A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Edmonton Oilers - Kapitola 2

2. srpna 2015 v 0:05 | Farah |  Edmonton Oilers
Ahojte. Po dlhšej dobe sa opäť vraciam k svojim rozpísaným fanfikciám. Počas júla som sa im moc nevenovala, no ešte našťastie mám pár napísaných kapitol v zálohe, tak som sa pustila do ich uverejňovania. Dnes máte možnosť prečítať si novú kapitolu k poviedke Edmonton Oilers. Ani vlastne neviem, že či ju niekto číta, no pre osvieženie pamäti - je to moja NHL fanfikcia, ktorú som začala na blogu uverejňovať len pred nedávnom. V úvodnej kapitole ste mali možnosť oboznámiť sa s hlavnou hrdinkou - Amy a ak si niekto z vás spomenie - Amy sa do rúk dostali lístky na hokejový zápas. A týmto sa začína jej dobrodružstvo s hráčmi Edmontonu, o akom sa jej pred tým ani len nesnívalo. V dnešnom pokračovaní sa dozviete, ako si svoj prvý NHL zápas užije a aj to, koho tam stretne a čo všetko bude pre ňu nové.


________________________________________________________________________________________________

Edmonton Oilers ~ Kapitola 2

Počet slov: 1 863


* * *

Ani som nevedela ako a dočkala som sa osudného štvrtku. V práci som odišla o dve hodinky skôr, aby som sa doma stihla pripraviť a aby sme boli s Nathanom na mieste včas. Dohodli sme sa tak, že príde k nám a odtiaľ pôjdeme autobusom k štadiónu. Matka sa síce ponúkla, že nás tam odvezie a potom po nás príde, ale obaja s Nathanom sme sa zhodli, že radšej pôjdeme sami. Veď už mám predsa 19 rokov a Nathan je síce stále len stredoškolák, ale autobusom by to nemal byť pre nás problém.

Keď som zo supermarketu dorazila domov, rýchlo som vliezla do vane a aspoň nachvíľu si dopriala upokojujúci kúpeľ. Počas sušenia vlasov som premýšľala, čo si vezmem na seba. Nemala som doma žiaden dres, keďže som v živote na žiadnom zápase nebola a hokej nebol jedna z mojich vášní. Netušila som, čo sa na taký zápas nosí oblečené. Rozhodla som sa pre klasiku - úzke džínsy, obyčajné tričko s nápisom, k nemu bundu a šál, keby mi večer bola zima a tenisky. Nič zvláštne, nešla som predsa na žiadnu party, je to len zápas.

Oblečená som pozrela na seba v zrkadle.

"Vyzerám ako smrť." Nešťastne som nahlas skonštatovala sama pre seba. Zo zrkadla sa na mňa unavenými hnedými očami pozerala vyblednutá dievčina s dlhšími rovnými červenohnedými vlasmi. Nič moc. Vždy som bola nič moc.

Vytiahla som zo zásuvky make up a trochu si naniesla pod oči, aby som zakryla tie unavené kruhy. Oči som si trochu zvýraznila čiernou linkou a maskarou, ale ani to moc nepomohlo. No, lepšie to už nebude. Rezignovane som odložila šminky do šuflíka a prehodila cez plece svoju malú kabelku. Akurát včas, zdola sa ozval zvonček, čo znamenalo, že Nathan je už tu.

Zišla som dolu po schodoch a zvítala sa so svojim bratrancom. Keďže sme sa takmer tri roky nevideli, pozorne som si ho premerala. Odvtedy, čo som ho videla naposledy, poriadne vyrástol, Teraz som mu sotva siahala po bradu, hoci bol o dva roky mladší. Športovaním nabral pár kilo, takže už nebol taká vychudnutá sušienka, ako som si pamätala. Svetlohnedé vlasy si nechal trochu viac dorásť a jeho hnedé oči, aké mali všetci členovia našej rodiny, sa na mňa nedočkavo usmievali.

"Fíha, Nate, ty si sa nám teda vyšvihol." Zvolala mamka, ktorá stála medzi kuchynskými dverami.

"Dakujem, teta Grace, ako sa máte?" Zdvorilo sa na ňu usmial. Než matka začala svoj hodinový monológ, skočila som jej do reči.

"Radi by sme sa tu s tebou vykecávali, ale musíme letieť, máme pred sebou zápas, ktorý nechceme zmeškať, pokecáte inokedy." Už som vyháňala Nathana von, lebo ak by s ním moja matka začala viesť dlhé debaty, rozhodne by sme na ten zápas neprišli v čas.

"No dobre. A vážne vás nemám zaviezť?" Spýtala sa už po x-tý raz.

"Vážne nie, my to zvládneme. Nate bude v pohode, veď je s ním predsa vysokoškoláčka." Zažartovala som, keď som vychádzala z dverí. Nathan sa len rozpačito usmial a nasledoval ma.

"Tak sa teda zabavte, decká!" Zvolala po nás matka a obaja sme sa s Nathanom vybrali na autobusovú zástavku.

* * *

"Tešíš sa?" Spýtala som sa po chvíľke nervózneho ticha bratranca, ktorý sedel na sedadle v autobuse vedľa mňa a pohrával sa so zipsom na svojej vetrovke. Táto cesta mi pripomenula, prečo nemám rada rodinné stretnutia po dlhom čase - nikdy si medzi sebou nemáme poriadne čo povedať.

Nathan len mykol plecami a pozrel sa von oknom. Rezignovane som vzdychla. Toľko k príjemnej rodinnej idylke. Dúfam, že zápas bude zaujímavejší ako táto jednostranná konverzácia.

"Vlastne aj áno." Ozval sa bratranec napokon, keď mu ma zrejme prišlo ľúto a nechcel ma nechať samú v mojich chabých pokusoch o nadviazanie konverzácie. "Hoci Oilers sa už dlhšiu dobu nedarí, stále majú nejaké problémy a väčšinu zápasov vypustia. No na poriadnej NHL hre som nebol..." Nachvíľu sa odmlčal a pátral v mysli po poslednom zápase, ktorého sa zúčastnil. Bol na tom lepšie ako ja - ja som nebola na jedinom. "Naposledy som NHL hráčov videl hrať naživo asi keď som mal dvanásť a tatko ma vzal na zápas Calgary Flames, keď sme boli na návšteve u starého otca. Pred tým som bol aj na pár zápasoch Oilers." dokončil Nate. Tak predsa len si spomenul.

"To máš fajn, ja som v živote žiaden NHL zápas nevidela." Odpovedala som mu trochu trucovným spôsobom.

"Naozaj?" Jeho hlas znel prekvapene. "Ale aspoň v telke si musela vidieť, či chceš povedať, že vôbec nesleduješ hokej?"

"Ale to zase nie, viem, o čo tam ide a čo treba dostať do brány," pousmiala som sa, "ale nemám moc čas sledovať. A ani motiváciu, keď si spomínal, že Oilers sa nedarí." Je to pravda, naposledy som finále playoffs videla pred dvoma rokmi, keď ho vyhrali Boston Bruins a aj to iba kvôli tomu, že kamarátke sa tam páčil nejaký mladý hokejista, tak sme sledovali spolu.

"Takže nie si fanúšikom Oilers?" Bolo to skôr konštatovanie ako otázka.

"Ty si určite väčší, že?" Obrátila som sa tvárou k nemu. Pokrčil ramenami.

"Čo ja viem... Nie sú najhorší, mali by trochu popracovať na obrane, možno. Ale s chalanmi z môjho tímu často ich zápasy pozeráme. Predsa len je to naše domáce hokejové mužstvo."

"Chápem, ak budú dneska dobre hrať, možno im dám šancu," navrhla som a Nate prikývol.

Ani sme nevedeli ako a pomaly nám ubehla cesta. Z okna som videla majestátnu halu Rexall Palace - domov Oilers. Vždy som okolo tejto arény iba prechádzala, ani vo sne by mi nenapadlo, že sa raz skutočne zúčastním zápasu v nej.

Aréna, v ktorej sa mal zápas konať, bola obrovská a úžasná. A úžasnou myslím to, že bola moderne vybavená, zvnútra mala skvelý dizajn a všetko v nej bolo nabité energiou. Hlavne fanúšikovia, ktorí sa v húfoch začali presúvať na svoje miesta.

Väčšina z nich mala na sebe dres svojho milovaného tímu, alebo aspoň nejaké iné oblečenie s touto tematikou. Pripadala som si tu ako vydedenec. Všimla som si, že dokonca aj Nate má na krku uviazaný šál s logom Oilers. Bola som tu snáď jediná, ktorá nemala na sebe nič, čím by podporovala edmontonských hokejistov. Pripomenula som si v duchu, že nabudúce, keď pôjdem na nejaký zápas, musím si niečo zohnať aj ja, aby som sa necítila tak zvláštne.

Ľudia sa pomaly začali usádzať na sedačky a my s Nathanom sme sa vybrali hľadať svoje miesta. Veľmi príjemným prekvapením pre nás bolo to, že naše miesta nám poskytovali veľmi dobrý výhľad a nachádzali sme sa asi štyri rady nad miestom, kde sa predeľovala striedačka Oilers a hosťovského tímu. Tým pádom budeme mať na hráčov vynikajúci výhľad. Dnešný večer sa mi začínal páčiť.

"Kedy sa to má vlastne začať?" Spýtala som sa Nathana, keď sme sa usadili.

"Ešte budú mať rozkorčuľovanie. Sme tu vhodný čas, nie je tu ešte toľko ľudí."

"A to znamená čo?" Nechápala som, čo je také skvelé na tom, že sme sem dorazili takmer o hodinu skôr.

"Uvidíme hráčov, ako sa rozcvičujú na ľade a možno sa nám ujde aj nejaký puk." Vyhlásil bratranec s nádejou v hlase.

"Ahaaa, jasné, super!" Povzbudzujúco som sa na neho usmiala. Dúfam teda, že to rozcvičovanie bude aspoň stáť za to.

Ubehla asi štvrťhodinka a hala sa z polovice zaplnila. Ešte stále tu bolo veľmi veľa miest voľných, no prišlo dosť ľudí, ktorí si nechceli nechať ujsť rozkorčuľovanie, vďaka čomu som aspoň trochu získala dobrý pocit z toho, že tu nesedíme tak skoro zbytočne.

Za nie až tak búrlivého potlesku na ľad konečne vykorčuľovali hráči. Fanúšikovia boli asi ešte otupení a nie úplne prebratí a tak ovácie neboli až tak veľké, ako som občas videla v televízii, keď vykorčuľuje domáci tím na ľad. Pridala som sa k ťapkajúcim ľuďom a začala som si hokejistov poriadne obzerať.

Mnohí z nich mi boli aspoň čiastočne známi z televízie, časopisov a rôznych iných propagačných materiálov. Nevedela som síce zaradiť mená ku každému z hráčov, ale tvár Taylora Halla som poznala. Vysoký, svalnatý a blonďavý s mohutnými perami - tak o ňom básnila minule jedna z mojich nových spolužiačok v škole, keď som ju počula so baviť s kamarátkami o hokeji. Počula som ich občas viesť rozhovory o mladých hráčoch, no tie boli často nasledované klebetami o iných celebritách, žiadna z nich nespomenula skutočný hokej.

Keď hráči začali krúžiť okolo celej ľadovej plochy, môj pohľad zaujal ten, ktorý mal na chrbte číslo 14. Jeho tvár mi bola odniekiaľ známa, ale nevedela som si spomenúť, ako sa volá. Bol tiež mladý, ako Hall a šikovne krúžil okolo bránky. Jeho spoluhráč mu zo žartu nastavil popod nohy hokejku, aby zakopol, ale všimol si to a túto pascu jednoducho preskočil. Bolo to podarené a tak mi uniklo malé zachichotanie. Zopár hláv sa obrátilo mojim smerom, fanúšikovia asi započuli, ako sa na ich rozcvičke bavím. A nebol som jediná, asi 10 sedadiel odo mňa vľavo sa na tom vtipnom počine hokejistov rozosmialo malé dieťa.


Keď sa tvár hokejistu, ktorý sa vyhol nastavenej hokejke zrazu obrátila ku mne, zostala som v miernom prekvapení. Zrak mi slúžil dosť dobre na to, aby som si z tej diaľky všimla, aké má prenikavé modré oči. Na chvíľu som mala pocit, akoby sa pozeral priamo na mňa. Rýchlo som obrátila hlavu a pozrela sa za seba, aby som sa presvedčila, že určite nepozerá na mňa, ale na niekoho, kto sedí za mnou. Možno nejaký oduševnený fanúšik, ktorý mu kýva, alebo nejaké vyobliekané a vyčasené dievčatá, ktoré mu na diaľku prejavujú lásku.

Za mnou však sedel postarší pán, ktorý si čítal noviny a mal sklonený zrak a za ním žena v strednom veku, ktorá ťukala do mobilu. Hokejista videl môj zmätený pohľad, ktorý mu zrejme prišiel veľmi zábavný. Na tvári sa mu usadil úsmev od ucha k uchu a odhalil tak jeho zuby, medzi ktorými mal medzierku. Zvláštne, keby som ja mala také zuby, asi by som mala z toho komplexy a usmievala sa vždy iba s rukou pred ústami. Ale jemu to zrejme neprekážalo.

"Hej, Nate? Môžem otázku?" Naklonila som sa k bratrancovi, keď sa už mojím smerom nikto z tých na ľade nedíval.

"Jasné." Zašomral a upieral pohľad na ľad, zrejme ho fascinovalo, že videl NHL hráčov tak z blízka.

"Kto je ten, čo má 14-tku?" Moja zvedavosť mi nedala na výber a musela som vedieť, kto je ten mladík s medzerou medzi zubami. Trochu mi očerveneli líca, keď sa na mňa bratranec podozrievavo pozrel.

"Jordan Eberle, prečo sa pýtaš?" Nadvihol zvedavo jedno obočie. Cítila som, že mi očerveneli aj uši. Načo tie otázky k tomu?

"Eh, len tak. Bol mi známy." Vyhovorila som sa. Takže Jordan Eberle. Toto meno si dnes zapamätám.

Hráči ešte chvíľu krúžili na ľade a prihrávali si puky a keď uznali, že sú dostatočne rozcvičení, pobrali sa naspäť do šatní. Nezabudli pred tým fanúšikom zamávať a jeden z nich aj hodil do hľadiska puk, ktorý chytil malý chlapec v druhej rade za trestnou lavicou hostí.

"Tak a teraz čakať." Oznámila som Nathanovi, ktorý prikývol a zaškŕkalo mu v bruchu.

"Nechceš si ísť do bufetu kúpiť niečo na jedenie a pitie?" Nathanov nápad bol úplne skvelý, a tak sme sa obaja postavili a vybrali smerom k bufetom, aby sme sa zásobili na zápas a vyplnili čakanie, kým sa to konečne začne. Už som sa tešila, keď uvidím číslo 14 hrať.




 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 2. srpna 2015 v 10:44 | Reagovat

Ach, druhá kapitola je tu :3 Prvá ma bavila, takže som si prečítala pokračovanie, je to super. Hlavne to "vyzerám ako smrť" juj tie stavy poznám, ale tak čo sa dá robiť no nie.
teším sa na pokračovanie, hlavne na číslo 14, Jordan nás isto prekvapí :D

2 Yunho-chan Yunho-chan | Web | 3. srpna 2015 v 18:28 | Reagovat

páni je to dobré ale musím isť prečítať prvú kapitolu aby to bolo dokonalé ale super :D

3 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 4. srpna 2015 v 13:57 | Reagovat

Farahina zabijácka veta: ,,Pripomenula som si v duchu, že nabudúce, keď pôjdem na nejaký zápas, musím si niečo zohnať aj ja, aby som sa necítila tak zvláštne." Moje nervy!

4 Farah Farah | 5. srpna 2015 v 19:04 | Reagovat

Ľudia, ja normálne neverím, že si toto ešte niekto vôbec prečítal! ^_^

[1]: ani nevieš, ako moc ma teší, že túto fanfikciu čítaš :D je sranda, že som to tu vôbec uverejnila... keďže ide o NHL fanfikciu, ku ktorej majú moji návštevníci pekne ďaleko, ale som rada, že to baví aj toho, čo nie je taký hokejový fanatik ako ja :P a môžeš sa tešiť na prekvapenia, mám toho prichystaného veľa :3

[2]: moc ďakujem za prečítanie :)

[3]: že zabijácka veta :D

5 Psychopath Yamari Psychopath Yamari | Web | 5. srpna 2015 v 21:17 | Reagovat

Děkuji

6 Elyrose Elyrose | Web | 5. srpna 2015 v 22:28 | Reagovat

O.O wow v živote by som nedokázala písať o tejto téme za to ťa veľmi obdivujem :D. Ešte som nečítala prvú časť ale nejak som pochopila dejstvu :D. Inak Diplom máš hotový :).

7 Mia Mia | 5. srpna 2015 v 22:33 | Reagovat

Huraaa už som prestávala dúfať :-) super kapitoka a už sa teším na ďalšiu :-)

8 Petrika Petrika | Web | 5. srpna 2015 v 22:42 | Reagovat

V prvom rade ti chcem napísať jedno obrovské ĎAKUJEM za tie krásne komentáre, ktorými si fakt vyhladkala moje ego :] nechcem, aby to znelo čudne, ale naozaj ma to veľmi potešilo, pretože nájsť si čitateľov, keď človek nie je pravidelne aktívny na blogu, je fakt umenie a som rada, že si obetovala ten čas :]

Prečítala som si tento začínajúci sa príbeh. Neviem si pomôcť, hlavné postavy- športovci, ma proste vždy bavili. Aaaa ešte k tomu hokejisti! :D
Ako som tak prechádzala očami tie jednotlivé riadky, stále som mala úsmev na perách, pretože tá hlavná hrdinka je vážne podarená. Mám rada tento [ nazvem to ] pohľad na svet a veľmi príjemne sa mi to čítalo. Úprimne som zvedavá, ako sa tí dvaja vlastne k sebe dostanú a akým spôsobom sa bude ten vzťah vyvíjať. Myslím si, že si začala s veľmi dobrou vecou a priznám sa, ešte som sa asi nestretla s takouto témou...takže, len píš a píš :] teším sa na pokračovanie :]

9 Petrika Petrika | Web | 5. srpna 2015 v 23:02 | Reagovat

Inak, už minule som sa chcela o tom zmieniť a zabudla som, máš to tu fakt všetko pekne usporiadané, aj tie poviedky, to, akým štýlom to píšeš a prezentuješ, je to strašne super a hlavne veľmi prehľadné! :] Hneď som tu všetko našla a hlavne tie kapitoly, odkazy, obrázky... nie ako u mňa, lenže ja som zasa ten typ, čo je rád, ak sa mu podarí zmeniť šablónu, ktorá tam už v podstate je v ponuke :D

10 Farah Farah | Web | 6. srpna 2015 v 23:56 | Reagovat

Ľudia, ja sa nestačím diviť :D k tejto poviedke som už nečakala pomaly ani jedinú reakciu a ono ich je tu toľko: O každému z vás, čo si dal tú námahu si tento blábol prečítať a ešte s k nemu aj vyjadriť ešte raz srdečne ďakujem ♥ Ďalšia kapitola je už dávno napísaná a bude možno už koncom tohoto týždňa :D

[8]: Úplne ma oba tvoje komentáre dojali. Vážne. Ďakujem tej vyššej moci, ktorá spôsobila, že si náhodou zablúdila na môj blog. Pôsobíš na mňa ako veľmi sympatická osoba, hoci sa nepoznáme, no už som stihla zistiť, že máme toho sakra veľa spoločného :P Rovnaké záujmy, závislosti. My dve by sme si asi veľmi rozumeli :D

Úplne sa rozplývam na obláčiku z tvojich krásnych komentov a pochvaly. Nesmierne moc som vyšťastnená, že ťa aj táto poviedka zaujala. Ja mám tiež takú malú (alebo aj väčšiu xD) slabosť pre športovcov - presne ako si napísala - hokejisti sú super! :D (vidíš, ja som vravela, že máme toho veľas poločného). Taktiež ma teší, že sa ti poviedka čítala dobre a námet aj postavy sa ti pozdávajú :) pracujem na nej ďalej, takže o nové kapitoly núdza nebude, to sa nemusí nikto báť. Môžem prezradiť, že si toho tí dvaja ešte dosť zažijú, takže snáď to bude pre všetkých zaujímavé čítanie. A taktiež chcem vyjadriť obrovskú vďaku za tak krásnu pochvalu samotného blogu. Je úžasné vedieť, že tu nad tým netrávim hodiny zbytočne a ľuďom sa tu páči a cítia sa tu príjemne. O to mi najviac ide :) a neboj sa, nebola som na tom o nič lepšie, keď som začínala s blogom. Keby si videla, ako to tu pôvodne vyzeralo, tak by si sa veľmi nasmiala... moje schopnosti, čo sa týka hocičoho, boli katastrofálne :D dokonca som ani nevedela normálne písať bez mora gramatických chýb a preklepov a hlúpych detinských výrazov xD časom sa človek naučí rôzne veci, pokiaľ má na to dosť času sa im venovať. A tvoj blog sa mi páči, myslím, že mu nič nechýba, už aj nastavenie šablóny je umenie! Pre mňa je blogspot jedna španielská dedina, takže tu zas obdivujem ja teba n_n

A nemáš vôbec zač, priprav sa, že ťa ešte budem zahĺcovať komentármi, pretože som tak zbežne prebehla tvoje články a píšeš samé zaujímavé  veci, takže akonáhle si nájdem viac času, tak sa do nich pustím :)

11 Hentai no Kame Hentai no Kame | Web | 12. srpna 2015 v 14:46 | Reagovat

Farah! Zdvihni šunky a leť na môj blog! Máš tam poviedku! <3

12 Petrika Petrika | Web | 12. srpna 2015 v 19:32 | Reagovat

Ja sa tiež pridávam, zdvihni šunky a napíš už nejaké pokračovanie niečoho, hocičoho :D chodím tu denne aj 10x a stále nič, odkedy som čítala tie malé jednorázovečky, som strašne nabudená... takže, netýraj ma tak a píš :P

13 petrika petrika | Web | 13. srpna 2015 v 20:40 | Reagovat

Nepoznám to, alé rada sa s tým zoznamim, len, ktorá postava a ktorá séria? Z toho, čo som si pozrela, som zistila, že tie série majú odlišné časové obdobia :) a aj hlavných hrdinov :) ako určite netrafim všetko, ale tak snad som schopná vyprodukovať niečo, čo sa ti bude aspon trošku páčiť :)

14 Farah Farah | Web | 14. srpna 2015 v 3:16 | Reagovat

[11]: už sa stalo ^^

[13]: si nesmierne moc zlatá a ja sa veľmi ospravedlňujem, že musíte na mňa s týmito aktualizáciami čakať, ale mám momentálne nejak otupno v hlave a spisovateľský "blok", ale snažím sa s tým niečo robiť, takže určite sa dočkáte :)
A inak, si strašne zlatá, že si si dala námahu pozisťovať o čom to vlastne točím :D odpovedala som ti na blogu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: