A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



The Ace and his Wallflower - Kapitola šiesta 2/2

19. srpna 2015 v 6:45 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Pokračovanie 6. kapitoly
~
"Som rada, že ste sa na to dali. Zapíšem si vaše mená na zoznam, riaditeľ to isto veľmi rád schváli. Do konca týždňa vám oznámim, že koho budete doučovať, potom si s tými študentmi dohodnite spoločné stretnutia, k dispozícii vám bude školská študovňa." Všetci traja prikývli a učiteľka ich prepustila na prestávku. Hana sa modlila, aby sa jej toto rozhodnutie nevypomstilo, no stále tu boli kredity navyše a tie boli jej najväčšou motiváciou.



* * * * *

Posledná hodina - matematika - dnes prišla rýchlejšie, ako Hana čakala. Opäť ju čakali tie isté náročné a úmorné príklady a potom konečne vytúžený odpočinok. Yuzuru bola prekvapená, keď ju Hana po angličtine zastihla, nečakala, že sa dievčina do doučovania naozaj pustí, no neprotestovala, iba jej pripomenula, že vo štvrtky mávajú literárny klub, tak aby na to nezabudla, keď si bude plánovať doučovacie sedenia. Hana vyjadrila obavy nad tým, že ako to všetko zvládne, no hnedovláska len mávla rukou a povedala, že ak raz chce byť učiteľkou, toto bude mať ako dobrý tréning.

Ja by som si mala asi vybaviť doučovanie z matiky, pomyslela si červenovláska, keď sa s tvárou opretou o dlaň dívala na matematikára, ako opäť raz píše tie nezmyselné príklady na tabuľu. Lavica pred ňou opäť zívala prázdnotou, jej vysoký spolužiak, ktorí pred ňou občas sedával, sa opäť nedostavil do školy. Aspoň Sakurai mal v sebe trochu zodpovednosti, poslušne prepisoval príklady do svojho zošita, Hana znudene pozorovala jeho zátylok a kratšie hnedé vlasy, keď sa skláňal nad svojou lavicou.

Aspoň, že dnes odo mňa nebude nikto vypytovať zadania na opísanie, prebleslo Hane hlavou a potom sa sama pustila do riešenia príkladov. Presne ako čakala - boli naozaj pekelne ťažké. Trápila sa s nimi celých štyridsať päť minúť a keď sa triedou konečne ozval oslobodzujúci zvuk zvončeka, znova sa mohla voľne nadýchnuť. Celý deň čakala na to, že sa za ňou zastaví triedna učiteľka a oznámi jej, koho bude doučovať, no nakoniec sa tak nestalo. Zrejme si bude musieť počkať, kým jej spadne kameň zo srdca.

* * * * *

Satsuki Momoi vošla do telocvične, ruky založila vbok a pohľadom pátrala po tvárach mladíkov, ktorí sa tam práve rozohrávali. Hľadala jedného konkrétneho - vysokého, tmavého s modrými vlasmi. Ak by sa v telocvični nachádzal, určite by medzi ostatnými vytŕčal, jeho modré vlasy sa nedali prehliadnuť. No nikde po nich nebolo ani stopy, preto ružovovláska sklamane vyšla von. Napadlo jej, že môže byť ešte v šatni, preto jej ďalšie kroky smerovali práve tam. Pred dverami šatne počula jeho hlas a víťazoslávne sa usmiala.

"Tak to už vyklop," zašomral jej kamarát a kým sa Momoi rozhodla vstúpiť do šatne, ozval sa ďalší hlas.

"M-Morino-sensei už opravila tie naše testy z angličtiny a mám ti odkázať, že vraj prepadáš." Bol to Sakurai, Aomineho spolužiak a zakríknutý chlapec, ktorého dievčina poznala z basketbalového klubu. Jeho slová ju však znepokojili. Aomine prepadá? Otvorila dvere a nahnevaným výrazom v tvári napochodovala do šatne, bolo jej jedno, že sa chlapci môžu práve v tej chvíli prezliekať, našťastie tomu tak nebolo a Satsuki neutrpela žiadnu psychickú ujmu.

"Dobre som počula, Dai-chan? Ty prepadáš?" Zavŕtala sa do vysokého mladíka vyčítavým pohľadom. Aomine prevrátil očami a otrávene si povzdychol.

"Satsuki, nechaj to tak..."

"Určite si pokazil ten test, čo ste minule písali, ja som ti to vravela, že sa máš konečne poriadne naučiť. Čo s tým chceš teraz robiť?"

"Morino-sensei hovorila, že tí, čo prepadajú si majú vybaviť doučovanie u niekoho z druhej skupiny." Znova sa ozval Sakuraiov nesmelý tenký hlások a obaja zo zvyšných prítomných sa na neho pozreli. Momoi akoby sa v hlave rozsvietila žiarovka a Aomine po ňom vrhol naštvaný pohľad. Sakurai preglgol a zahanbene sa predklonil.

"P-prepáč, Aomine-kun! Prepáč mi to!" Vyjachtal zo seba a so sklopenými ušami sa vybral na odchod. "Už musím ísť do telocvične, tréning začína." V ďalšej sekunde ho už nebolo.

Satsuki sa pozrela na svojho dlhoročného priateľa. Bolo jej jasné, že sa mu nepozdáva myšlienka, že by mal chodiť na nejaké doučovanie. Jasné však bolo aj to, že iná možnosť mu nezostávala.

"Vieš, že si budeš musieť to vyučovanie vybaviť. Ak prepadneš na štvrť roka, tak ťa vylúčia z basketbalového družstva a to si nemôžeme dovoliť. Čoskoro začnú pred-kvalifikačné zápasy a tím si nemôže dovoliť stratiť svoje eso." Poučovala ho dievčina. Modrovlasý basketbalista si ofrkol, vyhodil si na plece svoju školskú tašku a vybral sa von zo šatne. Satsuki šla za ním, no zvraštila obočia, keď sa vydal na chodbe opačným smerom, aký čakala.


"Kam ideš, telocvičňa je opačným smerom." Palcom ukázala za seba. Aomine opäť prevrátil očami, z jeho hlasu bolo počuť čisté otrávenie.

"Idem na strechu, nepotrebujem trénovať. A okrem toho, mám ťa dnes už po krk, Satsuki." Dievčina sa po jeho ostrých slovách zatvárila trochu ublížene, no potom sa spamätala, nebola to pre ňu žiadna novinka, jej priateľ z detstva bol v poslednej dobe mimoriadne ufrflaný, už si podobné reči nebrala k srdcu. Aj Aomine uznal, že to občas možno preháňal, no vedel, že Satsuki je jeden z tých ľudí, ktorí z toho nebudú robiť drámu. V konečnom dôsledku ho nechala odísť po chodbe preč z budovy. Vedela, že presviedčanie by bolo zbytočné. Miesto toho sa vybrala do telocvične, kde ostatní poctivo trénovali, ako sa na členov basketbalového tímu patrilo. Vyhľadala jedného konkrétneho basketbalistu a podišla k nemu s milým úsmevom.

"Sakurai-kun, môžem sa niečo spýtať ohľadom vašej triedy?"

"Samozrejme, Momoi-san."

"Kto z vašej triedy je najlepší v angličtine?" Sakuraia jej otázka mierne prekvapila. Nadvihol obočie, no odpoveď na jej otázku nepoznal.

"Neviem ti povedať, ja som v druhej skupine," pokrčil plecami, "ale naša triedna učiteľka Morino-sensei to určite bude vedieť, učí celú našu triedu anglický jazyk."

"Ďakujem ti, Sakurai-kun. Hneď ako to bude možné, tak sa jej opýtam." Stýmito slovami ho prepustila, aby sa mohol ďalej venovať basketbalu.

* * * * *

D e ň . . d e s i a t y

Streda bola oficiálne Hanin neobľúbený deň. Už od rána sa jej v ničom nedarilo a teraz dokonca nasledovala jej najneobľúbenejšia hodina - telocvik. Celý deň čakala, že ju angličtinárka osloví a ona sa konečne dozvie, koho bude doučovať. Potrebovala to vedieť čím skôr, aby sa na to mohla dostatočne pripraviť. A to najmä psychicky.

Keď sa aj s Yuzuru dostavili prezlečené do telocvične, stiahlo jej žalúdok od nervozity. Tušila, že dnes už nebude mať také šťastie a bude sa musieť podieľať na cvičení spolu s ostatnými. Yuzuru sa ju snažila upokojiť, no Hane bolo jasné, že niekto tak veľmi športovo nadaný ako jej hnedovlasá kamarátka nemôže pochopiť, aký problém pre dievčinu tento predmet predstavuje. Napriek tomu sa brunetka snažila byť empatická a Hana si to veľmi cenila.

Prekvapilo ju, keď pocítila cudziu ruku na svojom ramene. Otočila sa a jej pohľad sa stretol s ružovými očami dievčiny z vedľajšej triedy, ktorej meno jej bolo až veľmi dobre známe.

"Matsumto-san, však?" Spýtala sa Momoi priateľským tónom a Hana nemo prikývla. "Môžem sa ťa niečo spýtať?"

"Samozrejme. Pýtaj sa."

"Hovorila som s vašou triednou učiteľkou Morino-sensei. Je pravda, že by si bola ochotná doučovať angličtinu? Sensei mi odporučila teba, vraj má veľmi dobré výsledky." Hane až tak poskočilo srdce pri tých slovách. Celý deň čakala, kým za ňou niekto s týmto príde. Netušila, že práve ružovovlasá dievčina z vedľajšej triedy bude tou, kto ju požiada o doučovanie. Mimoriadne ju to prekvapilo, no musela uznať, že jej tak trochu spadol kameň zo srdca. Vedela si predstaviť, ako by doučovala Momoi Satsuki. Tá dievčina bola vždy milá a priateľská, hoci občas trochu moc presvedčivá, no vyzeralo to, že nemá problém vychádzať a komunikovať s ľuďmi, presne niekto taký by bol pre Hanu dobrá voľba. Najviac ju potešilo, že ju kvôli doučovaniu oslovilo dievča, aspoň sa nebude tak moc hanbiť.

"Áno, je to tak. Potrebovala by si doučiť niečo z angličtiny?" Hane Momoi neprišla ako ten typ, ktorý by prepadal, ale bola viac než ochotná doučovať práve ju, hoci bola z inej triedy a sotva sa poznali. Posnažila sa o rovnaký priateľský tón, akým ju oslovila ružovovláska.

"Och, nemyslela som seba, Matsumoto-chan," Momoi sa na ňu vrúcne usmiala a znova sa rukou dotkla jej pleca, " ide o môjho kamaráta - Aomineho. Je to tvoj spolužiak, určite ho poznáš, vysoký, tmavý..." Hana mala pocit, akoby jej žalúdok klesol o niekoľko poschodí nižšie, alebo akoby jej tam niekto hodil obrovský ťažký balvan. Samozrejme, mohla to čakať. Momoi vyzerá ako vzorná a dobrá študentka, v akom vesmíre by, preboha, ona mohla prepadať z angličtiny? Hana mala chuť streliť si facku za to, že na to neprišla skôr. Mohlo jej byť jasné, že sa bude jednať o jej nezodpovedného, večne chýbajúceho priateľa. Začínalo jej byť nevoľno.

"Tak, čo? Bola by si ochotná Aomine-kuna doučovať? Súrne to potrebuje, Matsumoto-chan, si jeho jediná záchrana. Urobila by si naozaj dobrý skutok." Momoin prosebný pohľad mal takmer hypnotické účinky. Hana si spomenula, ako ju pred nedávnom odchytila na chodbe a tiež za tým všetkým bol jej vysoký spolužiak s modrými vlasmi. Stále bola však v šoku z predstavy, že by mala doučovať práve jeho. Bol to predsa len chlapec a ešte k tomu všetkému ju značne znervózňoval. Bolo jej však jasné, že sa nemá na čo vyhovoriť a ak už dala angličtinárke slovo, že bude doučovať niektorého zo spolužiakov, bolo by hlúpe vycúvať z toho kvôli dôvodu, akým bol Aomine Daiki. Hana sa pomaly začala vyrovnávať s tým, že zrejme nemá na výber.

"Uhm, no jasné, Momoi-san." Nakoniec zo seba vyjachtala súhlas a v duchu sa preklínala. Preklínala za to, že prijala učiteľkinu ponuku a aj za to, že sa takto ľahko nechala presvedčiť. Satsuki však zažiarili oči šťastím a vrhla sa červenovlasej dievčine okolo krku. Hana vytreštila oči a takmer zabudla dýchať.

"Ďakujem ti, Matsumoto-chan! Si úžasná!" Ružovovláska jej pišťala do ucha a keď sa konečne od nej odtrhla, Hana znova mohla chytiť dych.

"Eh, no... ja mám zajtra poobede stretnutie literárneho klubu, ale piatok mám voľný. Neviem, či to bude Aomine-sanovi vyhovovať..." začala Hana, no Momoi ju prerušila mávnutím ruky.

"To je výborné, Matsumoto-chan. Aomine-kun bude mať určite čas, nemusíš sa báť, postarám sa o to, aby sa tam dostavil. Nemusíš si robiť žiadne starosti. Podujala som sa, že to vybavím ja, lebo viem, aký je nezodpovedný, takto budem mať istotu že má to doučovanie vybavené."

"Fajn. Tak povedzme, že by to mohlo byť o druhej po vyučovaní v školskej knižnici?" Hana si bola takmer istá, že jej spolužiak nebude vôbec nadšený, že bude musieť v piatok poobede zostať v škole, no jeho priateľka ju ubezpečovala, že to bude v poriadku.

"Výborne, oznámim mu to, spoľahni sa." Obdarovala Hanu ešte jedným úsmevom a potom odišla plniť si svoje povinnosti. Hana zostala za ňou hľadieť a stála ako obarená. V hlave mala takmer úplné prázdno a ešte stále nedokázala uveriť tomu, čo sa práve stalo. Ach, bože. V hlave sa jej ozvala len jediná veta: Na čo som sa to nechala nahovoriť?



<< časť 1. | časť 2.

* * * * *
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Dechi Kazemai Dechi Kazemai | 19. srpna 2015 v 9:44 | Reagovat

Jej, to bylo dobré.. ne úžasné!!!! :3 Nejvíc mě dostala ta poslední věta, moc dobře to znám, když ke mně někdo přišel něco po mně chtěl a já, jo jasný a pak kurnik, co že budu dělat, kam že to půjdeme! :D no prostě klasika....
Jinak obě dvě části byly super... :3
Jinak kdy bude asi zatúlaná?
Moc se těším na další díl této povídky! :3

2 Petrika Petrika | Web | 19. srpna 2015 v 12:39 | Reagovat

Som rada, že som si to stihla prečítať ešte pred odchodom :D
Podľa mňa to bola zlatá kapitola :D nemôžem sa ubrániť tomu pocitu, že ma vôbec nenapadlo, že ich vzťah sa bude vyvíjať aj angličtiny :D stále som mala dojem, že ona o nich bude písat nejaký článok, ked je v tom literárnom klube :D ale toto bude zaujímavejšie :] len , dievča pri tom našom Daikim asi ošedivie :D ale som na to strašne strašne zvedavá, keďže sa obaja stále javia tak, že nemajú o seba žiadny záujem, preto som aj nedočkavá po ďalšej kapitole.
Naozaj sa na to teším, takže nás dlho netráp :D
Tento diel bol super, bolop to také..vtipné, čo sa týka ten školy a tá aomineho poznámka na test ma pobavila "Čo zas? Aký test? " --- pripomenulo mi to strednú :D
Ako ja viem, čo to je zaseknúť sa...ja som bola seknutá tri roky :D takže si z toho hlavu nerob, človek má robiť to, čo ho baví a z čoho má radosť :] a občas aj ten neviem ako verný svojej práci, je otrávený :D
Takže sa drž, píš, ja čakám :]

3 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 19. srpna 2015 v 20:30 | Reagovat

poznám ten pocit ochoty a potom si iba vravím: „Kurva, do čoho som sa to namočila?!” Ty sa ničím netráp, máš tam len dve chyby :) Prajem Hane veľa šťastia! *píše to na mobile a je patrične nasratá*nejde nám windows

4 Farah Farah | Web | 20. srpna 2015 v 3:08 | Reagovat

Ďakujem vám všetkým strašne moc :)

[1]: zatúlaná bude až po pauze, lebo teraz budem mať veľmi zlý a nabitý týždeň :( ale už je rozpísaná a sľubujem, že potom budú pribúdať kapitoly rýchlejšie

[2]: ďakujem ti krásne :) plánovala som aj ten školský časopis do toho zapojiť, ale to až trochu neskôr. Snáď mi písanie pôjde rýchlejšie a lepšie :)

[3]: ďakujem aj tebe, chyby si potom opravím, ďakujem za upozornenie.

5 Aya Aya | Web | 20. srpna 2015 v 10:25 | Reagovat

Včera ráno, co jsem se probudila, hned jsem celou novou kapitolu přečetla, ale opět jsem se zapomněla a píšu svoje nadšení z nové kapitoly o celý den později. XD (na tabletu neumím psát XDD) Achjo, tahle kapitola, obě části, byly skvělé. Čekala jsem od toho, když jsi psala, že se toho moc nestane, něco jiného, ale opět jsi předčila všechna očekávání a já jsem si to čtení moc užila. Vždycky se umím při této povídce tak vžít do příběhu a hnedka už je konec kapitoly.:( Achjo, Aomine je takovej ulejvák, asi bych ho zabila, kdyby byl moje dítě a takhle vypadal jeho studentský život. :DDDD Omg omg omg, konečně je to tadyyy~! *^* Konečně začne to doučování s Hanou, to je skvělé! V téhle kapitole se stalo něco tak zlomového, omg! :D Moc jsem si to užila a promiň, že jsem neokomentovala i první půlku, ale nechala jsem hvězdičky. ^^

Jinak jsem si všimla v záhlaví, že máš teď pauzu, tak ať jsi kdekoliv, užij si to a měj se hezky. Odpočinek není na škodu a snad se pak vrátíš v plné síle. :>

6 Farah Farah | Web | 27. srpna 2015 v 10:32 | Reagovat

[5]: Ďakujem mooc za komentár, až teraz som sa dostala k odpovedi :) A kiež by si mala v tej poslednej vete pravdu :( bohužiaľ, nikam som nešla. Celý ten čas som sedela nad učivom, depkovala a psychicky bola na dne, lebo som mala včera poslednú štátnicu. Ale už je to za mnou :) tak teraz snáď sa niekam aj dostanem :D

A čo sa týka kapitoly - som rada, že prekonala očakávania, naozaj :) teší ma, že vás to baví a že to nepíšem len tak nadarmo. Aomine je taký typický pubertiak, kašľať na školu a všetko ostatné (môj mladší brácho je taký istý, až na to, že on je zase v angličtine výborný, ale to kvôli tomu, že má veľa načítaného, no čo sa týka prípravy do školy - tiež je lajdák, ako jeho sestra, v podstate xD ) a mať iné veci na rozume :D No, teraz sa to ešte len poriadne rozbehne, mám s nimi dvoma veľké plány xD a vôbec nevadí, ja ani neočakávam, že niekto bude komentovať tú prvú časť, lebo je prirodzené, že keď človek číta, tak hneď ide ďalej, nebude sa zdržiavať :D ja by som to najradšej uverejňovala ako jednú časť, ale blog.cz robí šarapatu, stále čakám, kedy konečne to hlúpe obmedzenie znakov zrušia -_-

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: