A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



The Ace and his Wallflower - Kapitola šiesta 1/2

19. srpna 2015 v 6:38 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Zdravím^^ S hrôzou som zistila, že ubehlo strašne veľa času od doby, kedy som naposledy aktualizovala svoje kapitolové poviedky. Moc ma mrzí, že to všetko takto zanedbávam a je mi jasné, že si tým aj odradzujem čitateľov. Verte mi, snažila som sa čím skôr dopísať novú kapitolu k tejto poviedke, no nejako som sa zasekla pred polovicou a vôbec mi to nešlo ďalej. Konečne som ju však dopísala a tak máte možnosť si dnes prečítať v poradí už šiestu kapitolu k poviedke The Ace and his Wallflower. Dnešná kapitola je síce dosť dlhá (nejako som sa rozpísala), no nebude až taká záživná, ako by možno niekto čakal. Nie som s ňou tak úplne spokojná, po potrebovala som tam napchať nejaké veci dôležité pre... ehem... dej (*Mozog: "Ha, tak to nazývaš ty, Farah. Dej... Pche..."*), takže je to také... všelijaké. Ale snáď si to aj tak prečítate a budete mať trpezlivosť, nabudúce to už bude zaujímavejšie, dúfajme.


Ešte - technicá pripomienka - znova som musela rozdeliť kapitolu na 2 časti. Je mi to moc ľúto a viem, že to potom nevyzerá práve najlepšie, ale inak sa nedalo. Blog.cz zase štrajkuje, pokiaľ ide o uverejňovanie dlhých textov. Asi som to teraz vážne s tou dĺžkou prehnala xD tá kapitola má skoro 4 000 slov, nechápem, kde sa to vo mne berie xD Dúfam, že vám to až tak moc nevadí a prežijete to ^^

Budem veľmi rada, ak mi napíšete komentáre, i keď viem, že táto časť vás s najväčšou pravdepodobnosťou sklame. Ospravedlňujem sa aj za akékoľvek chyby/preklepy (už som nemala silu si to po sebe znova čítať a opravovať :( som úplne vyšťavená) a taktiež za akékoľvek odveci veci, nezrovnalosti, nelogickosti, z ktorých sa vám možno bude pozastovovať rozum a hlavne OOC-ness postáv, lebo možno som to trošku prepískla. Viem, že sú to chabé výhovorky a miesto nich by som sa radšej mala venovať opravovaniu a prepisovaniu, aby som bola spokojná, no naozaj na to nemám silu a pochybujem, že by som zo seba vypotila niečo lepšie. Fakt sorry, guys. I still love you and hope you still love me too. xD

Vaša Farauška


Kapitola šiesta

Počet slov: 3 858

Summary: Hana prežila spoločný víkend so svojou najlepšou priateľkou Misao a v pondelok ju opäť čaká každodenná rutina v škole. Počas prestávky sa jej podarí vypočuť si zaujímavý rozhovor a v priebehu týždňa sa jej naskytne jedna príležitosť, ktorá znie síce lákavo, no je dosť riziková. Je len na Hane, či výzvu prijme alebo nie a ak áno, udalosti naberú nečakaný spád a jej rozhodnutie bude mať dosť neželané následky.

* * * * *


* * * * *

D e ň . . ô s m y

Víkend ubehol ako voda, čomu značne prispela prítomnosť hosťa u Hany doma. Misao sa v Matsumoto domácnosti zdržala až do nedele a za ten čas dievčatá stihli podniknúť viacero akcií, medzi ktorými bol filmový maratón, návšteva arkády s videohrami, či spoločný piknik.

Incident, ktorý sa odohral v piatok v Maji burgri už ani jedna z nich nespomínala, hoci Misao stále neprestala ospevovať svojho idola Kiseho. Hana si na podobné veci už čiastočne zvykla, preto jej kamarátkine slová šli akoby jedným uchom dnu a druhým hneď aj von. Misao z nej taktiež mámila ďalšie informácie o Tomoyovi, no Hana sa zaťala a nič ďalšie jej neprezradila. Nechcela zbytočne rozoberať veci, o ktorých aj tak dopredu vedela, že jej nie sú súdené.

Obe kamarátky sa rozlúčili v nedeľu poobede, keď si po Misao prišli jej rodičia, ktorí mali naplánovanú cestu za nákupmi do Tokia. Lúčenie bolo pomerne ťažké, keď dievčatá vedeli, že sa zase dlhšiu dobu neuvidia, no jedinou útechou im bolo to, že zostanú v on-line spojení. Za ten čas Hana nebola v žiadnom kontakte s Yuzuru, hoci jej sľúbila, že si napíše e-mail a spýta sa, ako dopadla rodinná oslava, na ktorú sa jej novej spolužiačke tak veľmi nechcelo ísť. Hana sa trochu desila pondelka, že či sa s ňou krátkovlasá brunetka ešte vôbec bude baviť, no i napriek tomu neprestávala dúfať.

Ukázalo sa, že jej obavy boli zbytočné, keď na ňu po víkende ráno čakala dievčina pred školskou bránou, ako naposledy, keď boli spolu v škole.

"Prepáč, že som sa neozvala, ale celú nedeľu som musela s našimi byť u tety, ktorá nás na oslave pozvala k sebe na návštevu do letného sídla." Toto bola prvá veta, ktorú na Hanu Yuzuru vychrlila, keď sa zvítali a spoločne vyrazili do školy.

"To je v poriadku. Aj ja som sa mohla ozvať, len som toho cez víkend mala tiež dosť. Moja kamarátka odišla až v nedeľu a potom ma ešte čakala kopa školských povinností."

"To vyzerá, že ste sa celý víkend bavili, to je super." Yuzuru mala dnes až nezvyčajne dobrú náladu.

"Dá sa to tak povedať. A ty ako? Ako dopadla tá oslava? Mala si šaty?"

"Ani sa nepýtaj. Bola to neskutočná otrava. Kopa ľudí, všetko rodinní príbuzní, niektorých som celé roky nevidela."

"Úplne to chápem, tiež nemám rada takéto veľké rodinné akcie." Hana si vedela predstaviť, čomu bola jej kamarátka vystavená a vôbec jej nezávidela, že sa musela zúčastniť podobnej akcie. Prekvapilo ju, keď spomenula letné sídlo. Vyzeralo to tak, že Yuzurina rodina nebola práve najchudobnejšia, aj podľa toho, čo Hane rozprávala o prípravách na oslavu Yuzurinej starej mamy. Dievčina zrejme pochádzala zo zámožnej rodiny, no Hana sa nechcela príliš vypytovať.

"Každý sa ma pýtal asi trikrát tú istú otázku, to bolo len samé, že ako som vyrástla, aká som chudá, či mi nedávajú doma jesť a či už mám frajera." Prevrátila hnedovláska očami a Hana sa chtiac-nechtiac musela zasmiať. Podobné otázky počúvala od svojich vzdialených príbuzných na rodinných stretnutiach aj ona.

"A čo šaty? Mala si ich?"

"Mala, bolo to príšerné, ale dohodli sme sa s matkou na kompromise. Nemusela som si dať tie otrasné gýčové, čo mi vybrala ona, ale mohla som si obliecť nejaké jednoduchšie. A dovolila mi vziať náhradné oblečenie, ktoré som si dala po oslave, keď sme sa s bratrancom šli previesť na jeho novom športovom aute." Yuzuru to vravela nevzrušeným tónom, akoby sa chodila voziť na športových autách každý deň.

"Wow, tak to je paráda, ja som nikdy na takom nešla."

"To dostal ako odmenu za úspešnú maturitu." Dodala brunetka len tak mimochodom. Hana si vedela predstaviť, že sama by za niečo podobné dostala nejakú peknú knihu, možno pár korún k tomu, ale auto? O tom sa jej mohlo akurát snívať. Jej rodina nemala ani lacné, ojazdené, nie ešte drahé športové.

"No, dôležité je, že si prežila a vrátila si sa v jednom celku do školy." Usmiala sa na svoju spolužiačku. Práve dorazili k šatniam a začali sa obe prezúvať.

"Hej, i keď tento týždeň máme toho veľa. Tri testy, ja mám ešte aj zvýšený počet tréningov na volejbale, keďže sa blíži súťaž. Chvalabohu, angličtinu sme už písali a do časopisu zatiaľ nemusíme mať nič pripravené." Šomrala Yuzuru a Hana prikývla. Musela jej dať za pravdu. Bola rada, že im vedúca literárneho klubu zatiaľ nezverila žiadnu úlohu. Nevedela si predstaviť, že by mala niečo čítať nahlas v prítomnosti istého senpaia, na ktorého myšlienky Hanu neopustili ani počas víkendu.

* * * * *

Keď si šla Hana cez prestávku na chodbu k skrinkám vymeniť knihy a zošity na zvyšok vyučovania, stala sa nepriamym účastníkom zaujímavej konverzácie.

"Dai-chan, dúfam, že si sa na ten test naučil." Ružovovlasá dievčina z vedľajšej triedy bola opäť na ich chodbe a tento raz sa jej podarilo zastihnúť jej modrovlasého kamaráta, ktorý sa dnes výnimočne ukázal na vyučovaní.

"Čo zas? Aký test?" Aomine vyzeral maximálne otrávene. Opieral sa o skrinky, nanešťastie veľmi blízko tej, ktorá patrila Hane.

"Ten test z angličtiny, Dai-chan. Sakurai-kun mi všetko povedal, vraj ho budete dnes vy dvaja písať, keďže ste naposledy neboli v škole!" Momoi tiež vyzerala, že jej so svojim kamarátom dochádza trpezlivosť.

"Môžeš byť ešte viac otravná a hlučnejšia? Na druhom poschodí ťa nie je počuť." Zašomral vysoký mladík a založil si ruky na hrudi. Vyzeralo to tak, že ružovovláskine slová pre neho nemajú žiadnu váhu.

"Neodpovedal si mi na otázku. Učil si sa? Dúfam, že áno, dobre vieš, že z toho testu musíš dostať dobrú známku, inak ti hrozí, že budeš prepadať. A to ešte nie je ani štvrť rok!"

"Koho zaujíma nejaký blbý test?"

"Dai-chan, prečo si sa neučil? Vieš, že si ho dnes musíš napísať, nech ťa ani nenapadne ísť znova poza školu. Spolužiaci ťa už videli, že si dnes v škole. Čo ak bude tvoja triedna učiteľka volať k vám domov, keď sa na tej hodine neukážeš?"

"Už sa toľko nestrachuj, pôjdem tam, len mi už daj pokoj." Modrovlasý mladík sa konečne odlepil od skriniek a Hana si mohla ísť vymeniť veci. Dúfala, že si ju ani jeden z nich nevšimne, no márne.

"Ahoj, ty si spolužiačka Aomine-kuna, že?" Otočila sa k nej ružovovlasá dievčina z vedľajšej triedy a Hana musela vykuknúť spoza dverí svojej skrinky.

"Hej, ahoj," odvetila stroho.

"Nie si náhodou s Aomine-kunom v jednej skupine na angličtine, dnes má písať test a-" začala Momoi, ale jej modrovlasý spoločník ju prerušil.

"Satsuki, prestaň s tým..."

"Nie, nie som. Som v inej skupine, pre pokročilých." Hanina odpoveď pripomínala skôr zamumlanie a rýchlo nahádzala veci do svojej tašky a zavrela skrinku.

"Škoda." Odvetila Satsuki, no stále upierala na Hanu priateľský úsmev. "To nám asi nebudeš vedieť povedať, že aké otázky boli na teste, ktorý ste písali minulý týždeň." Aomine na červenovlásku tiež uprel zvedavý pohľad. Hana zneistela.

"Ľutujem. Myslím, že nám dáva iné testy ako druhej skupine." S týmito slovami sa Hana pobrala naspäť do triedy. Už tak sa cítila dosť hlúpo, že im nebola schopná pomôcť, preto bol útek najlepšia možnosť. Pri svojom odchode ešte zachytila pár posledných slov, ktoré Momoi adresovala svojmu priateľovi.

"Nuž, Dai-chan, obávam sa, že ti už nič nepomôže, len napísať ten test dobre, inak budeš mať problém." Nasledovalo chlapcovo otrávené odfrknutie a Hana len mierne pokrútila hlavou. Mala šťastie, že sama takéto problémy riešiť nemusela.

Zvyšok školského dňa prebehol pomerne hladko a na to, že pondelok bol nenávideným dňom v týždni, ho dievčina prežila v pokoji. Keď si večer ľahla do postele s notebookom na kolenách a čítala si nové príspevky na Tumbr, telefón jej zablikal s výstrahou, že jej prišla nová správa. Opatrne ho vzala do ruky, stlačila tlačidlo, ktoré ho prebralo k životu a na displeji zasvietila malá obálka, pod ktorou bolo meno Misa-chan.

Správa od: Fujimaki Misao, 21.07 h

Ahoooj. Este raz ti dakujem za uzasny vikend. Kise-kun bol dneska v skole, ale nemala som sa s nim kedy porozpravat, len som ho zazrela na chodbe. Ale neboj, zajtra pojdem na to, drz mi palce! :D PS: co ten tvoj senpai? Uz ste si dohodli rande? xoxo

Hana sa usmiala. Misao ešte stále ten jej ošiaľ neprešiel. Pri spomenutí istého senapaia jej mierne očerveneli líca. Ani dnes sa jej nepodarilo na neho v škole natrafiť. Nevedela, či to bolo dobré, alebo zle. Videla však, že už len pár dní a opäť ho uvidí na literárnom krúžku. Rýchlo odpísala kamarátke na správu a opäť sa venovala prokrastinácii, ktorá ju pomaly, ale isto unavila až k vytúženému spánku.

Správa pre: Fujimaki Misao, 21.45 h

Ty si bláznivá. Tomoyu-senpaia uvidím až vo štvrtok na krúžku, ty drž palce mne, lebo neviem, ako to zvládnem. Už teraz som nervózna. Dobrú noc n_n

* * * * *

D e ň . . d e v i a t y

Znova utorok a znova tie isté predmety, tá istá rutina. Aspoň to si Hana myslela, keď zasadla za svoju školskú lavicu pred prvou hodinou, ktorá bola zhodou okolností jej obľúbená angličtina. Hodina ako už zvyčajne prebiehala vo veľmi príjemnom duchu a Hana nemala s učebnou látkou opäť žiadne problémy. Kiež by to tak bolo aj pri iných predmetoch, pomyslela si. Už ubehlo takmer celých štyridsaťpäť minút vyhradených na vyučovaciu hodinu, keď učiteľka nadhodila nečakanú tému.

"Musím povedať, že som s vami a vašou prácou veľmi spokojná, ste naozaj výborná skupina," milo sa usmiala na svojich žiakov a Hana pocítila pokoj na duši a tiež sa neubránila tomu, aby sa jej pery roztiahli v blaženom geste. "Škoda, že takto dobre nepracuje aj druhá skupina, mali by si z vás brať príklad, niektoré výsledky vašich spolužiakov sú katastrofálne." Hana si ihneď pomyslela na rozhovor, ktorého svedkom bola včera na chodbe.

"To mi pripomína," pokračovala učiteľka, "že mám pre vás taký malý návrh. Nechcel by si niekto z vás pripísať dobré známky a získať pár kreditov navyše?" Študenti zbystrili pozornosť a Hana bola medzi nimi, ponuka kreditov navyše bola veľmi lákavá. "Potrebovala by som pár ľudí na doučovanie angličtiny, niektorí vaši spolužiaci už prepadajú a to ešte neubehla ani štvrť školského roka."

Hana zostala prekvapená. Nečakala, že by učiteľka zorganizovala doučovanie. Myslela si, že na doučovanie sú tu starší žiaci, alebo že existuje nejaký krúžok, ktorý má za úlohu pomôcť tým nešťastníkom, ktorí si potrebujú zachrániť krk, pokiaľ ide o cudzie jazyky.

"Napríklad Matsumoto-chan?" Hana pri zvuku svojho mena takmer vystrelila zo stoličky a preľakane sa pozrela na učiteľku. Na angličtine bola síce zvyknutá, že ju často vyvolávala, no teraz bolo vyslovenie jej mena viac ako nečakané. Znervóznela. "Bola by som veľmi rada, keby si sa prihlásila na doučovanie, s tvojimi výbornými výsledkami by si mohla pomôcť svojim spolužiakom," pokračovala Morino-sensei a dievčina zostala bez reči. Len stále na svoju vyučujúcu hľadela bez slova a tuho premýšľala a zvažovala svoje možnosti.

"Aj vy, ostatní. Ktokoľvek sa odhodlá doučovať vašich spolužiakov, dostane body z angličtiny naviac a kredity navyše, myslím, že riaditeľ niečo také veľmi rád schváli. Každý, kto bude mať záujem, nech sa za mnou po hodine zastaví."

Hane stále vírili myšlienky v hlavne. Čo urobiť? Má sa do toho zapojiť? Kredity navyše by boli viac ako vítané a určite by stúpla v očiach angličtinárky ešte viac, ako doteraz. Ale naozaj má na to, aby niekoho doučovala? Spomenula si, aké ťažké pre ňu bolo hovoriť so spolužiakmi, s ktorými sa osobne nepoznala. Jediná osoba, pri ktorej sa cítila aspoň trochu v pohode, bola Yuzuru. Ak by mala doučovať nejaké dievča, možno by to ešte zvládla, nevedela si však predstaviť, že by mala doučovať chlapca. Už len pri predstave jej mierne očerveneli uši.

Keď zazvonil zvonček signalizujúci koniec angličtiny, rozhodla sa Hana po tom, ako väčšina jej spolužiakov odišla na chodbu zastaviť sa za triednou učiteľkou. Yuzuru na ňu prekvapene pozrela, Hane bolo jasné, že jej kamarátka nemá najmenšiu chuť venovať svoje voľno doučovanie iných spolužiakov, školský časopis a volejbal jej už tak ukrojil veľký kus z času, ktorý by po škole mala len pre seba. Okrem Hany sa rozhodli prijať učiteľkin návrh ešte ďalší dvaja z jej spolužiakov - vysoký, chudý okuliarnatý chlapec Takehiro-kun a na Hanin vkus príliš urečnená spolužiačka Ebina-chan.

"Výborne, tak predsa len sa niekto rozhodol zaobstarať si kredity naviac." Učiteľka sa na nich doširoka usmiala a to Hanu utvrdilo v tom, že robí správnu vec.

"Tí z druhej skupiny berú ľahšie veci ako my, že, sensei? Takže by to pre nás nemalo byť ťažké, však?" Ozvala sa Ebina a Morino-sensei jej slová potvrdila prikývnutím.

"Som rada, že ste sa na to dali. Zapíšem si vaše mená na zoznam, riaditeľ to isto veľmi rád schváli. Do konca týždňa vám oznámim, že koho budete doučovať, potom si s tými študentmi dohodnite spoločné stretnutia, k dispozícii vám bude školská študovňa." Všetci traja prikývli a učiteľka ich prepustila na prestávku. Hana sa modlila, aby sa jej toto rozhodnutie nevypomstilo, no stále tu boli kredity navyše a tie boli jej najväčšou motiváciou.



časť 1. | časť 2. >>

* * * * *



 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Hentai no Kame Hentai no Kame | Web | 19. srpna 2015 v 19:49 | Reagovat

jáj, keď si začala spomínať angličtinu, vrátila som sa v čase :) aj ja mám problémy s anglinou, ale nie preto, že sa neučím :D *she kicks Daiki to his ass* tiež sme zháňali doučovateľov, bolo to hrozné, tri mesiace v prdeli
Ty sa ničoho neboj, nikto tam OOC nie je, poviedka je štandartne super a letím na ďalší diel

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: