A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



The Ace and his Wallflower - Kapitola tretia

9. května 2015 v 23:08 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Zdravím vás všetkých. Neviem, či vás táto správa nejako extra poteší, no Aomine a Hana sú späť! Dnešok so sebou opäť prináša novú aktualizáciu - konkrétne v podobe tretej kapitoly k poviedke The Ace and his Wallflower. Táto poviedka nebola dlhší čas akutalizovaná, i keď sa mi k nej darí písať celkom solídny počet nových strán. Zatiaľ ide o fanfikciu, ktorá sa mi píše najlepšie, ešte stále ma aspoň minimálne drží múza a tak sa mi podarilo dokončiť novú kapitolu, ktorú vám dnes môžem predstaviť. Snáď si táto poviedka udržala aspoň to minimum čitateľov a nezavrhnete ju do úplného zabudnutia :P


Kapitola je síce dlhá, no veľa interakcie hlavného páru sa tu nedočkáte. Ono je to tým, že sa všetko ešte len rozbieha, tak poprosím, aby ste mali strpenie. Udeje sa tu ale pár dôležitch vecí, ktoré sú podstatné pre ďalší vývoj príbehu :)

Obrázky, ktoré vás v nasledujúcej kapitole čakajú, sú výber z tumblr, požičala som si ich na účely trochu spestriť oba články ^^ Na moje vlastné fanarty mi opäť raz nevyšiel čas (no jo, no, on je ten hokej a momentálne nič iné nerobím, iba sedím pred telkou a pozerám/fandím). Ale do budúcnosti by som chcela pridať viac vlastných obrázkov, snáď sa mi to podarí.

Neostáva mi nič iné, len vám popriať príjemné čítanie a poprosíť vás, aby ste opäť zanechali komentáre, keďže v poslednej dobe moje príspevky moc veľkú odovzu nemajú, hlavne čo sa poviedok týka :/ Možno to bude tým, že sa zhoršuje ich kvalita? Kto vie... ja nie, takže mi určite dajte vedieť :)

Vaša Farah

___________________________________________________________________________________________________



Kapitola tretia

* * * * *

D e ň . t r e t í

Dnes mala Hana v pláne zastaviť sa po škole v kníhkupectve. Včera sa jej konečne podarilo dočítať prvý diel Hier o život a takmer celú noc kvôli tej knihe nespala. Do neskorých ranných hodín surfovala po internete, čítala si rôzne teórie a úvahy týkajúce sa knižky, ktorá ju tak pohltila. Pociťovala obrovskú túžbu čo najskôr si prečítať pokračovanie a bola rozhodnutá si druhý diel knižky kúpiť, najlepšie ešte dnes. Ak by bola cena za druhý diel predsa len vysoká, plánovala stráviť v kníhkupectve minimálne hodinu čítaním pokračovania, až pokým ju nevyhodia. Nebolo by to prvý raz, čo sa jej podobná vec prihodila. Hanu niektorí členovia personálu z kníhkupectva, ktoré často navštevovala, už veľmi dobre poznali.

Cestou autobusom pomaly zaspávala, nedostatok spánku sa na nej podpísal nielen z fyzického hľadiska, ale aj z vnútorného. Cítila sa nesmierne unavene, oči sa jej zatvárali, no musela sa premôcť, čakal ju náročný deň strávený v škole. Po vystúpení z dopravného prostriedku sa ťahala z nohy na nohu k školskej bráne. Dnes mali mať telesnú výchovu, predmet, ktorého sa Hana desila.

Nikdy nebola príliš dobrá v športoch a telesná výchova bola jej každodennou nočnou morou počas celého štúdia od škôlky, cez základnú školu až po juniorskú strednú. Bohužiaľ, aj Tōō akadémia mala telocvik zaradený vo svojich učebných osnovách ako povinný predmet, no našťastie sa ho musela Hana zúčastňovať len raz za dva týždne. Dnes však konečne prišiel na rad a preto mala už od rána nepríjemný pocit v žalúdku. Tú nervozitu už veľmi dobre poznala. Snažila sa však upokojiť, možno to nebude až také zlé.

Keď konečne dorazila do triedy, prekvapilo ju, že jej modrovlasý sused, ktorý sa sotva kedy ukázal v škole, tam už sedel. Ako zvyčajne, znova mal hlavu pohodlne položenú na svojich rukách a zase raz spal miesto toho, aby sa pripravoval na hodinu, ktorá mala nasledovať.

Hana bez slova prešla k svojej lavici, sadla si na stoličku čo najtichšie, aby nezobudila spolužiaka pred sebou a vybrala si učebnice z tašky. Sakurai prišiel do triedy o pár minút po nej a zakýval jej na znak pozdravu. Odsunul stoličku, ktorá zaškrípala o podlahu viac, ako mal chlapec pôvodne v pláne, čo si vyslúžilo od jeho spoluhráča z basketbalového tímu nesúhlasné hlboké zašomranie. Nebolo mu však rozumieť, lebo mal hlavu stále položenú na lavici a nemienil ju zdvihnúť ani keď zazvonil zvonček oznamujúci začiatok vyučovania.

Dnešný deň začínali žiaci náboženskou výchovou, ktorú mali rovnako ako matematiku, dejepis, literatúru a geografiu, čo boli všetko povinné predmety pre prvý ročník, spolu obe skupiny. Náboženstvo vyučovala ich triedna, s ktorou sa Hana stretávala aj na angličtine a hneď v úvode hodiny žiakom oznámila, že tento predmet bude jeden z tých voľnejších. Oboznámila ich aj s tým, že občas budú na náboženstve preberať triedne záležitosti, čo Hanu potešilo, znamenalo to, že nebude musieť počas týchto hodín dávať príliš veľký pozor a bude sa môcť venovať iným, zábavnejším veciam.

Učiteľka využila to, že mala so svojou triedou hneď úvodnú hodinu a začala kontrolovať dochádzku. Keď prečítala Aomineho meno, ozvalo sa z miesta, kde sedel, alebo skôr ležal na lavici tlmené "tu som" a ona natiahla krk, aby si konečne prezrela žiaka, ktorý večne chýbal.

"Na hodinách sa nespí, Aomine-kun." Nesúhlasne pokrútila hlavou a modrovlasý mladík sa so šomraním narovnal na svojej stoličke. "Neviem, či ti spolužiaci povedali, no bol si zaradený do skupiny pre slabších angličtinárov. Včera si nebol na hodine, tak dúfam, že dnes sa už konečne ukážeš, inak budeš mať problém."

"Jasné." Lenivo odpovedal oslovený a neprítomne zašiel rukou do svojich tmavomodrých vlasov, ktoré mu dnes nezvyčajne odstávali na všetky strany. Mierne si ich našuchoril a keď mu vyučujúca konečne prestala venovať pozornosť, znova sa usalašil na lavici a pokračoval vo svojom rannom driemaní.

Hana mu závidela. Sama mala pocit, že každú chvíľu zaspí, no nemala dostatočnú odvahu alebo skôr drzosť na to, aby si aj ona urobila na lavici pohodlie. Podoprela si bradu dlaňou a keďže nemala dnes so sebou žiadnu knižku, rozhodla sa krátiť si čas inak. Otvorila jeden zo zošitov, ktorý jej slúžil ako univerzálny trhací blok a začala doň kresliť symbol z knihy Hry o život.

Zvyšok hodiny sa niesol v nie príliš zaujímavom duchu a Hana stihla za ten čas dokresliť k symbolu aj akési zvláštne pokrútené karikatúry hlavných postáv Hier o život. Spomenula si na jeden z komentárov, ktorý jej zanechali čitatelia pod utorkovým príspevkom, v ktorom istá dievčina vyjadrila názor, že fandí páru Katniss a Peeta. Hana sa mierne zamračila. Jej sa táto dvojica moc nepozdávala, ak by bola na mieste Katniss, vybrala by si niekoho iného, Peeta ju ako postava príliš nezaujal.

Nachvíľu sa zahľadela na hrsť modrých prameňov pred sebou, ktorých majiteľ ďalej spokojne odfukoval na lavici. Napadlo jej, že keby bol Aomine Daiki zvolený za súťažiaceho Hier o život, veľmi ďaleko by sa nedostal. S jeho lenivosťou by nebol schopný pohnúť sa ani o centimeter a určite by ho zasiahol prvý z jeho protivníkov, ktorý by na to dostal príležitosť. S tempom, akým ho videla sa pohybovať, by neušiel nikomu. Alebo mu možno krivdila.

Predstava Aomineho ako leží a chrápe niekde v tráve, zatiaľ čo ostatní sa naháňajú po aréne a bojujú na život a na smrť, sa jej znenazdajky vkradla do mysle a bola náramne komická. Potom jej zrak pristál na svetlovlasej hlave o dve lavice vpredu. Sakurai by bol v smrtiacej aréne zase príliš ľahká korisť. Ten chlapec by nebol schopný ublížiť ani muche a keby na to náhodou aj prišlo, určite by sa každému za to horlivo ospravedlňoval. Hana mala tú scénu priamo pred očami.

Jeho neustále ospravedlnenia by ostatným tak liezli na nervy, že by prišiel na rad ako prvý. Najzaujímavejšie by bolo, keby boli s Aominem v páre, no to by nebolo možné, nakoľko z každého kraja v knihe vyberali jedno dievča a jedného chlapca. Jeden z nich by sa však mohol prezliecť za dievča, do tej kombinézy by sa skôr zmestil Sakurai ako Aomine. Musela si pritisnúť dlaň k ústam, aby jej neušlo zachichotanie, ktoré by na seba mohlo pritiahnuť pozornosť.

Ani netušila ako a hodina jej ubehla rýchlosťou blesku. Za ten čas stihla vymyslieť kompletný príbeh o jej spolužiakoch v aréne počas Hier o život, zrejme by mohla začať o tom písať fanfikciu, no potom ten nápad zavrhla. Bolo to až príliš absurdné a komické. Smiech ju prešiel v tom momente, keď zazvonil zvonček a ona si uvedomila, že nasleduje telocvik.

* * * * *

"Matsumoto-chan, ak si správne pamätám, tak aj ty si sa zapísala do literárneho krúžku a na školský časopis, však?" Hana sa prekvapene otočila jej pohľad sa stretol s bledozelenými očami spolužiačky, ktorej meno si pamätala. Hijikawa Yuzuru.

"Hijikawa-san, že?" Trochu neisto nadhodila červenovláska, keď oblečená v úbore kráčala smerom zo šatní do telocvične, Yuzuru ju dobehla a pridala sa k nej.

"Správne," odhalila vyššia dievčina svoje žiarivo biele zuby v širokom úsmeve a prikývla hlavou, až jej krátke hnedé vlasy zatancovali okolo brady.

"Áno, som v literárnom klube. Ty nebodaj tiež." Toto bola pre Hanu novinka, ale potešila sa, že s ňou v literárnom klube bude ešte niekto ďalší z jej triedy.

"Skvelé." Vyhlásila Yuzuru veselým hlasom. "Zajtra máme prvé stretnutie, po škole, len aby si nezabudla."

"Ďakujem, Hijikawa-san. Uvidíme sa tam." Hana jej úsmev zdvorilo opätovala. Hnedovlasá dievčina energicky prikývla a svižným krokom, ktorý skôr pripomínal veselé hopkanie, vyrazila smerom do telocvične. Hana za ňou zaostala, lebo sa vliekla z nohy na nohu.

Telesná výchova bola presne taká, ako dievčina očakávala. Ich telocvikárka bola na jej vkus až príliš stará, no stále ju tešilo, že ich skupinku dostala na starosti žena a nie muž. Hana nemala dobré skúsenosti s telocvikármi, hoci bolo jedno, kto tento predmet vyučoval, aj tak ho nenávidela z celého srdca.

Jediné, čo ju tešilo, bol fakt, že mala telesnú výchovu iba raz za dva týždne a zúčastňovala sa hodín v skupinke, ktorú tvorili samé dievčatá. Nechcela si ani len predstaviť, jak moc ponižujúce by bolo cvičiť a strápňovať sa aj pred mužským osadenstvom z jej triedy.

Telocvik však mali spojený s dievčatami z vedľajšej triedy toho istého ročníka, čo sa Hana dozvedela hneď po príchode do obrovskej telocvične. Druhá skupinka ich tam už čakala a Hane okamžite udreli do očí ružové vlasy jedného z dievčat, ktoré stáli nastúpené pri lavičke aj s telocvikárkou. Bola to Sakuraiova známa, ktorá ho včera prepadla na chodbe a mámila z neho informácie o istom vysokom mladíkovi s modrými vlasmi. Hana si spomenula, že ju Sakurai oslovil ako Momoi-san.

Po nástupe a úvodných informáciách a pokynoch sa rozhodla učiteľka dať dievčatám na výber, čo budú počas dnešnej dvojhodinovky robiť. Väčšina z nich hlasovala za volejbal, i keď Hana nechcela o tomto športe ani len počuť. Nikdy v ňom nebola ani trochu dobrá, no keď sa nad tým zamyslela, to isté platilo aj pre ostatné kolektívne športy. Ak by si mohla vybrať sama, čo by si na dnešnej hodine telocviku zahrali, bol by to s určitosťou šach.

* * * * *

Dnes však Hana mala šťastný deň, keďže po rozdelení do skupín sa neušlo miesto v tíme každému a dievčina viac ako ochotne zostala sedieť na lavičke náhradníkov spolu s ďalšími spolužiačkami, ktoré boli nazvyš.

Vydýchla si, aspoň, že dnes nebude musieť hrať, desila ju už len tá predstava, že by musela podávať a ako vždy by to pokazila. Kvôli tomu sa jej decká počas štúdia na juniorskej strednej zvykli smiať alebo ju nemali radi a nechceli ju do tímu.

Keď sedela na lavičke a pozerala okolo seba, všimla si, že ružovovlasá dievčina, ktorá sa poznala so Sakuraiom a Aominem, tiež nehrá. Sedela pri vyučujúcej a chvíľu sa s ňou o niečom rozprávala. Telocvikárka nakoniec prikývla, vstala z lavičky a odkráčala do stredu ihriska pomôcť žiačkam natiahnuť volejbalovú sieť cez celú šírku telocvične. Ružovovláska si medzitým vytiahla z tašky akýsi notes a začala doň niečo horlivo zapisovať.


"Ty nechceš hrať, Matsumoto-chan?" Ozvalo sa pri Hane, Yuzuru sa pri nej pristavila a horlivo si precvičovala končatiny. Hana zavrtela hlavou.

"Nie. Nemám rada volejbal. Radšej zostanem na lavičke."

Hnedovláska prikývla na znak toho, že rozumie a bez slova odkráčala zaujať svoju pozíciu na hracom poli. Vyzerala dosť nabudene, akoby sa hry už nemohla dočkať.

Keď učiteľka zahájila začiatok zápasu, dievčatá sa doň nadšene pustili. Hana nemala nič lepšie na práci, preto sa rozhodla, že bude priebeh hry pozorne sledovať. Zo športov mala síce rada iba ľadový hokej, čo bolo pre dievča z jej krajiny a jej veku dosť netypické, no nebolo tu práve nič lepšie, čo by mohla robiť.


Všimla si, že Yuzuru je vo volejbale veľmi dobrá, dalo by sa povedať, že až výborná. Dravo sa vrhala za loptou a jej tím bol vďaka nej v jasnom vedení. Bolo tam aj zopár iných dievčat, ktoré hrali viac ako dobre, no Yuzuru medzi ostatnými vynikala. Volejbal mala zrejme v krvi. Hana udivene sledovala s akým nadšením sa vrhá do hry. Sama by na jej mieste iba zmučene stála ako kôpka nešťastia a beznádejne sa pokúšala odraziť loptu, čo by sa jej zrejme aj tak nepodarilo úspešne. Tak tomu bolo vždy, keď sa pokúšala hrať kolektívny šport.

S koncom zápasu prišiel aj koniec hodiny a Hana si konečne mohla vydýchnuť. Dnes to prežila bez ujmy, no bolo jej jasné, že nabudúce sa už cvičeniu nevyhne. Ružovovlasá dievčina z vedľajšej triedy odložila svoj notes až po tom, čo telocvikárka ukončila hodinu a poslala dievčatá prezliecť sa do šatní. Hana sa postavila z lavičky a kráčala k východu z telocvične, Yuzuru prešla okolo nej.

"Gratulujem, Yuzuru-san, hrala si naozaj výborne." Pochválila hnedovlásku a tá sa na ňu s prekvapením pozrela. Na tvári sa jej objavil široký úsmev a oči jej šťastne zažiarili.

"Ďakujem! Snažila som sa, volejbal je moja najväčšia láska." Zasmiala sa Yuzuru a Hana prikývla. Netušila, že dievčina má tak rada šport, ktorý Hana neznášala, no bolo to celkom logické, jej spolužiačka vyzerala ako atletický typ.

"Momoi-chan, prečo si dnes necvičila?" Spýtala sa jedna z ružovovláskiných spolužiačok, keď dievčatá kráčali do šatní.

"Myslela som, že som ti hovorila, Taki-chan! Keďže som manažérka basketbalového klubu, mám veľmi veľa práce a nestíham, tak som sa dohodla s učiteľkou, že počas telocviku budem pracovať na veciach pre klub a za to mi dá na konci semestra hodnotenie." Vysvetľovala svojim priateľkám Momoi a oni horlivo prikyvovali. "Kawasaki-sensei povedala, že ak zvládnem záverečné skúšky, môžem sa počas hodín venovať vlastnej práci."

Hana prekvapene zostala za ružovovlasou dievčinou hľadieť, nikdy by jej nenapadlo, že niekto ako ona bude manažérom basketbalového klubu, ktorý ešte k tomu tvoria výlučne chlapci. Tipovala by ju skôr na niečo iné, možno klub varenia, alebo tanečná, nie však športový klub. Zrejme z tade sa poznala s jej dvoma spolužiakmi Sakuraiom a Aominem.

Hana vošla do šatne, kde sa prezliekali jej spolužiačky. Bola rada, že má najbližšie dva týždne s telesnou výchovou pokoj, hoci už teraz sa obávala budúcej hodiny. Keď bola konečne prezlečená a mala všetky svoje veci so sebou, Yuzuru jej navrhla, že na nasledujúcu hodinu môžu ísť spolu. Hana nadšene súhlasila, potešilo ju, že sa k nej hnedovláska správa priateľsky. Nakoniec spolu dievčatá skončili aj na spoločnom obede.

"Povedz, Matsumoto-chan, ako sa ti zatiaľ páči na škole?" Spýtala sa Yuzuru, keď oproti sebe sedeli za stolom v školskej jedálni.

"Je to celkom fajn. Som rada, že som si mohla zvoliť aj druhý nepovinný jazyk. Aj mimoškolská aktivita je tu pestrá. Počula som, že naša škola zvykne usporadúvať veľa zaujímavých akcií a festivalov." Odvetila červenovláska, keď sa rýpala vo svojom obede.

"Áno, to je pravda. Mám jednu známu vo vyššom ročníku, ktorá je v školskej rade, aj organizačnom výbore. Spoločenský a kultúrny život tejto škole fakt nechýba." Yuzuru si zamyslene odpila zo svojho krabičkového džúsu, až to tak hlasne zasŕkalo.

"To je zaujímavé." So zaujatím prikývla červenovsláka. "Na tejto škole sa zrejme človek nenudí. Veľa mimoškolských aktivít a bohatý kultúrny život..."

"Keď už spomínaš tie mimoškolské aktivity," prerušila ju krátkovlasá dievčina, "už som ti hovorila, že zajtra máme prvé stretnutie literárneho klubu, však?"

"Áno, spomínala si to. Som rada, že nie som jediná prváčka z našej triedy, čo tam chodí."

"Hm, to hej..." Yuzuru sa nezatvárila príliš nadšene, zamyslene sa pohrávala so slamkou svojho džúsu.

"Čo sa deje, netešíš sa?" Hana vycítila, že jej nová kamarátka z pomyslenia na zajtrajší literárny klub nie je práve nadšená.

"Ale... Vlastne ani moc nie. Nechce sa mi tam ísť." Hnedovláska si podoprela bradu dlaňou. Stále očami hypnotizovala svoj džús.

"Prečo si sa teda prihlásila práve do literárneho klubu? Prečo si si nedala nejaký iný?" Hana zostala zmätená.

"Dala som si aj iný. Okrem literárneho chodím aj do volejbalového klubu. Najradšej by som navštevovala iba ten. Dva kluby v týždni zaberajú príliš veľa času." Yuzuru zamumlala a konečne sa na svoju spoločníčku pri obede pozrela.

"Nerozumiem tomu." Zvraštila Hana obočie. Slová Yuzuru nedávali úplný zmysel. Prečo by sa hlásila aj do literárneho klubu, keď bolo očividné, že tam netúži chodiť?

"To naši..." Yuzuru si opäť vzdychla. "Vždy som milovala volejbal, takže bolo jasné, že sa prihlásim na volejbalový krúžok. Lenže naši nie sú z toho moc nadšení. Chcú, aby som sa venovala niečomu dievčenskejšiemu, sofistikovanejšiemu a umeleckému. Bolo to buď toto, alebo baletný krúžok, či hodiny klavíru." Hnedovláska teatrálne pretočila očami a Hane uniklo krátke zachichotanie. "Myslím," pokračovala Yuzuru ďalej, "že literárny klub je to najmenšie zlo."

"No, nečudujem sa, že máš rada volejbal. Videla som ťa hrať na hodine telocviku. Si v ňom naozaj skvelá." Hane prišlo zvláštne, že by niekoho rodičia nútili k mimoškolskej aktivite, no nie nemožné. Nechala si to však pre seba.

"Wow! Ďakujem." Yuzurine oči sa rozžiarili od vzrušenia, sotva Hana spomenula slovo volejbal.

"Zajtra to na krúžku nejako zvládneme, snáď to nebude až také zlé, ako myslíš." Pokúsila sa červenovláska o povzbudivý úsmev a Yuzuru jej ho opätovala.

"Snáď nie, aspoň, že tam nebudem sama."

* * * * *

Posledná hodina, ktorú Hana mala, bol anglický jazyk. Ako zvyčajne, všetko prebehlo bez akýchkoľvek problémov, či zbytočných incidentov. Yuzuru ju milo prekvapila, keď si na angličtine sadla do lavice, ktorá bola vedľa tej Haninej. Zdalo sa, že s dievčatá začínajú celkom rozumieť. Hane to nevadilo, že sa v poslednej dobe pri nej hnedovláska zdržiavala tak často. Mala síce rada svoj pokoj, no aspoň sa necítila tak osamelo. Každý občas potreboval niekoho pri sebe, nech už bol akýkoľvek samotár. A Yuzuru bola k tomu všetkému veľmi príjemná spoločníčka.

Po skončení hodiny sa dievčatá dohodli, že sa na druhý deň ráno uvidia znovu a hnedovlasá dievčina navrhla Hane, že si môžu spoločný obed zopakovať. Tá stále premýšľala nad tým, že zajtra ju čaká prvé stretnutie literárneho klubu a i keď Yuzuru z toho nadšená nebola, Hana sa celkom tešila. Ten klub si koniec koncov vybrala dobrovoľne, literatúra ju odjakživa bavila a pracovať na školskom časopise znelo pre dievčinu dosť sľubne.

Na konci vyučovania sa dievčatá rozlúčili a Hana sa pobrala domov. Z dnešného dňa mala omnoho lepší pocit ako z toho predošlého a nálada sa jej len zlepšila, keď si spomenula, že má v pláne navštíviť kníhkupectvo. Tam na ňu už čakal druhý diel Hier o život a preto, keď kráčala rušnými uličkami Tokia, od vzrušenia a pomyslenia na to, že čoskoro bude pokračovanie držať vo svojich rukách, neubránila sa drobnému úsmevu, ktorý sa jej objavil na perách cestou k jej obľúbenému obchodu s knihami.

* * * * *

Správa od: Matsumoto Hana
Čas: 21 : 19 hod
Príjemca: Fujimaki Misao

Drahá Misa, prepáč, že som sa ti tak dlho neozvala. Všetko je v poriadku, škola ide pomaly, ale začínam si zvykať. Dnes som sa začala baviť s jedným dievčaťom. Volá sa Yuzuru a je dosť fajn. Zajtra mám prvý deň v literárnom krúžku. A čo ty? Napíš mi, kedy ti budem môcť najbližšie zavolať, určite máš pre mňa veľa noviniek, ktoré mi musíš porozprávať, som veľmi zvedavá. Pozdrav vašich. Dúfam, že sa ti na Kaijo strednej zatiaľ páči. Nemôžem sa dočkať, keď budeme spolu. Chýbaš mi, aby si vedela.


- Hana

______________________________________________________________________________________________________


* * * * *

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 10. května 2015 v 12:13 | Reagovat

ale, ale (čo mám dnes s tými citoslovcami?!), že by to bola TÁ kamarátka? *nechce spoilerovať*
ako sa vraví, pomaly ďalej zájdeš, netráp sa s tým naťahovaním (občas to treba :P)

2 Yunho-chan Yunho-chan | Web | 14. května 2015 v 8:23 | Reagovat

ááá super som teraz polovičke lebo som škole ale musím to hneď prečítať celé a bude to super som napetá čo bude dál :)

3 Aya Aya | Web | 29. června 2015 v 9:58 | Reagovat

Nemůžu si pomoct, ale Yuzuru mi je strašně nepříjemná. Nevím, ale nějak asi fakt nemusím takové charaktery nebo co. Přitom není špatná, ale já bych se s ní asi zrovna nekamarádila, to bude ono. Snad jim to kamarádství s Hanou nebude nějak jiskřit.

Líbil se mi ten koment k Hunger Games. :D Musím s Hanou souhlasit u Katniss a Peety, já Peetu teda taky moc nemusím. :D
((teď to v tomto komentu vypadá, že jsem úplný charakterový hater XD) Aomine a Sakurai v Hunger Games :DDD NAAAH X'D Tak tato myšlenka mě dostala, to trochu zavání nějakou fanfikcí! :D

Líbí se mi tu na oživení ty obrázky a gify, je to velmi příjemné při té délce kapitoly. c:

Tuhle kapitolu jsem si taky velmi užila. ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: