A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Road to Ninja - Kapitola 12

23. srpna 2015 v 21:20 | Farah |  Road to Ninja
Lol, číta ešte vôbec niekto toto tu? No, to je vlastne vedľajšie, pretože aj tak zverejňujem novú kapitolu, keďže táto poviedka je jedna z mála, kde mám niečo dokončené xD Ani vlastne neviem, prečo to ešte píšem a už vôbec neviem, prečo to uverejňujem na blogu, keď to asi ani nikoho nezaujíma. Pôvodne to mala byť jediná poviedka, ktorú som chcela mať rozpísanú a zverejňovať ju pravidelne na blogu (žalostné, však? xD). Vedeli ste, že písanie vlastne začalo ako nejaký druh fan-servisu pre moju kamarátku, ktorá mala istý čas dosť intenzívnu Naruto fázu? :D (alebo skôr aj Akatsuki fázu) a potom som sa nejak rozpísala a urobila z toho, ehm, "serióznu" kapitolovku. Farah je vtipná, že? Ale ak si to predsa len niekto prečíta, tak mu budem moc vďačná. Normálne som aj premýšľala, že s týmto seknem a nebudem písať ďalej, ale potom ma to premohlo, Lina je predsa len moja prvá oficiálna OC zo všetkých anime fandomov vôbec (už je to veľmi dlhá doba, čo som ju "vymyslela", niekoľko rokov) xD mám k nej až príliš veľké citové puto xD Takže, neuveriteľné, ale opäť raz pribudla nová kapitola k fanfikcii Road to Ninja, traste sa! *evil grin*

Nová kapitola k tejto poviedke pribudla po veľmi, veľmi dlhej dobe a viem, že niektorí by radšej z Naruto ff videla pokračovanie k Zatúlanej. Moc ma to mrzí, milí čitatelia, že vás s tým stále tak dlho naťahujem, ale naozaj na nej pracujem, mám ju rozpísanú a už som za polovicou! Dlho som sa motala na jednom mieste a nevedela sa vysomáriť, ale už to vážne nepotrvá dlho, prisahám!

Prajem vám príjmené čítanie (ak si to vôbec niekto prečíta xD) a ak sa tu pod tým objavý aj nejaký ten komentár, tak budem moc vďačná :)


Road to Ninja - kapitola 12

Počet slov: 3 272

V minulej časti ste čítali: Pein oznámil Lily, že bude bojovať proti Sasorimu, aby sa tým preverili jej schopnosti. Dievčina bola z toho doť vystrašená, no bola aj pevne odhodlaná ukázať Sasorimu, že mu nič nedaruje. Deidara sa ju snažil utešiť a keď konečne prišlo k finálnemu stretu, Kisame nechtiac Line oznámil, čo sa práve deje s jej kamarátkou. Lina bola zhrozená a snažila sa presvedčiť Peina, aby ten súboj zastavil. Medzi tým sa Lily snažila špinavým trikom prekabátiť Sasoriho, čo sa jej skoro aj podarilo, no bábkar nakoniec zvíťazil a Lily sa ocitla vo veľmi vážnom ohrození, pretože napriek Peinovým varovaniam Sasori zašiel v boji až priďaleko.


Kapitola dvanásta - Práca medic-nin

* * *

"Kde toľko sú? Takto nám ujde takmer celý priebeh ich zápasu." Zašomral Kisame a natiahol si stuhnuté končatiny.

Lily so Sasorim boli už hodnú chvíľu v lese a tak ich ostatní nemohli vidieť, čo väčšinu z nich dosť štvalo. Tešili sa na tento zápas a nepáčilo sa im, že veľká jeho časť sa odohrávala preč z ich dohľadu. Lina bola nešťastná a vydesená, pretože netušila, čo sa deje s jej najlepšou kamarátkou a bála sa, že by sa mohli naplniť jej najhoršie obavy.

Našťastie sa zrazu z kraja lesa vynorila plavovlasá dievčina a začala utekať smerom priamo k nim. Bolo na nej vidno, že je už dosť vyčerpaná a mala na sebe aj niekoľko málo zranení, no vyzerala, že si zatiaľ počína dobre. Lina bola šťastná a v duchu ďakovala bohu, že je jej priateľka ešte stále nažive.

Netrvalo dlho a z lesa sa vyrútil aj Sasori so svojou bábkou, ktorá prenasledovala Lily, snažiac sa mu ujsť. Vyzeralo to, že je odhodlaný dievčinu doraziť a červenovláska tento výjav s hrôzou v očiach sledovala.

"Itachi, vidíš niečo zaujímavé?" Oslovil čiernovlasého mladíka Pein. Ten svoj sharingan upieral na naháňajúcu sa dvojicu.

"Ona stratila dosť chakry a Sasori je na tom zatiaľ relatívne v poriadku." Odpovedal mu monotónne jeho podriadený.

"Prosím, ukončite to už." Potichu zastonala Lina, ktorej sa tak triasli kolená, že si musela sadnúť vedľa žraločieho muža. Myslela si, že jej tiché prosíkanie nik nepočuje, no Kisame jej neohrabane položil ruku na chrbát ako akýsi pokus o upokojenie. Takéto gesto nečakala a tak ju to dosť prekvapilo, no stále nespúšťala vystrašené oči z toho, čo sa dialo na tréningovej ploche.

Lily bola už takmer pri nich, keď zrazu zakopla a spadla na zem. Nedokázala sa od strachu pozviechať a bábka so zbraňou sa k nej čím ďalej, tým viac približovala. Jej priateľka vyskočila na nohy, keď si všimla jed, ktorým, bola zbraň nasiaknutá.

"Ten jed! Preboha! Veď on ju chce zabiť!" Zvolala zúfalo červenovláska a rozhodla sa konať úplne bez rozmyslenia. Bezhlavo sa rozbehla chystajúc sa vrhnúť sa pred svoju kamarátku a zabrániť tak bábke, aby ju zasiahla. Prv, ako však stihla niečo vykonať, cítila, ako ju schmatli pevné ruky a ich majiteľ jej nedovolil pohnúť sa ďalej.

Márne sa pokúšala sa mu vzoprieť, Itachi Uchiha ju pevne držal a zabránil jej tak utekať svojej priateľke na pomoc.

"Pusť ma! Nedotýkaj sa ma!" Červenovláska sa zúfalo zmietala v jeho náručí.

"Nič ti neurobím, len nevymýšľaj žiadne hlúposti." Zasyčal jej do ucha a Line takmer srdce vynechalo úder, keď si uvedomila ich vzájomnú blízkosť.

Po horúcich lícach, ktoré jej pomaly začali blčať, sa kotúľali slzy a zhrozene hľadela na miesto, kam dopadlo bezvládne telo jej priateľky.

"Prosím, pusť ma, môžem jej pomôcť." Zafňukala zúfalo z posledných síl.

Itachi sa obrátil s otázkou v tvári na Leadra a ten prikývol. Pochopil, že mŕtva plavovláska by mu bola na nič. Teraz, keď otestoval jej schopnosti, zistil, že by sa mu mohli predsa len na niečo hodiť a tak sa rozhodol, že ušetrí jej život.

Lina bola konečne voľná a rýchlo utekala k dievčine v bezvedomí. Sasori s nespokojným výrazom tváre hľadel na svoje dielo, no pomaly, ale isto sa upokojil. Hlas v jeho vnútri mu našepkával, že to možno prehnal, keď videl, aké škody jeho zbraň spôsobila.

Červenovláska si kľakla k svojej kamarátke a začala ju liečiť pomocou svojej chakry. Snažila sa jej uzavrieť ranu, aby prestala krvácať, no jed, ktorý sa v nej nachádzal, všetko komplikoval. Lily bola stále pri živote, no všetci dobre vedeli, že nie je mimo ohrozenia.

"Bude potrebovať protijed." Obrátila sa Lina na Peina a potom svoj zrak presunula na pôvodcu tohto všetkého - Sasoriho. V jej očiach sa nachvíľu mihla nenávisť. Nenávisť za to, čo červenovlasý vykonal jej priateľke, no potom sa v nich znova objavil ten zúfalý výraz.

"Sasori, budeš schopný poskytnúť jej protijed?" Spýtal sa ho Leader.

"Hej, dokážem ho vyrobiť." Otrávene mu odpovedal a nespúšťal oči zo svojej obete. Podľa neho si zaslúžila, čo sa jej stalo. Nemala sa s ním tak zahrávať. To by si nikto iný nedovolil. Sasori nemohol dopustiť, by ho mali ostatní za hlupáka. Musel všetkým dokázať, kde je jej miesto a že si do neho nikto nemôže dovoľovať. A taktiež neplánoval jej nič uľahčiť.

"Takže sa čo najrýchlejšie pusti do toho." Vyzval ho jeho nadriadený, no Sasori sa zamračil.

"Prečo by som ho mal vyrobiť ja? Nech to urobí ona." Kývol hlavou smerom k Lina a tá na neho zostala hľadieť s otvorenými ústami.

"J-ja?" Vyjachtala zo seba prekvapene a pokrútila hlavou.

"Áno, ty. Si predsa medic-nin. Musíš aspoň tušiť, na akom princípe fungujú protijedy." Vyštekol na ňu červenovlasý.

"To áno. Ale netuším, ako sa vyrába tento konkrétny. Ten jed vyzerá byť dosť komplikovaný. S takým niečím som sa doteraz nestretla."

"Poskytnem ti prísady. Všetko, čo budeš potrebovať, dostaneš. Je len na tebe, aby si zachránila svojej kamarátke život. Dokáž, že si hodná toho byť medic-nin v Akatsuki."

Lina neverila vlastným ušiam. Jeho arogantnosť a obmedzenosť siahala do neba. Nedokázala pochopiť, ako môže byť niekto taký krutý. A hlavne ju zožieral strach o život Lily. Potrebovala čo najskôr ten protijed a Sasoriho hlúpy nápad sa jej vôbec nepáčil.

"Leader-sama. Nemáme čas na tieto výmysly. Lily potrebuje ten protijed, prosím." Jej zaslzené oči sa upreli na Peina, no nebolo to dosť. Neobmäkčil ho ani jej prosebný pohľad.

"Sasori, myslím, že máš dobrý nápad. Aspoň uvidíme, čoho je naša ďalšia nová členka schopná. Život tvojej priateľky je len a len v tvojich rukách." Chladne oznámil červenovláske a tá porazene sklopila zrak.

"Rozumiem, Leader-sama."

"Kisame ti pomôže zobrať ju do Sasoriho laboratória, ktoré ti bude k dispozícii. Je tak?" Uistil sa oranžovovlasý a pohľadom zavadil o bábkara, ktorý na znak súhlasu prikývol. "Radím ti urobiť všetko, čo je v tvojich silách, ak chceš zachrániť Lily život."

Kisame sa po jeho slovách vydal k dvom dievčinám na zemi. Line opäť po lícach stekali slzy a tá úzkosť, ktorá sa jej pomaly hromadila vo vnútri, sa chystala explodovať. Kľačala tam s kolenami odrenými a špinavými od trávy, triasla sa po celom tele a priala si jediné, aby toto všetko bola len nočná mora, z ktorej sa o chvíľu prebudí.

Žraločí muž vzal bezvládnu Lily na ruky a chystal sa s ňou zamieriť do Sasoriho laboratória. Keď však videl, že Lina sa nedokáže ani pozviechať na nohy, otočil sa aj s blondínkou v náručí k nej.

"No tak, poď. Čím skôr začneš, tým lepšie, tvoja kamarátka ťa teraz potrebuje."

Lina stále hľadela do zeme a len beznádejne pokrútila hlavou. Kisame si vzdychol. Nechápal, čo sa to s ním deje, no už zase mu jej prišlo ľúto. To, čím si prechádzala, muselo byť podľa jej zhrozeného výrazu v tvári príšerné.

Cúvol pár krokov dozadu, pridržal si Lily jednou rukou a druhou chytil červenovlásku za lem bundy. Vytiahol ju na nohy a potom ju jemne postrčil, aby kráčala smerom k Akatsuki sídlu.

Všetci ostatní, ktorí tam zostali, sledovali ako obaja kráčajú smerom dovnútra. Lina sa niesla z nohy na nohu ako mŕtvola a Lily visela Kisamemu bezvládne v rukách. Nikto by na začiatku nepovedal, že súboj, ktorý mal byť pôvodne len jednoduchým testom schopností, dopadne takto.

* * *

Sasoriho laboratórium bolo impozantnejšie, ako si Lina najskôr myslela. Keď vkročila za Kisamem dnu, zostala ohúrene hľadieť na obrovské množstvo rôznych liečiv a jedov, na ktoré sa jej naskytol pohľad.

Bábkar si zrejme potrpel na vybavenie, keďže podobné prísady a náradie nemali ani v konožskej nemocnici, pokiaľ si správne pamätala. Bolo jej jasné, že mohla byť vďačná za to, že ju vôbec nechá pracovať v jeho laboratóriu. No i napriek tomu sa stále chvela od strachu, keďže neverila svojim schopnostiam natoľko, aby si bola istá, že bude môcť svojej priateľke pomôcť.

Kisame položil dievčinu v bezvedomí na jedno z lôžok, ktoré sa v miestnosti nachádzali a potom sa obrátil k Line.

"Nechám ťa tu samú, aby si sa mohla lepšie sústrediť. Hlave sa upokoj. Verím, že to zvládneš. Si šikovná, inak by si tu už nebola." Povzbudivo ju potľapkal po chrbte.

Lina jeho gesto sotva vnímala, jej mozog bol zamestnávaný kalkuláciami, čo bude robiť a ako to urobí. Len bezducho prikývla a podišla k bezvládnej Lily.

Kisame si odkašľal a potom sa pomaly vydal von z laboratória. Až nepatrné buchnutie dverí dalo Line najavo, že tu ostala sama. Zhlboka sa nadýchla, poobzerala sa okolo, zobrala z políc pár pomôcok, ktoré by mohla potrebovať a začala pracovať.

V prvom rade musela odobrať vzorku jedu, ktorý mala Lily zrejme ešte stále v žilách. Jeho množstvo sa nachádzalo aj okolo jej rany a tak mala Lina prístup k nemu trochu uľahčený.

Jed mal zvláštnu, hustú konzistenciu a netradičnú tmavofialovú farbu. Niečo také doposiaľ nikdy nevidela. Musel to byť jeden zo Sasoriho špeciálnych jedov, ktoré si navrhol a vytvoril sám. Výroba protijedu niekým iným bude preto určite veľmi ťažká.

Pustila sa do skúmania štruktúry jedu. Medzi tým obložila ranu svojej priateľke niekoľkými bylinkami, aby zmiernila jej utrpenie a udržala ju tak pri živote. Lily sa stále nevrátilo vedomie, no už sa toľko nepotila, ako spočiatku.

Line sa podarilo aspoň čiastočne zistiť, z čoho bol jed vyrobený a tak sa vybrala do hľadania nejakých neutralizujúcich zložiek. Výber v Sasoriho zbierke bol skutočne pozoruhodný a našla takmer všetko, čo potrebovala.

Krájanie, sekanie, odšťavovanie, miešanie, zohrievanie a testovanie bolo náročné, no Lina bola odhodlaná dať zo seba všetko a neúspech neprichádzal do úvahy. Pohľad na zúboženú Lily jej vždy dodal silu pokračovať ďalej a tak sa postupne prelúskala ku koreňu záhady, na akom princípe jed fungoval a čo bolo potrebné vykonať pre to, aby stratil svoje účinky.

* * *

Bola už neskorá noc, keď Itachi prechádzal okolo Sasoriho laboratória, z ktorého ešte stále vychádzali zvuky naznačujúce tvrdú prácu a cez škáru medzi dverami a stenou presakoval tenký pruh svetla.

Hoci mal pôvodne v pláne ísť priamo do svojej izby a nikde sa nezastavovať, zvedavosť ho premohla a on opatrne pootvoril dvere do miestnosti a nazrel dnu.

Dievčina, ktorá sa skláňala nad množstvom misiek a fľaštičiek, z ktorých niekoľko sa nahrievalo nad ohňom, si jeho prítomnosť ešte nevšimla.

Lina sa všetkými svojimi silami sústredila na svoju prácu a nepoľavovala ani na minútu. Jej tvár bola vo svetle fakieľ a ohňa akosi zvláštne strhaná a pôsobila extrémne vyčerpane. Jej vlnité červené vlasy sa jej lepili na tvár, na bledých lícach sa leskli už suché slzy. Frustrovane si hrýzla spodnú peru, div že z nej nezačala tiecť pramienkom krv.

Itachiho oči prešli z červenovlasej dievčiny na osobu na lôžku. Lily ležala stále bezvládne, no už vyzerala lepšie, ako keď ju videl naposledy. Jej kamarátka sa zrejme o ňu bola schopná postarať.

Spomenul si na to, aká bola Lina zúfalá, keď sa musela na vlastné oči dívať na to, ako jej blízku osobu zasiahla Sasoriho jedovatá zbraň. Ako sa vzpierala v jeho náručí, keď sa ju pokúsil zastaviť, aby urobila niečo hlúpe a nedaj bože sa vrhla Sasorimu do rany sama. Jej drobná dlaň sa pokúšala odstrčiť jeho pevné ruky, ktoré ju zvierali, no márne. Hlas, akým sa mu z posledných síl prihovárala, bol viac ako srdcervúci. No vedel, že musí konať tak, ako sa od neho očakáva. Akokoľvek rád by jej pomohol, nesmel. Ešte nie...

Tobi mal v niečom pravdu. Nemal by byť v jej blízkosti. Iba by jej to ublížilo. Musí si od nej držať odstup. Tak to bude najlepšie pre oboch. Preto sa rozhodol, že sa radšej poberie späť do svojej izby.

Prv, ako však stihol nepozorovanie odísť preč, Lina si ho konečne všimla.

Zdvihla pohľad od ampuliek pred sebou a jej unavené hnedé oči sa upreli na jeho tvár. Cítil sa pod ich pohľadom previnilo i keď vôbec netušil, že prečo. Pripomenul si, že opäť musí nasadiť svoju chladnú masku, aby si zachoval svoju tvár.
"Ešte stále pracuješ?" Spýtal sa a pokúšal sa o nezaujatosť v hlase.

"Áno." Odpoveď bola jednoduchá a strohá, jej hlas znel vyčerpane. "Koľko je to už hodín?" Ani sa na neho nepozrela.
"Viac ako trinásť."

Prikývla. I tak bol pre ňu momentálne čas nepodstatný. Každá minúta alebo sekunda neznamenala nič, pokiaľ nebol Lilyin stav stabilizovaný.

"Ako si pokročila?" Ozval sa znova. Prekvapivo k nemu pozdvihla zrak.

"Myslím, že som na to prišla." Znova sklopila oči, keď sa tie jeho do nej doslova zavrtávali. Skúmali ju, každý pohyb unavených svalov jej tváre. Ďalej sa venovala výrobe protijedu, hoci bolo vidieť, že už melie z posledných síl.

"Mala by si si oddýchnuť, vyzerá to, že sa každú chvíľu zrútiš." Stále sa snažil, aby jeho tón znel ľahostajne, no tie otázky svedčili o opaku. Nedával si pozor.

Ozval sa štrngot skla. Lina nie práve najjemnejšie položila sklenenú ampulku na stôl, zrejme so svojimi nervami balansovala na hrane a jeho naoko starostlivé slová ju iritovali.

"Neoddýchnem si skôr, kým to nedokončím a nebudem si istá, že Lily bude v poriadku." Odvrkla mu tónom tak netypickým pre ňu. Zakaždým, keď ju doteraz počul hovoriť, jej hlas bol tichý, vyrovnaný a nesmelý. Teraz však zrejme za ňu prehovorili vyčerpanie a nervozita. Nečudoval sa tomu. Aj ostatní na jej mieste by reagovali podobne.

"Bude ti to trvať ešte dlho?" Naozaj už chcel, aby to dokončila a išla si oddýchnuť. Potrebovala to.

"Zrejme už nie dlho. Čoskoro to dokončím. Mohol by si ma, prosím, nechať osamote? Potrebujem sa sústrediť." Jej tón už nebol taký prudký. Ani teraz na neho nepozrela, venovala sa protijedu a Itachi pochopil, že je v miestnosti nevítaný.

Prikývol, i keď vedel, že ho nemôže vidieť a opatrne sa vytratil z laboratória preč. Potichu za sebou zatvoril dvere a nechal Linu za nimi aj so svojimi obavami a starosťami. Stále ho na duši ťažil ten previnilý pocit. Oni - Akatsuki boli príčinou všetkých jej problémov a preto tá nenávisť, ktorú k nim pravdepodobne pociťovala, bola úplne na mieste.

* * *

Protijed bol konečne hotový a Lily mimo ohrozenia. Line sa nechcelo veriť, že sa jej napokon podarilo svoju priateľku z toho nebezpečenstva dostať. Na začiatku si vôbec neverila a nedokázala si ani predstaviť, ako vyrobí protijed, ktorý by dokázal odvrátiť účinky mocného jedu vytvoreného samotným Sasorim.

No napokon sa jej to s vypätím všetkých síl podarilo a Lily bola zachránená. Svetlovlasá dievčina ležala na lôžku, jej tvár naznačovala, že všetky bolesti zmizli. Aj horúčka jej už klesla na normálnu hodnotu a ak Lina správne predpokladala, jej priateľka by sa mala čoskoro prebrať. Možno už v priebehu nasledujúcich 14 hodín bude v poriadku a pri vedomí.

Červenovláska vyčerpane umývala a odkladala použité nástroje a nádoby. Sasori sa pred tým, ako ju pustil do svojho laboratória, veľmi priamočiaro vyjadril, že ho chce nájsť v takom istom stave, ako ho videl naposledy. Dievčina sa už nevládala poriadne ani držať pri vedomí. Už muselo byť pravdepodobne ráno, ťažko povedať. Sasoriho pokusná dielňa nemala žiadne okná, ako väčšina miestnosti v úkryte Akatsuki. Napriek tomu si Lina pripadala, akoby prebdela nie celú noc, ale celý týždeň, tak tvrdá a namáhavá bola práca na protijede. Ale napokon sa jej ho úspešne podarilo pripraviť a teraz si tým bola už stopercentne istá.

Konečne skončila s upratovaním a ešte raz naposledy skontrolovala svojej priateľke teplotu a všetky životné funkcie, potom sa vyčerpane zvalila na stoličku, ktorá stála v kúte osamotená, zasunutá za stolom. V miestnosti bolo jediné lôžko a to obsadila Lily. Lina bola príliš vyčerpaná na to, aby sa znova dokázala postaviť na nohy a prejsť do izby, ktorá slúžila ako jej dočasné väzenie.

Keď sa nad tým hlbšie zamyslela, napadlo jej, že ju možno niekto v laboratóriu zamkol. Aby sa nepokúšala ujsť. Znechutene pokrútila hlavou. Takéto veci už neboli potrebné. Nikdy, ani v tom najbláznivejšom sne by nedokázala v takejto situácii opustiť svoju priateľku a zbabelo ujsť, bez nej. Netrvalo to ani pár minút a únava ju premohla natoľko, že jej klesla hlava na zložené ruky na stole, viečka sa mierne zatrepotali a zavreli sa a zmocnil sa jej tuhý, nepohodlný spánok.

* * *

Sasori prišiel svoje laboratórium skontrolovať až po obede, nikam sa neponáhľal, hoci to bol práve on, kto zvyčajne každého súril. No teraz mal akúsi zvláštnu náladu. Bol plný očakávaní. Nevedel, čo ho čaká za zatvorenými dverami miestnosti. Keď ich však odomkol a otvoril, pohľad na spiace dievčatá ho mierne prekvapil.

Najskôr podišiel k Lily. Stačil mu jediný pohľad na jej spiacu tvár aby zistil, že jeho jed bol neutralizovaný. Ak by sa jej priateľke nepodarilo protijed pripraviť a pôvodný jed z tela odstrániť, bola by v tomto čase už Lily na pokraji smrti. Plavovlasá dievčina však vyzerala úplne pokojne, jej tvár bola síce ešte trochu strhaná, ale rozhodne dávala najavo, že jej už nič nehrozí.

Otočil sa k svojmu pracovnému stolu. Lina na ňom spala, ruky jej poslúžili ako dočasná poduška a z uhľa, z ktorého Sasori na ňu hľadel mohol vidieť iba masu jej červených vlasov. Tak moc podobných tým jeho. Prekvapila ho. Nečakal, že sa jej podarí protijed naozaj pripraviť. Zrejme podcenil jej schopnosti, keď predpovedal, že si s jeho komplikovaným jedom neporadí a bude to nakoniec on, komu prischne úloha kriesiť Lily.

Červenovláska sa mierne zamrvila a potom pomaly zodvihla strapatú hlavu. Chvíľu si jej oči privykali na svetlo, keď si konečne uvedomila, kto ich prišiel do miestnosti navštíviť. Jej mierne znepokojený pohľad smeroval k dievčine na lôžku, zrejme sa vyľakala, či sa Sasori znova nepokúsil Lily ublížiť. Bábkar si odfrkol. Nemal podobné úmysly, svoj trest si už odpykala. Po dlhšom konštatovaní už dávnejšie dospel k záveru, že to možno s tým jedom naozaj prehnal. No aspoň dostala príučku a jej priateľka tiež.

"Už ťa tu nepotrebujem. Vráť sa tam, kde si bola doteraz." Jeho slová boli tak surové, ľadové, zneli ako príkaz. Lina sa bála nechať Lily samotnú s bábkarom v jednej miestnosti, no jediný pohľad do jeho chladných očí ju varoval, že sa nemá ani len pokúšať o tom diskutovať.

Pomaly a malátne sa zdvihla zo stoličky. Naposledy venovala pohľad svojej priateľke stále spiacej na lôžku; vyzerala omnoho lepšie ako pred pár hodinami. To jediné ju upokojovalo. Chcela Sasorimu pred svojim odchodom povedať ešte pár varovných slov, no nakoniec si to rozmyslela. Bola príliš unavená a rozospatá, aby zo seba dostala nejakú schopnú vetu a okrem toho, nechcela ho znova dráždiť, čo ak by sa rozhodol Lily naozaj ublížiť? To riskovať nechcela.

Vybrala sa preto bez slova k dverám, stisla kľučku a vykročila von z miestnosti, hlava sa jej ešte stále mierne točila z náhleho prebudenia a jediné, čo si teraz želala, bola posteľ, hocijaká. Celé telo ju bolelo, potrebovala si čo najskôr ľahnúť.

Sasori zostal v miestnosti so spiacou dievčinou sám. Znova podišiel k jej lôžku a sklonil sa nad ňou. Natiahol mierne ruku pred seba, akoby sa jej chcel dotknúť, no potom ju stiahol späť. Spomenul si na to, čo sa stalo v lese. Na ten okamih tesne pred tým, než na neho použila jeden zo svojich špinavých trikov. Čosi v jeho vnútri akoby mierne ožilo. Pocit, aký už veľmi dávno neokúsil. Zviera v jeho vnútri, o ktorom si bol s určitosťou istý, že už dávno zmizlo, to zviera znova polapilo posledný dych a prebralo sa k životu znova.

"Tak, Lily, čo len s tebou urobím?" Jeho hlas bol tichý a hladký. Ako hadí sykot a slová, myšlienky, ktoré sa mu rojili v mysli boli rovnako jedovaté.

Priložil opatrne bledé kostnaté prsty k jej spánkom a ponoril sa do zákutí jej mysle. Toto bola zábavka, s ktorou si krátil voľné chvíle veľmi rád. Snažil sa ponoriť do jej mozgu, preskúmať jeho najzakrútenejšie, najvzdialenejšie závity. Bola veľmi zaujímavá, fascinujúca. Nechcel si to spočiatku priznať, no naozaj mala táto dievčina niečo v sebe. Inak by ju nechal umrieť na otrávenie svojim jedom. Alebo by ju otrávil dávno ešte pred tým, pretože ho iritovala. Áno, skutočne ho iritovala do veľkej miery, ale musel uznať, že bolo na nej niečo fascinujúce. Niečo, čo vzbudilo záujem jeho znudenej brilantnej mysle...


<< kapitola 11 | kapitola 12 | kapitola 13 >>
~
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dechi Kazemai Dechi Kazemai | 23. srpna 2015 v 23:19 | Reagovat

Velice zajímavá povídka, zajímalo by mne, co v její mysli najde! o-O...
Jinak se ti to moc moc povedlo!!! :3

2 Hentai no Kame Hentai no Kame | Web | 24. srpna 2015 v 16:14 | Reagovat

echehehe, tak vidím, že si sa činila, Faruška, aj Lina :) Som na ňu hrdá, že si s tým dokázala poradiť.
A Sasori sa začína správať zvláštne, hm, hm...

3 Farah Farah | Web | 27. srpna 2015 v 9:45 | Reagovat

[1]: jeej, som rada, že si sa pustila do čítania aj tejto kapitoly :) je to síce poviedka stará ako Praha, no mám k nej akýsi zvláštny, nostalgický vzťah :) a taktiež som rada, že sa ti to páčilo. Sasori využije svoje schopnosti na to, aby z Lily urobil svoju vlastnú bábiku, to všetko bude v budúcich dieloch ;)

[2]: mám pocit, že Saso je trochu OOC, ale naposledy som o ňom v Narutovi čítala asi pred 1 000 rokmi, tak už vlastne ani poriadne neviem, že aký mal charakter xD ale snažím sa, aby mu Lily trochu veci skomplikovala :D a som rada, že si na Linu hrdá, podľa mňa si to zaslúži :D ďakujem za prečítanie :)

4 Dechi Kazemai Dechi Kazemai | 27. srpna 2015 v 12:32 | Reagovat

[3]: OOO... spoiler... :) Hmmm, už se těším... :3 To bude ještě zajímavé počteníčko ;) ...

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: