A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Edmonton Oilers - Kapitola 4

28. srpna 2015 v 13:03 | Farah |  Edmonton Oilers
Takže, zdravím vás, zlatíčka. Ako som sľúbila, začínam opäť makať na svojich poviedkach. Ako prvá prišla na rad fanfikcia Edmonton Oilers, ktorej dieli v poslednej dobe pribúdajú nejako podozrivo rýchlo :D ešte mám napísané cca dne ďalšie kapitoly, takže v najbližších dňoch sa ich dočkáte, budem sa to snažiť dávkovať tak rovnomerne spolu s ostatnými poviedkami, ktoré píšem. Čo sa týka zvyšku, tak mám nejaké kapitoly rozpísané (Zatúlaná je už takmer hotová) a zvyšok mám aspoň predstavu, že o čom tam budem písať. Chcem sa vám všetkým ešte raz moc poďakovať ku gratuláciám k bakalárovi. Za to si zaslúžite nové pokračovania. Snáď sa vám aj dnešný diel bude páčiť. Pripomínam, že je trochu staršieho dáta, písala som ho možno aj rok, či dva dozadu, ale posledné dve napísané kapitoly, ktoré výjdu, sú už akutálne. Užite si čítanie a snáď sa vám bude kapitola páčiť ;)



Edmonton Oilers - kapitola štvrtá

Počet slov: 2 241

V minulej časti:

Moje oči ihneď zablúdili k červenovlasej diváčke, kvôli ktorej som sa tak snažil. Všimol som si, že radostne poskakovala a objala svojho spoločníka, s ktorým bola na zápase. Vidieť ju tešiť sa z gólu bolo pre mňa veľké zadosťučinenie a teda ma vôbec nemrzelo, že gól som nedal ja, ale Nuge. Aspoň som si pripísal bod za asistenciu. Zaumienil som si však, že jeden bod nestačí, dnes musím predviesť ešte viac, musím zo seba vydať maximum.

A tak, keď sme po skončení druhej tretiny odchádzali z ľadu, stav bol stále 2 : 1 pre Nashville, no už sme sa o krok priblížili k tomu, aby sme konečný stav zvrátili v náš prospech a ja som neprestával veriť, že červenovláska dnes ešte uvidí, ako hrá Jordan Eberle.


A m é l i a

Je to naozaj neskutočné, ako sa dokáže skóre v hokeji rýchlo obrátiť. Ani som netušila ako a z čista-jasna Oilers konečne strelili gól. Veľmi som sa tomu potešila a nezabudli sme to s Nathanom patrične osláviť. Pripili sme si našimi sódami a vyobjímali sme sa hádam aj na desať rokov dopredu. Ešte viac ma tešilo, že sa na góle podieľal môj nový obľúbený hokejista s číslom 14. Založil úplne skvelú akciu a prihral spoluhráčovi, ktorý trafil do brány.

Hoci sa hokeju až tak moc nerozumiem, aj moje laické oko zostalo potešené touto akciou. Ešte aj Nate ho chválil, čo ma zahrialo pri srdci a zmocnil sa ma akýsi pocit hrdosti. Prečo by som mala byť pyšná na cudzieho človeka, ktorého ani nepoznám? Nie som jeho matka, priateľka ani nič podobné. No i tak sa mi chvála smerovaná k číslu 14 viac ako pozdávala. Ale aj jeho kolega, ktorý skóroval, bol rovnako šikovný, o tom žiadne pochyby.

Keď sa hráči po skončení druhej tretiny vracali naspäť do šatní, atmosféra v hale bola už omnoho lepšia. Fanúšikovia sa stále tešili z toho kontaktného gólu a nikto neprestával veriť, že by to dnes mohlo skončiť pre Oilers víťazstvom.

"To je neuveriteľné ako sa všetci tešia." Uznanlivo som pokývala hlavou, keď som očami preblesla po mori baviacich sa divákov.

"Vidíš, čo dokáže urobiť jeden gól." Okomentoval môj úžas Nate.

"Áno, dúfam, že nebol posedný. Myslíš, že dnes vyhráme?" Spýtala som sa skúsenejšieho hokejového odborníka, akým som sama bola.

"Hm, je to možné, nič nie je stratené. Hlavne sa začali viac snažiť, ak v tom budú pokračovať, tak by to dnes mohlo konečne dopadnúť dobre."

"Jasné, dúfam, že to tak bude. Hlavne tí mladí sa snažia." Neodpustila som si poznámku o mojich nových objavoch v podaní mladých útočníkov Oilers.

Nate si však môj podtón nevšimol a tiež sa pridal k ospevovaniu mladíkov z Edmontonu.

"Máš pravdu. Je dobré, že máme v tíme tak mladých a šikovných hráčov. Tá akcia, ktorú predviedli Eberle a Nugent-Hopkins stála za to."

"Veru, hlavne ten s číslom 14. Páčilo sa mi, že prihral spoluhráčovi a bol z toho krásny gól." A je to tu, začínam sa rozplývať.

"Eberle je proste trieda. Mohol sa pokúsiť skórovať sám, hoci by to bolo omnoho náročnejšie. Ale on radšej prihral a bol z toho jasný gól. Nie je veľa takých hráčov, čo by toto urobili, Väčšinou chce každý trafiť do brány sám za seba." Páčilo sa mi, že Nate vedel oceniť kvality môjho nového objektu záujmu. A nepýtal sa podozrievavé otázky.

"Už nech je rýchlo tretia tretina, začína sa mi to fakt pozdávať, tento hokej." Myslím, že Nathan so mnou zdieľal rovnaké pocity, lebo výraz na jeho tvári naznačoval presne to, čo by sme mohli pomenovať ako nedočkavosť.

* * *

J o r d a n

Pred nástupom na poslednú tretinu už som nepociťoval žiadnu nervozitu. Práve naopak. Tešil som sa, neskutočne moc. Nemali sme čo stratiť a tak som bol rozhodnutý dať do poslednej tretiny všetko. Musíme ich dnes poraziť. Cítil som v kostiach, že dnes príde konečne zmena.

"Hej, Ebs, díky za tú prihrávku. Bol to masaker." Nuge sa mi zavesil kolo pliec, keď sme kráčali chodbou smerom na ľadovú plochu.

"Aj nabudúce, tak sa snaž." Odpovedal som mu.

"Čo ťa viedlo k tomu, aby si myslel aj na kamaráta?" Ten malý zasran sa znovu rozhodol ma provokovať?

"Ale, vedel som, že keby ti ju nedám, tak by si plakal." Zrušil som ho jedným zo svojich ironických komentárov.

"Aj ja ťa ľúbim, Ebs." Zasmial sa Nuge a pobral sa ráznym krokom smerom k ľadu. Sorry, Nuge, ale nabudúce to budem ja, kto strelí gól. A bol by som veľmi rád, keby si mi vrátil láskavosť a pripravil mi takú skvelú šancu na skórovanie ako ja tebe.

Keď sme vykorčuľovali na ľad, hráči Nashville už na nás čakali. Výrazy na ich tvárach naznačovali, že nám nebudú ochotní nič darovať. Skvelé, my sme na tom tak isto, toto bude boj do samého konca.

"Hej, Jordan! Na presilovku pôjdeš ty!" Zakričal na mňa coach z hráčskej lavičky a ja som prikývol na znak toho že rozumiem. Všimol som si, že do mňa náš tréner vkladá veľkú dôveru, keďže sa dnes môj čas na ľade zvýšil oproti iným zápasom. Budem sa ho snažiť nesklamať. A hlavne ju.

* * *

"A Taylor Hall strieľa a skóruje!" Niesol sa arénou hlas komentátora, ktorý bol sprevádzaný signalizačným písknutím a radostným burácaním fanúšikov.

"Asistenciu si pripisuje znova Jordan Eberle!" Keď komentátor oznámil moje meno, prebehla mnou akási vzrušená triaška. Znova som dopomohol ku gólu a tak sme necelé tri minúty pred koncom vyrovnali stav zápasu na 2 - 2.

Môj pohľad automaticky putoval medzi divákov na známe miesto medzi našou a hosťovskou hráčskou lavicou, kde sedela červenovlasá dievčina, ktorá sa ako všetci ostatní tešila z nášho gólu. Nevyskakovala však, ani nerevala od radosti, iba tam sedela a usmievala sa od ucha k uchu. Jej pohľad sa upriamil na ľadovú plochu a naše oči sa znova stretli.

Venovala mi jeden z tých najviac čarovných úsmevov, aké som kedy videl. Bol taký rozpačitý a záhadný, že som sa musel oprieť o svoju hokejku, aby sa mi nepodlomili kolená. Po pár sekundách mi doplo, že by som jej ho mal vrátiť späť a keď som sa na ňu vyškeril od ucha k uchu, nervózne sa začervenala a sklopila zrak.

Tak nesmierne moc som bol rád, že som jej dal znova možnosť tešiť sa, i keď som stále nedal svoj vytúžený gól. Dúfam, že k tomu dnes ešte dostanem príležitosť.

* * *

A m é l i a

"Takže predsa len sa ide do predĺženia!" Skonštatoval vzrušene Nate, keď klaksón oznámil koniec poslednej tretiny.

Ja som stále bola akoby v tranze. Ešte som sa nespamätala z toho, ako sa na mňa hráč s číslom 14 usmial. Áno, usmial. Na mňa. Nebola to halucinácia. Teda, aspoň dúfam, že nebola.

Tento okamih sa mi ešte nadlho vryje do pamäti. Tak moc som sa tešila z toho druhého gólu Oilers a hlavne z toho, že sa oň znova zaslúžil on. Hoci ma mrzelo, že nebol tým, kto skóroval, ale znovu si pripísal asistenciu. No ten spôsob, akým sa na mňa pozrel. Odrazu som cítila v bruchu všetky motýle sveta.

"Neznášam predĺženia." Nathanovo mrnčanie ma prebralo z tranzu.

"Prečo?"

"Predĺženia sú rýchla smrť. Jeden gól a je po všetkom. Budú to infarktové stavy, veď uvidíš." Ozrejmil mi situáciu.

"No, každopádne sa teším." Môj hlas znel stále zasnívane. Dúfala som, že číslu 14 sa bude dariť.

"Mohli by tí Oilers veru už konečne vyhrať, keď už sme prišli na tento zápas." Fantazírovanie bratranca bolo celkom roztomilé.

"V to dúfam aj ja. Uvidíš, že to dajú. Číslo štrnásť rozhodne," vyhlásila som presvedčivo a očerveneli mi pri tom líca. Myslím, že po dnešnom zápase bude Nathanovi jasné, kto je moja nová platonická láska. Čudujem sa, že už teraz si zo mňa neuťahuje kvôli tomu, ako sa stále nad spomínaným hokejistom rozplývam.

"Bodaj by si mala pravdu." Prikývol a pridal k tomu veľký potlesk a pískanie, keď sa Oilers znova vrátili na ľad, už štvrtýkrát za dnešný zápas. Teraz alebo nikdy, teraz sa rozhodne. Pridala som sa k horlivému povzbudzovaniu a v duchu myslela na mladíka na ľade s číslom 14 na chrbte.

Časomiera určená na odpočítavanie času pre predĺženie sa spustila, puk bol hodený na ľad a začala sa bitka na život a na smrť.

Pozorne sme všetci so zatajeným dychom sledovali ako sa hráči trhali o puk a dávali zo seba maximum. Čudovala som sa, že ešte stále vládali korčuľovať po tých únavných troch tretinách, ktoré mali za sebou.

Odvšadiaľ sa niesol halou ohlušujúci rev a povzbudzovanie fanúšikov. Všetci však stíchli a stratili slová, keď hráč s číslom 14 uchmatol puk a sám sa vyrútil na súperovu bránku obrovskou rýchlosťou, zanechávajúc za sebou všetkých ostatných hráčov a tým pádom aj obrancov Nashville.

Srdce mi v tú chvíľu úplne prestalo biť, tep sa zastavil a pľúca na chvíľu prestali vykonávať svoju funkciu. Čas ako keby zamrzol a v tú chvíľu neexistovali nič iné, iba hokejista rútiaci sa na bránku s pukom vo svojej moci. Všetci a všetko okolo mňa zmizlo a zostal iba hráč číslo 14. Pred ním stál osamotený brankár a...

V tom ako keby celý svet explodoval. Puk sa zatrepotal v sieti bránky Nashville a číslo štrnásť víťazne zdvihol ruky do neba a celá hala prepukla v neskutočné ovácie. Všetci sa tešili z víťazného gólu a začali výskať a tlieskať a dupať od radosti. Musela som si rýchlo prikryť uši, inak by som asi ohluchla.

Nate ma v návale radosti zdrapil za tričko hodil sa na mňa, no ja som vôbec nič, čo sa dialo kolo mňa, nevnímala. Stála som tam ak prikovaná, neschopná slova alebo pohybu a len som vstrebávala všetko, čo sa v posledných sekundách udialo. Moje oči boli prilepené na mladíka so štrnástkou, ktorý bol teraz bombardovaný svojimi spoluhráčmi, ktorí sa na neho vrhali, aby ho od šťastia vyobjímali a pogratulovali mu k tomu excelentnému divadlu, ktoré práve predviedol.


Jordan Eberle strelil víťazný gól v predĺžení a Jordan Eberle rozhodol o víťazstve Oilers po veľmi dlhej dobe neúspešných zápasov. Áno, presne tak. Jordan Eberle sa stal hrdinom zápasu a bol vyhlásený za hviezdu stretnutia. Jordanovi Eberlemu všetci volali na slávu a dostávalo sa mu samých gratulácii a pochvál z každej strany. A Jordan Eberle bol ten dôvod, prečo som si uvedomila, že odteraz už nechcem robiť nič iné, iba sledovať hokej. Pretože hokej je šialenstvo a najúžasnejšia veci, akú som kedy zažila.

* * *

J o r d a n

Konečne sa mi to podarilo. Konečne som si aj ja pripísal gól na svoj účet. A to nie len tak hocijaký, ale rovno víťazný. Oilers sa po veľmi dlhom čase stali víťazným mužstvom a porazili sme ťažkého súpera. Najlepšie na tom všetkom bolo, že som k tomu prispel veľmi značnou mierou - dvoma asistenciami a rozhodujúcim gólom.

Moji spoluhráči mi to dávali aj patrične pocítiť, keď sa na mňa všetci vrhli a začali ma horlivo objímať a potľapkávať po chrbte. Hallsy mi niečo reval do ucha, no v tom hluku som nemal šancu rozlúštiť, čo vlastne chcel. Neostávalo mi nič iné, iba sa odovzdane objímať s ostatnými a užívať si ten sladký pocit víťazstva.

Najviac som sa tešil kvôli našim fanúšikom. Neprestávali nás podporovať ani v najhorších časoch a už si konečne zaslúžili, aby ich tím vyhral. A to sa dnes v noci konečne stalo realitou. Ich nadšený krik a potlesk bol potešením pre moje uši.

Keď ma chalani konečne pustili zo svojho objatia, nasledovala povinná šnúra podávania rúk a vzdávania rešpektu súperovi. Nikdy sa mi tak dobre nepodávala ruka porazenému mužstvu, ako dnes. Bolo na nich všetkých vidieť, že uznávajú, že sme si dnes vyhrať zaslúžili.

Keď sa hráči Nashville pobrali do šatní, prišlo na rad zvyčajné vyhlasovanie najlepších hráčov zápasu. Treťou hviezdou zápasu sa stal náš brankár Devan, druhý skončil Nuge so svojim krásnym úvodným gólom zo strany Oilers a hádajte, kto skončil ako prvá hviezda zápasu? Správne, bol som to ja. Nechcem znieť namyslene, ale dnes som takmer vypustil dušu na tom ľade a teraz som bol za to náležite ocenený.

Keď som korčuľoval späť na ľad a zdvihol svoju hokejku vysoko do vzduchu, celou halou sa nieslo jasanie fanúšikom na moju oslavu. Tento pocit som vždy zbožňoval a tak som si ho užíval, ako sa najviac dalo. Pohľadom som sa presvedčil, či osoba, kvôli ktorej som sa dnes tak snažil, ešte stále zostala v hale.


Bola tam, stála a nadšene tlieskala, z čoho ma zahrialo pri srdci. Mahagónové vlasy sa jej leskli vo svetle reflektorov, keď na časť tribúny, kde sedela, zasvietili, a potom pokračovali ďalej a jej vlasy znova stmavli. Keby som ju nevidel v žiare svetiel, nikdy by som nevedel, že jej vlasy miestami vyzerajú ako ohnivý vodopád. A ten spôsob, akým jej tvár žiarila od šťastia a v očiach sa jej skvel zasnený výraz, mi takmer spôsoboval zimomriavky. Nikdy nemal žiaden z mojich fanúšikov na mňa takýto efekt, ale ona bola iná. Kvôli nej som chcel zažiť tento pocit zas. Vedel som, že nabudúce sa budem znova musieť takto moc snažiť, aby som ho zažil ešte raz.

Keď som sa vrátil späť z ľadu do tunela, čakali ma tam reportéri. Zvyčajne televízne rozhovory nemám v láske, no dnes som bol v tak veľkej eufórii z nášho víťazstva, že mi podávať interview vôbec neprekážalo.

"Jordan, povedzte nám, čo myslíte, že bolo dnes kľúčom k vášmu úspechu?" Spýtala sa ma jedna z reportérok a ja som presne vedel, čo jej odpovedať.

"Myslím že to bola motivácia. Dnes som hral ako nikdy pred tým a myslím, že to bolo tým, že som mal dostatočnú motiváciu." Odpovedal som jej s úsmevom.

"A aká bola táto vaša motivácia?" Spytovala sa zvedavo ďalej.

"To je zaujímavá otázka, no veľmi ťažko sa mi na ňu hľadá odpoveď." Začal som záhadne vysvetľovať a reportérka sa zatvárila prekvapene. "Tá motivácia bola zrejme aj akýsi nositeľ šťastia pre mňa a možno aj pre celý tím. A to znamená, že by som nemal vyzrádzať, čo to bolo, keď chcem, aby to fungovalo aj nabudúce." Nakoniec som to uzavrel týmto a žmurkol na ňu.

Zatvárila sa chápavo a uznanlivo pokývala hlavou, že rozumie. Potom ma reportéri konečne prepustili a ja som sa mohol vybrať oslavovať víťazstvo s mojimi spoluhráčmi dúfajúc v to, že dnešný výkon, ktorý sme podali, sa bude opakovať aj nabudúce. Čosi mi našepkávalo, že ak bude prítomná moja motivácia, tak je viac ako pravdepodobné, že to tak aj bude.

* * *


 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Petrika Petrika | Web | 28. srpna 2015 v 14:16 | Reagovat

NO JéJ! Konečne :D tešila som sa a bolo to fakt úžasné! Živo si viem predstaviť tú atmosféru v hale. Aj keď niekto nie je fanúšikom, nakoniec ho to aj tak strhne, :] pekne si to opísala, bol to naozaj zážitok a bolo to také...ňu ňu ňu...strašne milé, milujem tie detaily v príbehoch, tie pohľady, tie úsmevy...proste tú reč tela! Ja si na tom veľmi zakladám a preto veľmi oceňujem, ako to tam rozpisuješ, je to veľmi dôležitá vec :] no a náš hokejista ! ej ej ej... milujem športovcov :3333 strašne móc! inak, konečne ma trošku privádzaš do sveta "reálnych postáv", doteraz bol zo mňa len anime úchyl zaťažený na kreslené postavičky :D :D :D haha, fakt ti to vychádza, je to tak..nenútené, nie silené a dobre sa to číta :] strašne moc sa teším, ako to tí dvaja rozbehnú :] aaa sú to strašne sympatické postavy, obaja, sú takí...ľudskí, takí...no proste vyznievajú ako reálni ľudia, čo je pre mňa príjemná zmena po tých rôznych FF na anime svet :]

A ten záver, aký tajnostkár! :D Pekne to tam povedal, myslím, že tým usadil poriadneho chrobáčika do hlavičky tej reportérky a aj všetkým fanúšičkam! :D
Aj ona bola v tom závere strašne zlatá, vidieť, že si hneď padli do oka :]
Takže to zhrniem, bolo to krásne napísané, bolo to...ešte raz to tu dám ...ňu ňu ňu ! :D aaaa veď to sa ani nedá opísať, proste namakaný hokejista! čo viac treba dodať :333333 och! :D

Takže, len pokračuj, budem tu sliediť :D :D teším sa na ďalší diel :] tak nás nenechaj dlho čakať, lebo budem plakať :D

2 Hentai no Kame Hentai no Kame | Web | 28. srpna 2015 v 19:04 | Reagovat

,,Konečne!" zvolala Kame a v duchu spustila domorodný oslavný tanec.

A teraz vážne, bolo to skvelé! Podobné pocity som mala asi pred tromi (štyrmi?) rokmi, keď sme hrali proti Kanade a vyhrali sme. :3 *v duchu to znovu prežíva* Spomínam si, že cestou domov som mala na empétrojke nastavenú nejakú rádiovú stanicu, a keď sme strelili tretí gól, tak som zvrieskla na celú ulicu: ,,Gól!" A všetci na mňa pozerali ako na debila. :D

Chlapec to interview pekne zmákol, aspoň majú ľudia nad čím premýšľať. A dievčatku sa zapáčil hokej? Hm, hm. Jedna pozitívna skúsenosť ti utvorí tisíc ďalších, ako by som povedala. *hrá sa na Ghándího*

A prosím si ďalší diel! Hocičoho! Ja budem verne čakať!
A tvoju poviedočku tak trochu.... ehm, nechcem spoilerovať,pokazila by som ti prekvapenie. *šialený smiech*

3 Farah Farah | Web | 29. srpna 2015 v 12:20 | Reagovat

[1]: Fíí, teda takýto dlhý koment som nečakala :O ďakujem ti zaň úplne strašne moc, naozaj :) som rada, že sa mi podarilo aspoň čiastočne vystihnúť atmosféru. Osobne som bola na tak veľkom športovom podujatí iba raz a to tiež nebol NHL zápas, ale mám ich napozeraných toľko veľa, že už presne viem, ako to tam chodí xD a inak, v tých veciach ako si písala - v tom sa vyžívam aj ja :P ale že úplne... milujem popisovať to napätie medzi dvoma ľuďmi, iskrenie :D a taktiež zbožňujem pomalé rozbehy, na tom si zase zakladám ja :D že sa hneď nedajú dohromady, ale to ide pomaličky, aby boli čitatelia vo väčšom napätí :D

Nesmierne moc ma teší, že sa ti pomje postávy páčia a sú sympatické. Viem, aké ťažké je vymyslieť OC, ktorú by si čitatelia obľúbili, mne sa často stáva, že sa s originálnymi postavami v poviedke nestotožním, inokedy ju zase uctievam :D a Jordan - náš hokejista - to je kategória sama o sebe :D vzhľadom na to, že Jordan je skutočný hokejista z NHL, tak je to také trochu divné, že o ňom píšem povieku :D ale už dlhé roky ho mám moc rada a patrí k mojim naj hráčom a som veľmi rada, že oslovil ako postava aj teba :) (možno mu začneš naozaj fandiť :D Oilers by to fakt potrebovali :D)

A viem si predstaviť, že to musí byť iné, ako keď čítaš poviedky na anime postavy... ja som na tom podobne (tiež som úchyl na kreslených xD) a momentálne sa zase roztápam nad hernými postavami :D ale máš pravdu, že zmena niekedy nezaškodí :D a som rada, že Ebs ti aspoň trošku prostredníctvom tejto poviedky učaroval - ono sa vážne tým hokejistom nedá odolať xD ja ich mám v NHL obľúbených tucty a stačí mi ísť na chvíľočku na tumblr a už som opäť na vetvy :D Ďakujeeem ešte raz strašne moc za prečítanie aj koment, ďalšiu kapitolu mám už napísanú, takže určite bude skoro :)

[2]: Kame, ďakujem aj tebe, strašne moc! Veľmi si vážim, že túto poviedku čítaš tiež, i keď to nie je ani na anime ani na nejaký seriál ani na Harryho :D fakt som nečakala, že sa takto uchytí, keď som ju začala uverejňovať na blogu :D myslela som, že to nikto čítať nebude, tak si vieš predstaviť, aká moc som rada :)

A hokej je vážne super hra, som rada, že aspoň čiastočne vieš, aké je to prežívať zápasy a tak :D s tým sa v tejto fanfikcii ešte stretneme, tým si buď istá :D

Neboj sa, nové diely budú, dokonca mám rozpísaných aj pár nových vecí, len neviem, či sa do toho niekto z vás pustí, snáď hej :) a tiež sa môžete tešiť na staré známe ako Zatúlaná, či Moments in Dark ;)

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 29. srpna 2015 v 17:50 | Reagovat

Ach Farah! Tak sa teším na tieto kapitoly, normálne som sa do toho vžila a neprestávam sa tešiť na nové pokračovania. Bolo to veľmi pekné. Juj ako sa snažil. Síce sa v hokeji vôbec nevyznám, ale veľmi sa mi to páči. *Až teraz som si uvedomila že číslo 14 je reálne žijúca postava* Vdaka za obrázok :D Améliu som si obľúbila. Páči sa mi, že to nie je také to namyslené hokejové dievčatko v štekloch aj v aréne. A číslo 14 dokonalé ako vždy, och mať takú motiváciu. Ale reportérke dobre odpovedal, určite všetci rozmýšľajú, čo tá motivácia vlastne bola :3

5 Farah Farah | Web | 29. srpna 2015 v 18:11 | Reagovat

[4]: ďakujem ti moc, Sayurka :) tvoje komenty vždy tak moc potešia :) inak je to vážne sranda, že píšem o niekom, kto naozaj existuje :D dúfam, že si to skutočný Jordan Eberle nikdy neprečíta :D inak ma asi dá zažalovať za hanobenie jeho mena xDDD a som rada, že i keď je toto tvoja prvá NHL fanfikcia, s ktorou si sa stretla, tak ťa baví :) aj to ma teší, že Amy ti je z týchto dôvodov sympatická :)

6 Mia Mia | 1. září 2015 v 22:05 | Reagovat

Wauu. Úžasná kapitola a aj poviedka. Už nemam toľko času aby som si mohla čitať všetky poviedky, ktoré by som chcela ale kvôly tejto si vždy rada nejaký čas nájdem :-) všetky palce hore a už sa tešim na ďalšie kapitoly

7 Farah Farah | Web | 1. září 2015 v 22:10 | Reagovat

[6]: jeej, ďakujem ti krásne :) takéto komentáre vždy potešia :) inak, rada by som vedela, že ako si sa vlastne dostala k tejto poviedke :D nebodaj tiež sleduješ NHL? A moc si cením, že toto niekto číta a ešte sa mu to aj páči :) budem sa snažiť držať minimálne takúto úroveň nasledujúcich kapitol, aby boli čitatelia spokojní :3

8 Mia Mia | 2. září 2015 v 18:26 | Reagovat

[7]:K NHL ma priviedol este pred rokmi bratranec a tak nejak mi to zoatalo az dodnes :-) Tuto poviedku sa mi podarilo objavit nahodou este na tvojom predchadzajucom blogu a kedze ma zaujala tak som patrala a prepracovala som sa a sem ;-)

9 Aimeé Aimeé | 19. září 2015 v 21:38 | Reagovat

Ahoj, tvoja poviedka sa mi velmi páči. Dúfam že v nej budeš pokračovať a už sa neviem dočkať ďalšej kapitoly.

PS: verím, že bude čoskoro :-)

10 Farah Farah | Web | 19. září 2015 v 22:21 | Reagovat

[9]: jeeej, teší ma, že niekto ďalší číta moju fanfikciu :) pokračovať rozhodne budem a už aj vyšla 5. kapitola, ak si ešte nečítala, je už tu na blogu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: