A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Zatúlaná - Kapitola 08 časť 1/2

1. května 2015 v 12:39 | Farah |  Zatúlaná
Zdravím vás všetkých :) Konečne je to tu - dočkali ste sa novej kapitoly, ktorá bola tak veľmi očakávaná a hlavne dlho odkladaná. Konečne sa mi podarilo dopísať 8. kapitolu k poviedke Zatúlaná. Viem, že som túto fanfikcou dosť zanedbávala, ale nejako som sa proste nemohla pohnúť ďalej, stále som sa motala v kruhu a i keď som mala približné nápady, čo by sa mohlo stať ďalej, nedokázala som si k tomu sadnúť a niečo napísať. Až teraz sa mi konečne podarilo kapitolu dokončiť. Obávam sa, že napísať tú nasledujúcu, mi tiež bude trvať pomerne dlhšie, nejako u mňa chytila táto fanfikcia útlm a veľmi ťažko sa mi píše. Pokúšala som sa však napísať pre vás nový diel, keďže viem, že stále existujú ľudia, ktorí to čítajú a ja som im nesmierne moc za to vďačná.



Ospravedlňujem sa za kvalitu dnešnej kapitoly. Uvedomujem si, že je to o niekoľko úrovní horšie, ako to, na čo ste zvyknutí. A je to aj dosť veľká nuda. Pokúšala som sa k nej urobiť aj fanart, ale vôbec nedopadol podľa mojich predstáv, no i tak ho sem dávam, lebo okrem neho som nenašla žiaden vhodný obrázok k tejto veci, čo sa tvári ako kapitola. Bez neho by bola ešte viac o ničom.

Prepáčte mi aj za tieto negatívne reči a zdeprimované slová, nejako sa necítim práve najlepšie. Nemám chuť ani náladu takmer na nič. Asi by som potrebovala nejakú poriadnu dávku šťastia, pretože sa cítim úplne prádzna, vyčerpaná, nič mi už nerobí takú radosť, ako pred tým. Asi prišiel nejaký útlm, neviem si to poriadne vysvetliť. Proste je všetko divné a hlavne zlé. Ale snáď sa z toho čoskoro dostanem. Asi to aj ovplyvňuje moje písanie, preto zo seba nedokážem vyprodukovať nič lepšie. Dúfam, že na niečo kvalitnejšie nebudete musieť čakať dlho, pokúsim sa znova pozviechať.

Urobíte mi veľkú radosť, ak si to prečítate a napíšte mi komentáre, názory, veď viete, ako vždy... Aspoň z niečoho sa budem môcť tešiť. Prajem príjené čítanie i keď sa za túto kapitolu dosť hanbím, taký zlý z nej mám pocit.

Vaša Farah
_________________________________________________________________________

Kapitola 08 - Môj nepriateľ, môj hosť : časť 1/2

* * *

Haruhi bola mimoriadne prekvapená, keď sa všetci vrátili naspäť do osady. Nové správy o mieri boli také šokujúce, že väčšina osadníkov, ktorí sa sami nezúčastnili toho boja, nechceli veriť svojim ušiam. To, že by sa s nimi Uchiha klan uzmieril, sa im zdalo nepredstaviteľné. Preto správy, ktoré Hashirama priniesol, boli ako z iného sveta.

"Maya, zlatko, si v poriadku!" Zvýskla hnedovlasá žena a vrhla sa blondínke okolo krku od radosti, že sa vrátila späť živá a zdravá.

"Neboj sa, Haruhi, všetko dobre dopadlo." Odvetila jej mladšia dievčina s jemným úsmevom na tvári a obrátila svoju tvár k budúcemu Shodaime, ktorý taktiež stále žiaril do šťastia.

"Haruhi, priprav sa, budeme podpisovať oficiálnu mierovú dohodu s Uchiha klanom." Nadšene vyhlásil.

"S Uchihami? Myslíš to vážne, Hashi-san? Nechce sa mi veriť, že sa tí diablovi synovia konečne podvolili." Pokrútila ošetrovateľka hlavou, keď sa Maya konečne vymanila z jej tuhého objatia.

"Naozaj je to tak. Madara Uchiha prisľúbil, že už viac nebude proti nášmu klanu bojovať. A preto sa odteraz stávajú Uchihovia a Senju spojencami." Vložil sa do debaty Tobirama, ktorý sa konečne rozhodol prijať fakt, že Uchihovia už viac nie sú ich nepriateľmi.

"Aj tak mám z toho zvláštny pocit. Neviem, či budem schopná brať ten prekliati klan ako našich spojencov." Zašomrala staršia žena podozrievavo.

"Ale no tak, Haruhi. Skús sa na to pozrieť s otvorenou mysľou. Toto prímerie nám môže priniesť lepšiu budúcnosť, mali by sme im dať šancu." Snažila sa ju povzbudiť blondínka.

"Haruhi-san má pravdu. Ešte by sme im nemala úplne dôverovať. Pri takom klane, akým je ten Uchiha, si nemôžeme byť ničím celkom istý. Môžu nás hocikedy podraziť..." Podporil Haruhine pochyby Tobirama, ktorý si naďalej zachovával svoju povestnú ostražitosť.

"Ja som sa však rozhodol dať Madarovi šancu, nakoľko on dal šancu mne. A dúfam, braček, že budeš pri mierovom vyjednávaní stáť na mojej strane."

Hashiramove slová dávali zmysel a Maya úprimne verila, že sa postupom času podarí obmäkčiť aj mladšieho zo Senju bratov. Ešte stále mala hlavu v oblakoch a napĺňala ju eufória z toho, čo sa stalo pár hodín dozadu. Nikdy by si ani len nepomyslela, že práve ona by mohla byť svedkom uzmierenia sa dvoch najobávanejších klanov minulosti.

Tobirama napokon prikývol a Maya ho obdarovala vrelým úsmevom, ktorý jej už dlhšiu dobu neschádzal z tváre. Pri spomienke na Madarove slová, ktoré potvrdzovali, že s Hashiramom uzatvára mier, ju hrialo pri srdci. Najskôr si myslela, že mladý Uchiha sa nedá za žiadnu cenu presvedčiť a jeho tvrdohlavosť bude stáť Hashiramu život. Zrejme ho však podcenila a vodca Uchiha klanu jej ukázal, že aj on môže byť chápavý, môže odpúšťať a odhodiť svoju predošlú nenávisť a zatrpknutosť a znova dôverovať svojmu priateľovi.

"Tobirama-san?" Ozvala sa tichým hlasom, keď Hashirama s Haruhi zamierili smerom od nich a zvyšní dvaja zaostali. Striebrovlasý mladík k nej obrátil prekvapenú tvár.

"Uhm, chcela by som sa ti ešte raz poďakovať, že si mi kryl chrbát na vojnovom poli. Nebyť teba, možno by ma bol niektorý z nich dávno dostal." Hľadela do zeme a cítila na sebe jeho pohľad. Tušila, že jej nečakané slová možno vyzneli divne, no mala potrebu to všetko vysloviť. Koniec koncov, Tobirama nad ňou vždy držal ochrannú ruku. Nech bola jeho nenávisť k Uchihom akokoľvek veľká, musela uznať, že i keď sama bola cudzinkou, vždy sa neváhal postaviť sa nepriateľovi kvôli nej. Nesmierne si to vážila.

"Musíš byť opatrnejšia, nezabúdaj, že Uchihom nemôžeš veriť, nikdy nevieš, čo sa môže stať. A to neplatí len pre nich. Ešte stále žijeme v dobe vojny, všade naokolo sú nepriatelia."

"Ja viem, Tobirama-san. Niekedy konám neuvážene, ale som vďačná, že v takýchto prípadoch sa na teba môžem spoľahnúť i keď nie som z vášho klanu." Jej líca pomaly nadobúdali ružový odtieň a keď jedna z jeho dlaní spočinula na jej pleci, neudržala svoj pohľad už ďalej sklonený, musela sa mu konečne pozrieť do očí.

"Zatiaľ si pre náš klan bola obrovským prínosom a to si všetci ceníme." Vyhlásil vážne, jeho slová mali na ňu veľmi zvláštny účinok. Spôsob, akým rozprával a ako na ňu hľadel dávno presahoval vyžarovanie mladíka, niekedy mala problém uvedomiť si, že je len o pár rokov starší od nej. Pôsobil tak dospelo.

Maya sa nervózne začala hrať s pramienkom svojich plavých vlasov, jeho blízkosť v nej vyvolala náhle rozpaky. Tobirama si zrejme uvedomil, že sa cíti nesvoja, pretože od nej odstúpil a začal kráčať smerom, ktorým odišli Haruhi a Hashirama.

"Mala by si si ísť odpočinúť, v poslednej dobe toho bolo na teba dosť. Začína vyjednávanie s Uchiha klanom, sú to samé politické záležitosti, myslím, že to nie je nič, čo by ťa mohlo zaujímať. Ak sa nájde niečo, čím by si mohla pomôcť, Haruhi ti to isto oznámi." Posledné slová jej adresoval, keď sa otočil a pozrel na ňu ponad plece. Dievčina prikývla a potom už iba hľadela do diaľky, kde zmizol rovnako ako jeho straší brat.

* * *

Ubehlo päť dni od posledného stretu Senju bratov s Uchihami a mierové vyjednávanie bolo v plnom prúde. Tobirama mal pravdu, keď oznámil Mayi, že politické záležitosti nie sú nič zaujímavé pre ňu. Síce horela nedočkavosťou dozvedieť sa viac o vzťahu Uchihov so Senju klanom, nekonečné papierovčaky, dohody, listiny a vojenskí poslovia pre ňu nepredstavovali nič zaujímavé. Občas síce prišiel list priamo od Madaru, ktorý bol adresovaný Hashiramovi, takéto veci však boli prísne tajné a na porade do nich mohol nahliadnuť iba ten, kto bol členom váženej rady Senju klanu.

Maya medzi tým usilovne pracovala, pomáhala Haruhi, no keďže boje medzi Uchihami a Senju ustali, zranených nebolo toľko, ako pred tým. I tak sa v klane našlo veľa práce, takže dievčina sa nenudila. Okrem toho si občas zatrénovala s tým, kto mal na ňu čas a niekedy sa dokonca zúčastnila vyjednávania. Čoraz viac času trávila so Senju bratmi a uvedomila si, že ešte len teraz to všetko začína. Čoskoro príde myšlienka založiť Skrytú Listovú dedinu a začnú prebiehať prípravy na jej výstavbu. Z hodín dejepisu na ninja akadémii si pamätala, že Hashirama vďaka svojmu úžasnému jutsu dokázal šmahom ruky prinútiť vyrásť celú dedinu.

Nemohla sa dočkať, keď uvidí na vlastné oči ako prebiehala výstavba Skrytej Listovej. Pamätala si aj to, že Madara Uchiha sa rovnako podieľal na jej vzniku ako Senju bratia. Čoskoro sa Hashirama stane prvým hokage Konohy, hoci ešte o tom sám netuší. Bolo veľmi ťažké udržať v sebe tajomstvo, ktoré ju dlho ťažilo, odkedy sa v tejto dobe ocitla. Ona sama presne vedela, čo sa bude diať, no musela mlčať, aby nevyzradila niečo, čo nechcela.

Haruhi jej bola veľmi nápomocná, vždy mala pre ňu nejakú prácu, aby ju udržala zamestnanú a Maya nemusela zbytočne myslieť na rôzne veci, ktoré ju ťažili.

"Počula si už tie správy, Maya-chan?" Ozvala sa staršia žena, keď spolu pripravovali večeru pre celú čestnú radu, ktorá mala práve schôdzu, no dievčina sa na nej nezúčastnila.

"Čo myslíš, Haruhi-san?"

"Vraj už je stanovený presný dátum spečatenia mierovej dohody. Hashirama aj s Tobiramom sa majú stretnúť s vodcom Uchiha klanu pozajtra. Hashirama Uchihov pozval sem k nám, aby boli počas podpisovania dohody našimi čestnými hosťami." Haruhi sa trochu zamračila.

"A tebe sa tento nápad nepáči, však?" Mierne sa na ňu pousmiala plavovláska.

"Vieš dobre, moja, že tomu klanu nemôžem prísť na chuť. Neviem si predstaviť ako členovia toho prekliateho klanu budú chodiť po našom území, jesť naše jedlo... Neverím im." Haruhi bola príliš tvrdohlavá, aby prijala Uchihov ako spojencov, to bolo Mayi jasné. A nebola sama, mnohí zo Senju klanu mali stále pochybnosti, či bolo rozumné pozvať nepriateľa k sebe a uzavrieť s ním mier.

Plavovláska to do istej miery chápala. Uchihovia a Senju proti sebe stáli dlhé veky a náhle prímerie bolo na niektorých ľudí príliš. Nečudovala sa, že vznikli podozrenia a neistota. Sama však dobre vedela, že priateľstvo medzi týmito dvoma klanmi prinesie svoje ovocie, len to nesmela zatiaľ nikomu povedať.

"Snáď sa tvoje pochybnosti čoskoro rozplynú a všetci ostatní príjmu Uchihov za spojencov." Odpovedala na Haruhine obavy a tým debatu uzavreli.

"Dúfajme, že nám to nebude osudným. Ale dosť už o tom. Pôjdeš s chlapcami Uchihom naproti, keď budú mať prísť?" Spýtala sa medic-nin.

Maya sa zamyslela. Zatiaľ jej ani jeden z nich nenavrhol, aby sa pridala k členom uvítacieho výboru a pochybovala, že ju so sebou vezmú. Na druhej strane, zrejme budú prebiehať prípravy na privítanie Uchihov na území Senju osady a Maya určite bude mať s ostatnými plné ruky práce. Deň spísania dohody sa predsa nezadržateľne blížil.

* * *

Haruhi bola napokon rada, že Mayu do uvítacieho výboru nezobrali. Prípravy na privítanie nových spojencov vrcholili a všetci, ktorí zostali v osade, mali plné ruky práce. Maya sa teda osvedčila ako vhodná pomocníčka.

Hashirama s Tobiramom odišli Uchihom naproti ešte skoro ráno a ich príchod sa odhadoval na neskoršie poobedie. Vodca Senju klanu dal svojim ľuďom jasne najavo, že si praje, aby pripravili Madarovi a jeho mužom vrelé privítanie a tak teraz všetci tvrdo pracovali na tom, aby pripravili hosťom čo najlepšie privítanie, hoci nie každý bol z tejto myšlienky nadšený.

"Hashirama-san vraj chce, aby sme sa všetci pekne vyfintili. Vraj si máme dať na seba niečo slávnostné, chystá hostinu. Toto ešte svet nevidel. Takéto ceremónie a ešte kvôli Uchihom!" Šomrala Haruhi, keď pomáhala ostatných usmerňovať s prípravami na hostinu. Mayi sa tiež zdalo, že to možno budúci Shodaime trochu preháňa, no chápala jeho obrovskú radosť. Pokiaľ správne vyrozumela, Madara bol jeho priateľ z detstva a znovu nájsť takmer stratené priateľstvo muselo prinášať obrovskú radosť.

"Ber to z tej lepšej stránky, aspoň sa môžeš nahodiť do slávnostného." Snažila sa u Haruhi vzbudiť lepšiu náladu, predsa len, malo sa oslavovať a radovať a nie šomrať a zbytočne sa strachovať.

"No, v tom jedinom vidím výhodu. Svoje slávnostné kimono som na sebe nemala už ani nepamätám."

"No vidíš," usmiala sa plavovláska na staršiu ženu, "možno budeš mať odteraz častejšie dôvod si ho obliecť."

"Ozaj, keď už sme pri tom, rozmýšľam, že čo oblečieme tebe..." Haruhi si zamyslene oprela líce o dlaň a vrhla na mladšiu dievčinu skúmavý pohľad.

"Mne? Ja a kimono?" Maya zostala zaskočená, neuvedomila si, že aj ona by sa zrejme mala na privítanie obliecť do niečoho slávnostnejšieho. Na kimoná nebola zvyknutá ani vo svojej dobe, v ktorej pred tým žila. Vždy dávala prednosť pohodlnejšiemu, praktickému nindža oblečeniu. A to nepôsobilo práve dvakrát slávnostne, či žensky.

"Keď sa nad tým tak zamýšľam, ty vlastne žiadne kimono nemáš, však, zlatko? Jediné, v čom tu celé dni chodíš sú tie zvláštne handry, v ktorých si sa tu objavila v prvý deň, keď ťa chlapci našli." Mierne zamávala rukou smerom k Mayinému oblečeniu. Ona sama na ňom nevidela nič zlé, takto podobne sa obliekali aj ostatné dievčatá v dobe, z ktorej sem prišla. Chápala však, že je pre ženy zo Senju klanu zrejme príliš netradičné.

"Máš pravdu, Haruhi-san, toto je moje jediné oblečenie, nemám nič slávnostné."

"Nerob si starosti, drahá. Nenechám ťa zúčastniť sa slávnosti v tomto," hnedovlasá žena znova kývla hlavou smerom k jej šatám, "myslím, že v mojej skrini sa nájde viac ako len jedno slávnostné kimono. Sme síce klan žijúci uprostred lesa, no vieme sa aj pekne obliecť, keď treba."

"To by si pre mňa vážne urobila?" Maya stále žasla nad tým, akí boli všetci zo Senju klanu ústretoví a štedrí. Mala obrovské šťastie, že sa po zásahu nebezpečným jutsu objavila práve na ich území.

"Samozrejme, veď ťa už berieme ako člena nášho klanu. Nejaké pekné šaty ti požičiam. Budú ti síce zrejme trochu veľké, predsa len, si o kus útlejšia odo mňa, no myslím, že správne obi by to mohlo vyriešiť."

"Ďakujem ti moc, Haruhi-san! Je to od teba nesmierne láskavé. Ani neviem, ako sa ti odvďačiť." Maya pocítila náhly príval náklonnosti k staršej žene, odkedy sa tu ocitla, vždy nad ňou držala ochrannú ruku. Bola jej veľmi vďačná za to, ako sa k nej správala.

"To nestojí za reč, zlatko. Pomôžeš mi nejako pekne sa učesať, dobre? Keď už sem ten prekliaty klan príde, nech aspoň vyzeráme dobre." Po jej slovách Maya znova neudržala smiech na uzde.

"Platí, Haruhi-san."


"Dobre, poďme toto rýchlo dokončiť, nech sa môžeme ísť nachystať. Čoskoro prídu naši hostia." Haruhi vzala do rúk potrebné nástroje a Maya ju nasledovala, už im nezostalo veľa práce, prípravky na spečatenie mierovej dohody boli takmer hotové.

_________________________________________________________________________

časť I. (nachádzate sa tu) | časť II. >>
_________________________________________________________________________


<< kapitola 07 | kapitola 08 | kapitola 09 >>
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: