A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Road to Ninja - Kapitola 10

23. května 2015 v 2:23 | Farah |  Road to Ninja
Takže, nová kapitola k Road to Ninja sa už nesie, ešte čerstvá z pece. Nebudem ju zbytočne obkecávať, veď si ju prečítajte a posúďte sami. V minulom dieli som vás všetkých dostala do napätie, takže teraz sa konečne dozviete, že čo Lina za tými dverami v kúpeľni uvidela, že ju to tak rozrušilo. A, samozrejme, ani Lily sa nezaobíde bez ďalších prekvapujúcich situácií a ďalšej slovnej prestrelky so Sasorim. Dúfam, že sa vám aj táto časť bude páčiť a pevne verím, že si to aspoň niekto prečíta a zanechá komentár. Veľmi ma zaujíma váš názor, ako vždy. Ďalšia kapitola bude čoskro :)

Vaša Farah ;)

_____________________________________________________________________________________________________

Kapitola desiata - Výzva sa prijíma

* * *

"Nečakaj na nič a smelo dnu, kým sa neminie teplá voda. Budem strážiť vonku. Radšej sa nepokúšaj o nič vtipné ako utiecť, lebo by to nemuselo dopadnúť dobre. A keby si sa náhodou začala topiť, tak zakrič, alebo zabúchaj," dodal žartovne.

Lina prikývla, položila ruku na kľučku, pootvorila dvere a vkĺzla dnu. To, čo pred sebou uvidela ju šokovalo a od prekvapenia takmer onemela. Nezmohla sa ani na slovo, len vyjavene upierala oči pred seba a jej líca začali pomaly nadobúdať sýtočervenú farbu.

* * *

Červenovláska zostala stáť s otvorenými ústami ako obarená. Mohla tušiť, že nebude rozumné len tak ľahkovážne vojsť do kúpeľne, ktorú zdieľajú spoločne všetci členovia Akatsuki. V duchu sa preklínala za to, že bola taká hlúpa a nezišlo jej na um zaklopať skôr, ako vošla dnu. Ak by tak urobila, predišla by tomuto trápnemu incidentu.

Pred ňou stál polonahý Itachi Uchiha, ktorý zrejme práve vyšiel zo sprchy. Naznačovali to jeho vlhké vlasy, ktoré nemal zopnuté tak, ako inokedy, ale splývali mu pozdĺž ramien až na hruď. Oblečené mal iba tmavé voľnejšie nohavice ninja strihu. Keď si Lina uvedomila, že je bez trička, začala jej tvár pomaly nadobúdať červenú farbu.

Nedokázala sa prinútiť odtrhnúť pohľad od jeho nahej hrude. Pod hladkou pokožkou sa napínali pozoruhodné svaly. Každý jeden záhyb bol presne tam, kde mal byť. Uchiha bez trička vyzeral ako nejaká socha gréckeho poloboha. Pre väčšinu shinobi bolo prirodzené, že vďaka rokom tréningu boli ich telá vypracované a dievčina by nemala byť týmto pohľadom zaskočená, no keď jej oči spočinuli na jeho pevných ramenách a vyrysovanej hladkej hrudi, nedokázala si pomôcť, no prepadli ju obrovské rozpaky.

Z tranzu ju prebudilo až Uchihovo mierne odkašľanie si. Keď zdvihla pohľad k jeho tvári, hľadel na ňu takmer bez výrazu ako vždy, len mierne nadvihnuté obočie naznačovalo to, že bol rovnako prekvapený týmto nečakaným stretnutím ako ona sama.

"Gomen,* m-mala som najskôr zaklopať," zamumlala dievčina takmer nepočuteľne a odvrátila od neho zrak. Jej líca mali stále sýto červený odtieň. Bola zahanbená, že ho videla bez trička a nachádzala sa s ním v jednej miestnosti, no ešte viac tým, že si Itachi všimol ako na neho vyjavene hľadela.

Ten sa však našťastie rozhodol to nijak nekomentovať ani dievčinu zbytočne nedráždiť. Bez slova si vzal čistý uterák a rýchlo si ním vyšúchal vlasy, aby ich zbavil zvyšku vody, ktorá v nich zostala. Potom sa otočil a navliekol na seba čisté tričko, ktoré čakalo prehodené na stoličke vedľa umývadla. Lina si všimla, že sa na jeho ľavom pleci nachádzalo špirálovité ANBU tetovanie, také isté, ako mal aj Kakashi a iní členovia tejto skupiny. Spomenula si, že mladý Uchiha kedysi býval tiež členom špeciálnej jednotky ANBU, keď ešte žil v Konohe. Bol dokonca taký dobrý, že sa stal ich kapitánom, keď mal iba trinásť rokov. Jeho tetovanie už bolo síce mierne vyblednuté, no stále dokázala rozpoznať jeho zakrútený tvar.

"To je v poriadku, už som na odchode." Odvetil jej vecným ľadovým tónom, vzal so sebou uterák a špinavé veci a vyšiel von z miestnosti. Dievčina sa neodvážila ani otočiť a vyprevadiť ho pohľadom, počula len buchnutie dverí. Stála uprostred kúpeľne so sklonenou hlavou a jej tvár bola takmer rovnakej farby ako jej bordové vlasy.

Toto sa môže stať naozaj iba mne, pomyslela si zahanbene.

"Itachi-san! To by mi nenapadlo, že budeš ešte v sprche. Snáď ťa naša Ruženka nepristihla v tú najnevhodnejšiu chvíľu." Počula spoza dverí tlmený Kisameho hlas. Znel pobavene. Rumenec na jej tvári sa ešte zväčšil, až zaťala od rozpakov zuby a zažmúrila oči. Mohlo jej byť jasné, že žraločí muž si neodpustí posmievačné komentáre k tejto situácii.

Itachi celú situáciu nijak nekomentoval a vydal zo seba iba jednoduché ´Hn´, potom odišiel preč a zvuk jeho krokov sa vzdialil. Lina si uvedomila, prečo vlastne šla do kúpeľne a tak sa rozhodla, že čím skôr vykoná potrebnú očistu a vypadne odtiaľto, tým lepšie.

Pred tým, ako si začala vyzliekať šaty, ktoré mala na sebe už tak dlho, že jej to bolo nepríjemné a vliezla pod sprchu, nezabudla poriadne zamknúť dvere, aby sa trápny moment nezopakoval znova. To posledné, čo práve potrebovala bolo, aby jej niekto vliezol dnu a uvidel ju tak ako ju Boh stvoril.

Keď si bola istá, že ju v kúpeľni už nikto neprepadne, konečne vošla do sprchy a pustila na seba horúcu vodu. Itachi našťastie všetku neminul, takže nebola nútená sprchovať sa ľadovou. Keď si spomenula ako pred ňou stál iba v nohaviciach a ona mohla upierať svoj zrak na jeho nahú pokožku, znova ju prepadol nával horúčavy a ona bola rada, že stojí pod tečúcou vodou, ktorá ju mohla schladiť.

* * *

Čiernovlasý mladík vošiel do svojej izby a zavrel za sebou dvere. Svoje špinavé veci hodil do koša na to určeného a hromada, ktorá sa v ňom pomaly začínala kopiť mu pripomenula, že bude musieť čím skôr navštíviť práčovňu. Členovia Akatsuki mali úlohy zatriedené tak, že si každý pral svoje oblečenie sám.

Sadol si na svoju posteľ, vzal do ruky uterák, ktorý si zobral z kúpeľne a pokračoval v sušení svojich vlasov. Keď už boli takmer suché, hodil uterák cez polovicu izby a ten pristál v koši na kôpke špinavej bielizne. Prstami si mierne prehrabol a trochu uhladil rozstrapatené vlasy a z vrecka nohavíc vybral červenú gumičku, ktorou ich bežne nosil zopnuté. Zviazal ich do padnutého chvosta a nasadil si svoju ninja čelenku s preškrtnutým znakom listovej.

Na perách sa mu objavil jemný náznak úsmevu pri spomienke na to, čo sa stalo pred malou chvíľou. Kútiky úst sa mu podvihli o pár milimetrov hore, keď si spomenul na červenovlasú dievčinu, ktorá mu vbehla do kúpeľne tesne po tom, čo na seba po sprche navliekol oblečenie.

Udivený pohľad tých čokoládovo hnedých očí rozšírených od prekvapenia hovoril za všetko. Rozpaky dala jasne najavo tým, ako moc očervenela, jej tvár mala takmer rovnakú farbu ako ohnivé vlasy, ktoré ju zakryli hneď po tom čo zahanbene sklonila hlavu.

Mierne sa uškrnul. Svojim zvláštnym spôsobom bola jej reakcia roztomilá, aj to, ako na neho hodnú chvíľu vyjavene hľadela s ústami dokorán, obzerala si jeho odhalenú hruď, a potom prišlo uvedomenie si, že ju pristihol pri tom, ako na neho vyvaľuje svoje veľké oči. Fakt, že chcela svoje zahanbenie schovať, no prezradilo ju hlučné srdce, ktorého splašený tlkot mohol Itachi poľahky počuť vďaka svojim mimoriadne vyvinutým zmyslom.

Ak by chcel, mohol by si dievčinu začať kvôli tomu, ako dlho na neho vyjavene hľadela, doberať. Ale on nebol z tých ľudí, ktorí by to urobili. Svojim spôsobom mu jej bolo ľúto. Bola z toho všetkého tak dezorientovaná. Ak by zapojila svoje chakrové zmysly, zistila by, že kúpeľňa je obsadená, no zrejme jej to ani nenapadlo. I napriek tomu sa rozhodol ju ďalej netrýzniť posmeškami, na rozdiel od Kisameho, ktorý si neodpustil uštipačné poznámky. Stačil mu jediný chladný pohľad na svojho tímového partnera a žraločí muž zmĺkol. Bolo mu však jasné, že úbohú dievčinu šetriť nebude a vychutná si to, že si ju bude môcť doberať kvôli trápnemu incidentu, ktorý sa jej prihodil.

Rozhodol sa nechať to tak, mierne pokrútil hlavou, vstal z postele a vybral sa smerom do kuchyne. Po misii sa vrátil do sídla vyhladovaný a dúfal, že sa tam nájde niečo obstojné na obed. Uvedomil si však, že pred tým, ako sa pôjde najesť, mal by sa zastaviť za Peinom a podať mu hlásenie o priebehu jeho a Kisameho misie. Vybral sa preto opačným smerom ako bola kuchyňa - do leadrovej pracovne.

"Ďalej." Ozvalo sa po tom, ako Uchiha zaklopal na dvere. Otvoril ich a vošiel dnu. Pein sedel za svojim stolom a podpisoval nejaké papiere. Zvyčajne s ním v pracovni bývala aj jeho partnerka Konan, pokiaľ nemala misiu, no dnes tu bol leader sám.

"Ah, Itachi, teba som práve zháňal. Vidím, že ste sa už s Kisamem vrátili zo svojej misie. Predpokladám, že prácu ste teda splnili." Zdvihol šéf Akatsuki pohľad od listín a uprel ho na svojho podriadeného, ktorý stál pred jeho stolom.

Uchiha prikývol na znak súhlasu.

"Áno, všetko prebehlo bez hocijakých komplikácii. Neskôr napíšem podrobnejší report z misie," mierne odvetil.

Pein uznanlivo pokýval hlavou a znova vzal do ruky pero a pustil sa do podpisovania.

"Vieš, premýšľal som, že by sme mali otestovať schopnosti našej novej členky." Prehovoril bez toho, aby zdvihol k Itachimu svoje oči. Tomu sa v hlave ihneď vynoril obraz červenovlasého dievčaťa. Potom si však spomenul, že okrem nej prijali do Akatsuki ešte ďalšie dievča, jej tímovú partnerku, ktorá tiež pochádzala z Konohy.

"Ako ich zamýšľaš otestovať?" Spýtal sa mierne prekvapeným tónom.

"Myslím, že by som ju mal nechať bojovať s jedným z vás. Keďže tá druhá bude slúžiť ako lekársky ninja, musíme mať nejaký osoh aj z Lily. Chcel by som zistiť, kam až siahajú jej bojové schopnosti a podľa toho určím, akými misiami ju poverím a akú prácu bude vykonávať." Zamyslel sa leader nahlas.

"Už vieš, s kým ju necháš bojovať?"

"Zatiaľ nie som úplne rozhodnutý. Napadlo mi, že by si mohol byť jej protivník ty. Alebo Deidara." Uprel oranžovovlasý na Uchihu znova svoj rinnegan.

"Nie som si istý, či by som bol pre ňu najvhodnejší protivník. Podľa toho, čo nám Kakuzu hovoril, je skôr ninjutsu typ a bojuje na stredné vzdialenosti. Deidara by bol celkom vhodný, no myslím, že jeho jutsu je dosť neopatrné a mohlo by narobiť nechcené komplikácie." Poradil mu Itachi.

"Máš pravdu. Budem s tým musieť niečo vymyslieť. Nechám si to preležať v hlave. Môžeš ísť." Prepustil ho leader a čiernovlasý mladík sa vydal naspäť cestou, ktorou pôvodne zamýšľal.

* * *

"Takže, vidím, že naša Ruženka sa nám neutopila. Už som sa bál, že ťa budem musieť ísť zachraňovať." Zazubil sa na Linu Kisame, keď vyšla z kúpeľne.

Konečne sa cítila ako človek. Sprcha a čisté oblečenie bolo presne to pravé, čo potrebovala. Z vlasov jej ešte mierne kvapkala voda, preto si k nim pridŕžala osúšku. Od Kisameho vyfasovala čisté veci - nejaké jednoduché ženské spodné prádlo, užšie, no pohodlné nohavice a obyčajné čierne tielko. Bola prekvapená, že sa v sídle plnom mužov našlo oblečenie aj pre ženu. Zrejme majú v Akatsuki okrem Lily ešte ďalšiu ženskú členku.

"Kam môžem dať toto?" Spýtala sa dievčina a otrčila žraločiemu mužovi jej špinavé oblečenie, ktoré si niesla v rukách.

"Do práčovne. Je tam dole v suteréne v podzemí." Odpovedal jej, ale potom si uvedomil, že by tam zrejme aj tak netrafila. "Vieš, čo, daj to sem, zoberiem to tam, keď pôjdem." Vzal si jej veci a viedol ju naspäť do izby, kde ju držali.

"Tak čo, neomdlela si z toho, ako si nečakane prepadla Itachiho?" Začal sa jej modrovlasý posmievať. Lina očervenela až po korienky vlasov, keď si spomenula, čo sa jej prihodilo a znovu sklopila zrak k svojim topánkam. Kisame si všimol jej rozpaky a zachechtal sa. Keď dievčina zo seba vydala pridusené zafňukanie, uvedomil si, aké moc nepríjemné jej to musí byť a tak sa rozhodol ďalej ju netrápiť.

"Ale, no, mladá, neber si to tak. Na toto si musíš začať zvykať, si v organizácii plnej mužských." Veselo sa na ňu zaškeril. "Hoci, musím priznať, že tí Uchihovia asi majú niečo do seba, nebola by si prvá, čo sa nad Itachim roztápa. Občas má takýto efekt na ľudí." Zachechtal sa a Lina sa takmer prepadla pod zem od hanby.

"Prosím, Kisame-sama, už dosť." Zakňučala tichým hláskom. Netušila prečo použila práve takéto oslovenie, ale zrejme to zabralo, lebo žraločí muž už k tejto téme nemal ďalšie komentáre a miesto toho podržal dievčine dvere do miestnosti, kde ju väznili a ona vkĺzla dnu.

"No nič, idem sa ja pozrieť, že čo bude dnes dobrého na obed. Zatiaľ poslúchaj, Ruženka." Zakýval jej a vybral sa k dverám. Lina už chcela niečo povedať, no v tom sa zastavil a otočil s úškrnom na tvári.

"Neboj, nezabudol som na teba, nenecháme ťa umrieť od hladu. Ak niečo bude, prinesiem ti." Stihol ju informovať skôr ako sa ho mohla poprosiť, či by aj ona mohla dostať nejaké jedlo. Prikývla a Kisame zmizol za zavretými dverami, ktoré nezabudol za sebou zamknúť.

* * *

Lily nespoznávala samú seba. Nebolo pre ňu typické, aby stála za kuchynským pultom medzi hrncami a parou. No i napriek tomu sa dnes nakoniec podujala, že urobí obed pre celú organizáciu.

Z ingrediencií, ktoré Kakuzu s Tobim priniesli, dievčina vybrala tie, ktoré by boli vhodné na prípravu pokrmu. Vo veľkom hrnci miešala ryžu a v ďalšom sa pripravoval vývar so zeleninou. Rozhodla sa, že dnes na obed bude rizoto.

V kuchyni nebola sama. Spoločnosť jej robil Hidan, ktorý sa ešte stále nespamätal z rannej opice a s podoprenou rukou pomaly podriemaval za barovým pultom. Občas niečo zašomral alebo okomentoval plavovláskine snaženie a tá sa vždy zachichotala.

Tobi zostal s nimi tiež. Najskôr sa horlivo ponúkal, že pomôže dievčine s prípravou obeda, no keď si uvedomila, že by zrejme priniesol viac škody ako osohu, prikázala mu pekne sedieť a čakať, kým to nebude hotové. Nasypala mu do misky cestoviny a prikázala mu triediť ich podľa tvaru, aby mal zábavku a nepobehoval po kuchyni ako splašený. A tak s teraz maskovaný mužíček hral na popolušku. Zetsu s Kakuzom nechali prípravu jedla v dievčininých rukách a odišli preč s tým, že majú ešte nejakú prácu.

Najprv chcela urobiť jedlo iba pre seba, no potom jej zišlo na um, že by to bolo voči ostatným členom dosť hlúpe, a tak teraz miešala ryžu, z ktorej sa dali urobiť porcie pre desiatich. Vo vedľajšom kastróle sa varila zeleninová polievka s rezancami. Dúfala, že sa jej jedlo vydarí v poriadku a ostatní členovia, ktorí ho budú jesť, ju nezvozia pod čiernu zem.
Zatiaľ však všetko vyzeralo dobre a dobre to aj voňalo. Lahodná vôňa prilákala ďalších členov Akatsuki a vo dverách sa objavil čiernovlasý mladík.

"Akurát ideš vhod, Itachi-senpai! Lily-chan pripravuje obed. Tobi je dobrý chlapec, Tobi pomáha triediť." Zvolal maskovaný nadšene a zamával mu, div že neprevrhol misku s cestovinami. Itachi túto situáciu nijak neokomentoval len hodil po Tobim pohľadom a mierne nadvihol obočie.

"Zdravím, posaď sa, za chvíľu to bude hotové." Otočila sa na neho plavovlasá dievčina spoza kuchynského pultu s vareškou v ruke.

"Hn," Uchiha jej nijak neodpovedal a bez slova podišiel k jedálenskému stolu a sadol si zaň. Lily zostala na neho podozrievavo hľadieť, čakala aspoň nejaký entuziazmus v jeho reakcii, no nič neprichádzalo. Tak tento toho teda veľa nenarozpráva. Pomyslela si a pokúsila sa to nebrať si osobne. Snáď proti nej čiernovlasý nič nemá a takýto nevýrečný je v prítomnosti každého člena.

"Ale nám to, kurva, dobre padne, že konečne budeme mať na obed niečo, čo sa dá jesť." Zašomral Hidan, ktorý mal teraz pre zmenu hlavu položenú na zložených rukách. Lily sa potešila, že aspoň niekto ocení jej snahu.


Obed bol už takmer dokončený, keď sa do kuchyne prihnali ďalší členovia. Vo dverách sa objavil Kakuzu s nedočkavým a trochu nedôverčivým pohľadom si prisadol k Itachimu. Za ním nasledoval Zetsu, ktorý prišiel opäť dverami a tak plavovlásku znova nevydesil na smrť. Nebola si istá, či sa zelenému členovi Akatsuki zavďačí rizotom, keďže od Hidana započula, že Zetsu je kanibal. No jeho zvedavý pohľad smerom k veľkému hrncu naznačoval, že zrejme jej dielom nepohrdne.

Neskôr k stolu zasadli aj Hidan s Tobim, ktorý za sebou nechal na pulte spúšť v podobe rozhádzaných cestovín. Netrvalo dlho a do kuchyne sa vrútil aj žraločí muž, ktorý uznanlivo pochválil, ako dobre to rozvoniava. Lily sa chystala práve podávať, keď prišiel do kuchyne aj samotný leader a prekvapene zostal stáť opretý o rám dverí.

"Vidím, že dnes máme riadne navarené." Okomentoval situáciu, keď mu do nosa udrela lahodná vôňa. Uznanlivo pokýval hlavou na znak toho, že ho dievčinina aktivita teší.

"Koľko nás bude obedovať?" Spýtala sa, keď vyťahovala z poličky taniere. Napočítala zatiaľ osem porcií a pripravila riad. "Príde ešte niekto?" Obrátila sa k skupinke za stolom.

"Ešte prídu Deidara a Sasori, možno. Mali by sa vrátiť z misie každú chvíľu." Odvetil jej Pein. Lily zovrela pevnejšie tanier v ruke pri vyslovení bábkarovho mena. Snažila sa ovládnuť, bola nahnevaná sama na seba, že obyčajné vyslovenie toho mena má na ňu takýto efekt.

"A nezabúdajte na našu šípovú Ruženku. Nechceme ju predsa nechať vyhladovať na smrť." Veselo nadhodil Kisame a Pein prikývol.

"Môžem jej jedlo zaniesť." Ponúkol sa Itachi, čo mnohých prekvapilo. On nebol jeden z tých ľudí, ktorý by sa často zapájal do rozhovoru.

"Netreba, Itachi-san. Sám sa za ňou zastavím, sľúbil som jej to." Uškrnul sa na neho žraločí muž a hoci Itachi na svojej tvári nedal nič poznať, bol trochu sklamaný, že ho jeho tímový partner predbehol.

"Prečo vlastne nezavoláme dievčatko, aby obedovalo s nami?" Zvýskol Tobi a Leader ho upozornil vražedným pohľadom.

"Ešte jej úplne nedôverujeme. Keď si našu dôveru zaslúži, potom sa bude môcť pohybovať voľne po sídle."

"Chúďa dievča, väznite ju tu ako nejakého kriminálnika." Povzdychla si Lily a prichystala výdatnú porciu aj pre zajatkyňu, ktorá ešte nemala dovolené sedieť s nimi pri jednom stole. "Kisame-san, vezmi jej to, nech neumrie od hladu." Mykla hlavou smerom k pripravenému jedlu. Oslovený vstal od stola, zobral podnos s tanierom a miskou a zmizol s ním medzi kuchynskými dverami.

Keď si plavovláska sadla k ostatným, mohli začať konečne jesť. Sotva však stihla dať do úst jediné sústo, objavili sa vo dverách ďalšie dve postavy.

"Deidara-senpai! Vy ste sa už vrátil z misie!" Nadšene privítal Deidaru jeho otravný maskovaný spoločník a chystal sa na neho vrhnúť s objatím. Blonďavý mladík ho však odbil.

"Daj pokoj, Tobi, hm. Čo to tu tak krásne rozvoniava?" Rútil sa mladý umelec k pultu, na ktorom zostali zvyšky obeda pre neho a jeho tímového partnera.

Sasori podišiel k nemu, nedôverčivo nazrel do hrnca, no i napriek jeho podozrievavému výrazu si z jedla nabral. Hoci už dávno nepociťoval bežné ľudské potreby a jedlo nebolo pre neho nevyhnutnosťou, i tak mu lákavá vôňa nedala na výber nič iné, iba si nabrať porciu pre seba. Usadil sa k ostatným a za malú chvíľu ho nasledoval aj Deidara, ktorý mal na svojom tanieri naložené kopcom, zrejme si vzal všetko, čo v hrnci zostalo. Konečne sa všetci pustili do obeda.

"Teda, je to veľmi dobré," nadšene vyhlásil dlhovlasý blondiak a ostatní jeho kolegovia uznanlivo a súhlasne pokývali hlavami.

"Bodaj by nie, Deidara-senpai, keď to varila Lily-chan. Lily chan je veľmi šikovné dievčatko." Zamumlal Tobi s plnými ústami a hádzal do seba jednu plnú lyžicu za druhou.

"Podľa mňa je to nič moc." Ozvalo sa uštipačne z druhého konca stola a Lily zdvihla zrak i napriek tomu, že vedela, komu ten hlas patril. Naštvane zaťala zuby, no snažila sa nedať najavo, že ju tie slová nejako zasiahli. Sasori ju neskutočne moc iritoval. Netušila, čo má za problém, ale už sa jej to prestávalo páčiť.

"Ale, no tak, danna, nebuďte tak kritický, veď je to dobrota, hm. Chcete mi povedať, že by ste si dal radšej niečo z Kakuzuho alebo Tobiho produkcie?" Zašermoval mu jeho mladší partner pred tvárou paličkami. Červenovlasý si naštvane odfrkol a odsunul tanier, na ktorom ostala takmer celá jeho porcia preč od seba.

Lily prevrátila otrávene očami. Začína sa chovať ako pubertálne decko. Rozhodla sa však, že mu dokáže, že ju tak ľahko z miery nevyvedie a s milým úsmevom sa otočila k Deidarovi.

"Ďakujem ti, som rada, že ti môj obed tak chutí, takéto lichôtky mám rada." Sladko zašvitorila a vychutnávala si Sasoriho kyslý pohľad z druhej strany stola. Deidara na druhej strane žiaril ako slniečko, úsmev jej opätoval a pokračoval ďalej v likvidovaní toho, čo mal na tanieri. Ostatní členovia sa tvárili, že si to napätie medzi dievčinou a bábkarom nevšimli, hoci by sa dalo v tej chvíli krájať.

* * *

"Klop, klop. Vaše veličenstvo, nesie sa kráľovská hostina." Ozvalo sa spoza dverí a Lina sa mimovoľne musela zachichotať. Tieto Kisameho rečičky začínali byť čím ďalej tým bláznivejšie. Dievčina netušila prečo, no v jeho prítomnosti ju pomaly ale isto začínala opúšťať pochmúrna nálada.

Ešte viac sa potešila, keď videla, že jej Kisame nesie obed, ktorý vyzeral viac než dobre.

"Teda, takto vyzerajú vaše obedy bežne?" Udivene pokývala hlavou.

"Odkedy tu máme ženskú posilu, tak áno." Uškrnul sa na ňu žraločí muž a položil jej podnos na stolík vedľa postele. Dievčina sa naň zahľadela a podľa toho, čo na tanieri bolo jej bolo jasné, že to varila jej najlepšia priateľka. Prišlo jej smutno z toho, keď si pomyslela, ako ju kedysi nútila ochutnať, hoci Lina tvrdila, že také veci ona neľúbi. Nakoniec sa jej kulinárske počiny zapáčili tak moc, že sa už nenechávala prehovárať.

"Pripadám si ako vo väznici." Vydýchla trochu sklesnuto, keď si brala podnos k sebe.

"Hmm, no... Ak ťa to poteší, tak leader spomínal, že možno už nepotrvá dlho a budeš môcť aspoň na čas opustiť steny tejto izby." Povzbudil ju Kisame, ktorého jej náhla zmena nálady trochu vyviedla z miery. Nevedel, ako má na ňu reagovať.

"To by bolo fajn." Pokúsila sa červenovláska o úsmev a pustila sa do jedla. "Ďakujem za jedlo, Kisame-sama." Dodala pred tým, ako si do úst vložila prvé sústo.

"Aj nabudúce, Ruženka. Teraz sa odporúčam z vašich komnát." Vzdialil sa k dverám a dievčina sa znovu potichu zasmiala.

Keď zavrel za sebou dvere a zvuk jeho krokov sa vzďaľoval, všimla si, že zabudol zamknúť. Napriek tomu zostala pokojne sedieť, nepokúsila sa o útek a pokračovala v obedovaní. Aj tak by to bolo márne. Chytili by ma a celú situáciu by som tým len zhoršila.

* * *

Zvyšok dňa prebiehal v sídle Akatsuki bez akýchkoľvek významnejších udalostí. Keď sa blížil podvečer, znovu sa členovia zišli v jedálni. Na večeru si každý zobral z toho, čo zostalo z polievky. Nevečerali všetci naraz, ale každý si prišiel zobrať vtedy, keď dostal chuť.

V kuchyni zostala Lily s Itachim a Deidarou, ktorí ako poslední dojedali, keď v tom vošiel dnu Pein a upriamil svoj rinnegan*** na dievčinu. Tá stála pri kuchynskej linke a umývala po všetkých riad i napriek tomu, že sa jej do toho moc nechcelo. Ale videla výhodu v tom, že keď si svoje práce odbije teraz, bude mať na určitý čas neskôr voľno.

"Niečo pre teba mám," oslovil ju leader a ona sa prekvapene otočila od výlevky a zvedavo počúvala. "Rozhodol som sa, že si otestujeme tvoje schopnosti." Objasnil jej situáciu.

"Moje schopnosti?" Prekvapene nadvihla obočie a Deidara s Itachim pri stole spozorneli tiež. "Ako ich chcete otestovať?"

"Budeš bojovať s jedným z členov. Nebude to boj na život a na smrť, ale i tak sa musíš snažiť. Chcem vedieť, kam až siahajú tvoje zručnosti a ninja vedomosti, aby som sa podľa toho vedel zariadiť." Dal jej najavo, že má tento test brať vážne a ona prikývla.

"A s kým budem bojovať?" Nevedela, či sa má začať obávať. V mysli sa jej vyrojil celý zástup členov, s ktorými by sa v boji stretnúť nechcela.

"Už si si rozmyslel, že kto to bude?" Spýtal sa Peina mladý Uchiha.

"Áno, bude bojovať so Sasorim." Dočkali sa ostatní odpovede a Lily od šoku div že nevypadol tanier z ruky. V poslednej chvíli ho stihla zachytiť. Hocikto iný by bol znesiteľný, len nie Sasori! Nevedela si ani predstaviť, že by mala bojovať práve s ním. Začínal sa jej dvíhať tlak.

"So Sasorim? Prečo práve s ním?" Vyvalila na svojho šéfa oči a snažila sa, aby jej pohľad nebol až príliš zúfalý.

"Je na to najvhodnejší kandidát. Poriadne som si to premyslel a prišiel som na to, že to bude takto najlepšie. Sasori bojuje s bábkami, čiže môžete bojovať na väčšiu aj menšiu vzdialenosť. Môžeš na nich vyskúšať svoje ninjutsu a nemusíš sa báť, že by si to prehnala, keďže jemu neublížiš, len jeho nástrojom, ktoré bude určite schopný neskôr opraviť." Zhodnotil svoju voľbu leader.

"Zaujímavý výber." Sucho skonštatoval Itachi, vstal od stola a vybral sa umyť po sebe svoj tanier. Lily si už pred tým všimla, že nerád po sebe zanecháva neporiadok.

"Tak toto bude masaker, hm. Sasori-danna už o tom vie?" Spýtal sa Deidara a neveriacky krútil hlavou.

"Áno, už som mu to oznámil. Budete bojovať zajtra pred obedom. Vraj sa na to už teší." Odvetil oranžovovlasý a s týmito slovami sa otočil na päte a odišiel z kuchyne preč. Mladý Uchiha ho nasledoval.

Lily zostala za nimi hľadieť s výrazom plným šoku a zhrozenia. Nevedela, čo má robiť, ako sa má na zajtra pripraviť. Keď si pomyslela, že bude musieť s bábkarom bojovať, zmocnila sa jej úzkosť a pocit paniky. Aj keď v tú noc zaspávala, stále sa mimovoľne triasla pri pomyslení na to, čo ju zajtra čaká. Nakoniec sa však nejakým zázrakom upokojila a povedala si, že ona je predsa silná žena a zvládne to. Musí, inak by predsa nebola v Akatsuki.

__________________________________________________________________________________________



 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 23. května 2015 v 13:49 | Reagovat

Korytnačka moja! Som taká šťastná, že si sa vrátila a znovu tvoríš! <3 Bolo to krásne a tie Lilyne rozpaky.. *He, he*

Poznámka: Máš tam chybu, nie ,,nechať si to preležať v hlave" ale ,,nechať si to prejsť hlavou"

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: