak dobre. Pochvalné slová ju zahriali pri srdci, no líca jej očerveneli, keď sa na ňu uprelo viacero pohľadov ostatných spolužiakov.

Keď sa každý dozvedel svoje výsledky a v ktorej skupine skončil, nasledovalo vybavovanie ďalších triednych záležitostí.

"Teraz mi každý z vás nadiktuje, aký krúžok si vybral, zapíšem si to do triednej knihy a odovzdám zoznam riaditeľovi."

Učiteľka postupne čítala mená a žiaci jej nahlasovali, ktorú mimoškolskú aktivitu si vybrali. Hana sa pomaly začínala nudiť a veľmi ťažko udržiavala svoju pozornosť, hoci vedela, že musí vydržať, aby náhodou neprepočula, keď príde na rad ona.

"Aomine Daiki." Meno ďalšieho študenta odznelo v triede, no nikto sa hodnú chvíľu neozýval. Ostatné deti sa začali obzerať a hľadali očami, koho práve učiteľka vyzvala, aby jej oznámil, ktorý klub bude navštevovať, no vyzeralo to tak, že Aomine Daiki sa v triede nenachádzal. Alebo sa odmietal priznať.

"Aomine Daiki." Zopakovala vyučujúca hlasnejšie, no stále bez odozvy. "Nie je tu?"

"Uhm, p-prepáčte," do vzduchu vystrelila ruka chlapca sediaceho dve miesta pred Hanou. Poznala ho, aj ten hlas. Bol to Sakurai Ryō, chodila s ním na rovnakú juniorskú strednú, hoci neboli spolužiaci. Sakurai sa tiež rozhodol študovať Tōō akadémiu a tento raz boli s Hanou zaradení do rovnakej triedy. Nepoznala ho príliš dôverne, no pamätala si, že sa o ňom hovorievalo, že je až príliš zakríknutý a stále sa za niečo ospravedlňoval. Vyzeralo to tak, že tento zvyk mu zostal naďalej.

"Áno?" Učiteľkine prísne oči sa na neho zahľadeli spoza hranatých okuliarov a chlapec prehltol a zhlboka sa nadýchol.

"Aomine-san dnes chýba, no zapísal sa na basketbalový krúžok. S-sme v ňom spolu." Odpovedal Sakurai, no jej sa tie slová zrejme nepozdávali, lebo sa trochu zamračila.

"Zase chýba? To už je druhý raz tento týždeň. Ale, dobre. Zapíšem si ho k basketbalovému klubu. No odkáž mu, že sa bude musieť viac snažiť, ak v ňom chce aj zotrvať, z testu z angličtiny mal veľmi, veľmi zlé výsledky. A to nehovorím o tom, že nechodí na hodiny."

Hana sledovala ako sa Sakurai znova so sklonenou hlavou a červenými ušami ticho ospravedlnil, hoci fakt, že sa jeho spoluhráč z basketbalového klubu opäť nedostavil do školy, nebol jeho vina. Hana si nedokázala vybaviť, kto ten Aomine vlastne je. Za ten čas, čo stihla stráviť so svojimi novými spolužiakmi, si zapamätala len veľmi málo tvári, ku ktorým vedela priradiť mená.

Rozhovor zatiaľ nadviazala iba so Sakuraiom, čoho hlavnou príčinou bol fakt, že sa poznali z videnia z juniorskej strednej. Okrem neho sa od svojho nástupu do školy stihla zoznámiť a aspoň nachvíľu porozprávať aj s pár dievčatami, z tých jej v pamäti najviac utkvelo meno Yuzuru. Hnedovláska vysokého útleho vzrastu sedela na opačnej strane triedy ako Hana, krátke vlasy jej siahali tesne pod bradu a hojdali sa okolo hranatej tváre zakaždým, keď sa dievča pohlo, aby si našlo pohodlnejšiu polohu za školskou lavicou. Hane napadlo, že dievčina ako jedna z mála pôsobila celkom sympaticky. Ostatné dievčatá chodili všade v skupinkách a príliš nahlas klebetili. I keď sa im zdalo, že ich nik iný nepočuje, Hana vždy počula ich ohováračné slová napriek tomu, že po tom netúžila.

"Matsumoto Hana." Z hĺbavých myšlienok ju vytrhli učiteľkine slová. Úplne stratila pojem o čase a svojom okolí a zabudla, že čoskoro príde na rad jej meno. Narovnala sa za lavicou, odkašľala si a tichým, no pevným hlasom odovzdala učiteľke informáciu, ktorú potrebovala vedieť.

"Literárny klub a tvorba školského časopisu."

"Naozaj?" Učiteľka odtrhla pohľad od svojho zoznamu a spoza hranatých okuliarov hanu prepichoval pár prísnych očí. "To je dobré, školský časopis sa poteší, potrebujú tento rok nové, mladé posily."

Hana bez slova prikývla a v mysli zhodnotila, že jej výber bol nakoniec správny. Kto vie, možno jej účasť na tvorbe časopisu školy v budúcnosti pomôže rozbehnúť spisovateľskú kariéru. A snáď sa jej podarí nájsť si v klube nových kamarátov, začínalo sa jej cnieť za svojou najlepšou priateľkou, s ktorou strávila celé svoje detstvo aj juniorskú strednú, no nakoniec ich osud rozdelil a Hana šla na Tōō úplne sama.

Potlačila tieto nevítané myšlienky a opatrne vytiahla zo školskej tašky hrubšiu knižku s tmavým obalom, na ktorom sa lesky striebrom vygravírované písmená. Názov Hry o život zakryla učebnica matematiky, bolo jej jasné že čítanie beletrie na hodinách miesto toho, aby dávala pozor, by jej len tak ľahko neprešlo. Riešili sa však triedne záležitosti a tie sa už Hany netýkali. Mohla nachvíľu vypnúť sa znova sa zahryznúť do príbehu, ktorý ju tak moc pohltil.


Knihu začala čítať predvčerom a už mala viac ako dve tretiny za sebou. Bol to darček k úspešnému začiatku školského roka a Hana sa nemohla dočkať, kedy ju otvorí a ponorí sa do príbehu. Čoskoro prestala vnímať džavot a slová učiteľky okolo seba. Posledné, čo jej myseľ z jej okolia dokázala vstrebať, bolo ako učiteľka pripomenula Sakuraimu, aby odkázal Aomine Daikimu, že skončil v druhej skupine pre slabších angličtinárov a aby konečne začal poriadne chodiť do školy.

* * * * *

Utorok | Apríl | 18:23 h | príspevok pridaný od Little-redhead-flower|


Stredná šola je zvláštna. Nemôžem povedať, že by sa mi tam vyslovene nepáčilo. Je to všetko iné. Hlavne, keď tam skoro nikoho nepoznám. Ako ste sa vy vyrovnávali so zmenou prostredia? Mám taký neblahý pocit, že si nenajem žiadnych priateľov. I keď... predstava, že by som mala s niektorým z tých ľudí tráviť podstatnú časť môjho života nasledujúce tri roky je desivá. Možno len nad tým príliš premýšľam. Zrejme je ešte príliš skoro lámať si hlavu nad takýmito vecami, nie? Nie som tam poriadne ani dva týždne, ešte sa to všetko len začína.

Mimochodom, začala som čítať knihu Hry o život, ako ste mi viacerí odporúčali. Cítim sa ako Katniss, keď ju vzali zo svojho rodného kraja do úplne nového, cudzieho sveta. A potom ju strčili do arény plnej nepriateľov. Aj ja si občas pripadám, akoby som sa pohybovala na nepriateľskom území, hoci mi moji spolužiaci nič neurobili. Iba tie ich pohľady sú zvláštne... Ako by som k nim nepatrila. Katniss mala aspoň Peetu po svojom boku. Ale koho mám ja? Mala by som urobiť prvý krok a začať sa s niekym reálne baviť? Je tam jeden chlapec, ktorého poznám z videnia z juniorskej strednej. Ale ten je zrejme ešte viac zo všetkého vyplašený ako ja sama.

Je to komplikované. A cítim sa zvláštne. Nesvoja, akoby to ani nebola moja koža, ktorá obopína všetky kosti v mojom tele. Neviem, či mi niekto z vás rozumie. Radšej pôjdem dočítať tú knihu a napíšem vám sem nejakú recenziu, aby moje články boli aspoň občas zmysluplné. Tomuto sa to znova nepodarilo.

Vaša verná Hana

| počet komentárov: 2 | zdieľať | páči sa mi to |

____________________________________________________________________________

Komentár pridaný od BellaSwan453
Utorok | 20.03 h |

Woow! Hry o zivot som citala tiez. Katniss x Peeta forever! Urcite napis tu recenziu tesim sa na nu. Dufam ze ten film bude dobry este som ho nevidela......

Komentár pridaný od Anonym
Utorok | 22.51 h |

Bola som na tom podobne a poviem ti len jedno: ak ťa odrazu hodia do vody, musíš sa v nej jednoducho naučiť plávať.

_________________________________________________________________________________


<< prológ | kapitola 1 | kapitola 2 >>

* * *


 

5 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 Dechi Kazemai Dechi Kazemai | 5. dubna 2015 v 22:32 | Reagovat

Dobré těším se na další díl! :3 doufám, že brzo vyjde i Zatúlaná! :)

2 Farah Farah | E-mail | Web | 8. dubna 2015 v 1:22 | Reagovat

[1]: Ďakujem, si zlatá, že si si aj toto prečítala :))) a k Zatúlanej pridám novú kapitolu až v ďalekej budúcnosti, pretože je síce rozpísaná, ale do konca Apríla ju už asi nestihnem dokončiť a preto zverejním k tým poviedkam, ktoré mám dopredu napísané. Mrzí ma to, ale v Máji sa so Zatúlanou určite znova rozbehnem, máte sa na čo tešiť :)

A, mimochodom, taká pikoška: Ten blogový príspevok na konci som najôrv vôbec neplánovala a zosmolila som ho pri vkladaní článku na blog, bol to taký nečakaný nápad :D

3 Dechi Kazemai Dechi Kazemai | 8. dubna 2015 v 12:03 | Reagovat

[2]: To se mi strašně líbilo... :3 je to něco jiného a hodně zajímavého... :)

4 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 8. dubna 2015 v 21:58 | Reagovat

Teraz, keď mám rozpozeraný Kuroko no Baske mi všetko už konečne dáva zmysel. Len v tom pokračuj, Faruška, teším sa na ďalší diel. :) Okrem toho, ešte som aj stihla obľúbiť Aomineho *zasnený úsmev*, presne viem, čo ťa na ňom priťahuje.
A s Musahabarom (no vieš, tým fialovlasým) si nerob starosti, určite sa ti naňho podarí niečo napísať. :)

5 Tarei Tarei | Web | 12. dubna 2015 v 18:48 | Reagovat

Upřímně, moc pěkně napsané, moc se mi líbí jak kombinuješ text s ostatními vymoženostmi - obrázky, ztloustnutí písma a tak dále a tak dále.
Kdyžs vypisovala ještě před tou literaturou ty kroužky tak jen -volejbalový klub - alee :D
Pak jsem si vzpomněla i na Haikyuu a tak dále a tak dále :D
Mimochodem souhlasím, střední škola je zvláštní

6 Farah Farah | Web | 13. dubna 2015 v 19:17 | Reagovat

[3]: to ma moc teší! :)

[4]: som nesmierne rada, že si sa na to dala :D Už si druhý človek, ktorého som na toto úžasné anime nalákala... tak snáď sa ti páči :P Ako ďaleko si sa už dostala? A Aomine má skutočne svoje čaro, pre mňa je jednoznačne úplný TOP, čo sa týka postáv v tom anime, proste láska na prvý pohľad ^^ A že Musahabara :D :D :D Ja umrem z teda! :B no, úprimne si neviem predstaviť písať na Murasakibaru z viacerých dôvodov... príde mi svojím správaním úplne asexuálny :D ale uvidíme, mno...

[5]: Ďakujem ti krásne! :) Som rada, že sa ti moje veci páčia nie len z obsahového ale aj vizuálneho hľadiska :D Snažím sa s tým vždy vyhrať a obrázky proste musia byť, snáď budem mať viac času aj na vlastné fanarty. A Haikyuu napadlo aj mne, bolo to spomenuté chválne :P

Stredná škola a aj všetky školy sú vo všeobecnosti zvláštne... ale ak mám zhodnotiť z toho, čo som doposiaľ skúsila, tak najhoršia mi príde vysoká. Ale... je to o tom, kam človek ide a ako naplní jeho očakávania :) snáď sa s Hanou stotožníš aj v ďalších pokračovaniach, ktoré prídu čoskoro :)

7 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 14. dubna 2015 v 15:27 | Reagovat

[6]: som tuším na nejakom 9.dieli (či 8., ja neviem) ale Murasakibarovo meno si stále neviem zapamätať :(
a okrem Ao-chana som si veľmi obľúbila Kyioshiho Teppeia <3 *v duchu ho shippuje s Hyuugom*

8 Aya Aya | Web | 29. června 2015 v 9:45 | Reagovat

Tak konečně jsem se dostala minulý týden k přečtení všech vyšlých kapitol, ale nebyla jsem bohužel schopná z mobilu psát komentáře, navíc jsem se do toho čtení tolik zažrala, že by mě to zdržovalo. :D

Jak jsem již řekla, tato povídka mě hned od začátku začala velmi bavit! Je to skvěle čtivě napsané, velmi se mi líbí tvůj styl. Navíc mi vůbec nevadí to pomalejší tempo, a o to víc se budu těšit na vývoj vztahu Aomineho a Hany. :3

Hana je mi opravdu velmi sympatická, skvěle vytvořený charakter!

Strašně se mi tu v této části líbí to rozdělení klubů zájmových aktivit. :D A také to psaní příspěvků na blog, je to úplně opravdové! *^*

Achjo, tak to je asi vše k této úžasné první kapitole... Jsem z toho trochu roztržitá, tak promiň. xD

Jinak ten odkaz na druhou kapitolu nefunguje. :(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: