A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



22 random faktov o Farah

7. září 2015 v 17:10 | Farah |  what a wierdo
Neviem ani, že čo mi to napadlo, keď som sa rozhodla tento článok napísať. Možno za to môžu moje dnešné narodeniny. Je to dosť narcisticky zameraný príspevok, ale keďže som si mnohých z vás, ktorí mi sem chodíte (vlastne, všetkých, ktorí mi nespamujete a píšte úžasné komentáre) veľmi obľúbila, rozhodla som sa odhaliť niečo viac o osobe, ktorá to tu všetko vedie. Takže - pri príležitosti mojich dnešných 23. (áno, skutočne mám UŽ tak veľa rokov, je to strašidelné a takmer na neuverenie, ale verte mi, vôbec sa na to necítim, nepripadám si staršie ako ktokoľvek z vás) narodením som sa rozhodla uverejniť článok s 22 faktmi o mne - keďže včera bol posledný deň, keď som si mohla tú 22-ku pri svojom mene napísať. Takže, ak vás zaujíma niečo z môjho života, o mojej osobnosti - o mne, tak si kľudne prečítajte a neľakajte sa. Prezradím na seba pár pikošiek, ktoré ste možno doteraz nevedeli. Príjemné čítanie a vďaka ešte raz, že mi sem chodíte a venujete čas mojim článkom, i keď by ste mohli robiť niečo užitočnejšie, veľmi si to cením :) Takže, poďme na to.


1. Hoci som dievča, veľmi často mám pocit, že som sa možno mala narodiť ako chlapec. Prisahám. Veľmi závidím chlapcom vo všetkom, ich život je podľa mňa o niečo málo jednoduchší. Keby si mám vybrať, ako sa mám narodiť, tak by som sa asi chcela narodiť ako chlapec. Bavia ma chlapčenské veci, mám rada chlapčenské oblečenie, nie som taká typická girly girl, i keď v duši som nenapraviteľná romantička a hlavne som veľká citlivka, takže by ma určite ostatní chlapci šikanovali a bola by som homo :P

2. Taktiež mám často pocit, že som sa narodila v zlom storočí. Možno aj v zlej galaxii a dokonca asi aj v zlom paralelnom vesmíre. Niekedy sa vážne cítim na tejto planéte ako mimozemšťan a mám taký ten pocit, ktorý asi pozná väčšina z vás - I don't belong. Okrem toho sa veľmi rada hrabem v minulosti. Mám rada vintage veci, staré filmy, starú hudbu a aj staré knihy a je mi jasné, že ani v minulosti to ľudia nemali práve najľahšie, možno to bolo ešte horšie ako teraz, no občas si vážne prajem, aby som sa narodila v niektorom z minulých storočí.

3. Hoci dnes oslavujem 23. rokov, vôbec sa na to necítim. Myslíte, že existuje niečo ako syndróm večného dieťaťa? Ak áno, tak to bude zrejme to, čím trpím ja. Medzi svojimi rovestníkmi sa necítim vo vojej koži. Moje (bývalé) kamarátky majú všetky svoje vlastné dospelácke životy so svojimi partnernmi, sú zasnúbené, prípadne už vydaté a s dieťaťom na krku a ja tu sedím v pyžame medzi omrvinkami na svojej posteli a fangirlujem nad kreslenými postavičkami, ktorých obrázky stalkujem na tumblr. Som proste také decko. Samozrejme, že moje okolie mi nezabudne občas pripomenúť, že som ako malé dieťa. A vraj vôbec nevyzerám na svoj vek - väčšinou mi ľudia tipujú tak 16 - 17 rokov. Aspoň toto ma teší. Keby bolo na mne, chcela by som zostať tesne pred prahom dospelosti navždy.


4. Neznášam fotenie sa, pretože vôbec nie som fotogenická a k tomu všetkému ani nie spokojná so svojim vzhľadom. Miesto toho, aby som s ním niečo robila, však kašlem na to a venujem sa pre mňa úplne dôležitejším veciam. Nerada vystavujem svoj ksicht a celkovú osobu na verejnosti a nemám rada, keď na mňa niekto pozerá. Odfotím sa, alebo sa nechám odfotiť len vo veľmi výnimočných situáciách a aj vtedy zažívam obrovskú potupu. Úplne najviac nenávidím, keď ma chce fotiť niekto iný, je to pre mňa čisté utrpenie.

5. Vyštudovala som odbor, ktorý mi vôbec nie je blízky. Každý deň som musela samú seba prehovárať, aby som bojovala ďalej, pretože naše školstvo je jeden obrovský holubník. Čo už, hneď po nastúpení do školy sa mi rozplynuli predstavy o vysokej škole ako z amerických filmov a toho, kto povedal, že vysoká sú najkrajšie časy by som najradšej napchala do sudu a pustila z riadne strmého kopca dolu. Pre mňa to bol presný opak - snáď najhoršie obdobie môjho života. Absolútne nič mi to nedalo a hoci stále neviem, čo vlastne chcem vo svojom živote robiť - viem, že čo robiť nechcem.

6. Ja a móda? Veľmi sa v láske nemáme. Áno, je to tak. Bohužiaľ, ja a móda moc kamarátky nie sme. Nie je to tak, že by som nemala vkus. Žiadne oblečenie na mojom type postavy proste nevyzerá dobre, takže načo sa snažiť? Vôbec ma nebaví vymýšľať a meditovať na tým, čo na seba alebo čo si kúpim. Natiahnem na seba hocičo, len aby som nešla holá, keď už musím niekam ísť. Väčšinou času trávim totiž v pyžame alebo rozgajdanom domácom oblečení a tak mi to vyhovuje. Keby bolo po mojom, chodila by som stále v pyžame. Keď už sa mi niečo páči, tak to vždy obdivujem iba na obrázku, alebo iných ľuďoch, keďže sama by som si niečo také nemohla dovoliť obliecť. Veľmi rada by som všade nosila mužské oblečenie, pretože sa v ňom cítim najpohodlnejšie, dokonca sama v skrini pár mužských vecí vlastním, no vždy, keď ich navlečiem na seba a vybehnem s nimi na verejnosť, pozerajú po mne akoby som mala dve hlavy. Čo už, ťažký údel anti-módneho človeka ženského pohlavia. *sigh*

HOW I PLAN MY OUTIFTS FOR THE WHOLE WEEK:


7. Som nákupná maniačka (ale nie, čo sa týka oblečenia). Na rozdiel od ostatných mojich známych ženského pohlavia - ja sa vyžívam v nakupovaní iných vecí ako je make up, oblečenie, či doplnky. Milujem kupovanie rôznych fandom vecí, niekedy som tým dokonca posadnutá. Doma mám rozrastajúcu sa zbierku rôznych fandom vecičiek a stále nemám dosť. Ak na e-bayi uvidím nejakú hovadinu, tak ju hneď musím mať a je jedno, či ide o akčnú figurku, alebo prívesky z rôznych seriálov/anime/whatever. Momentálne sú mojou najväčšou vášňou knihy, kupujem ich jednu za druhou a nestíham čítať. Ale viem, že do kníh sa oplatí investovať, takže mi nie je na ne ľúto dať jedinu korunu :)

8. Mám až príliš veľa koníčkov a záujmov! Skutočne je tomu tak. Tak málo času a tak veľa záujmov. A z mojich koníčkov by som mohla spomenúť napríklad tieto: surfovanie po internete, sledovanie seriálov, filmov, čítanie kníh, čítanie fanfikcií, kreslenie, písanie fanfikcií aj fikcie, písanie článkov a blogovanie, zhromažďovanie obrázkov, pozeranie videí, čítanie mangy a sledovanie anime, hranie veľkého množstva počítačových hier, neustále sliedenie po tumblr., či sledovanie NHL (čo zaberá obrovské množstvo času) a teraz som k tomu pridala aj futbal ( !!! :D ) a občas, keď sa podarí, tak si aj usporiadam súkromnú karaoke party. Proste som vyťažená až až. Musela som si nájsť veľa vlastných záujmov, pretože som veľmi osamelá, tak aspoň toto pomáha.

9. Nepoznám slovo nuda - som jedným z tých ľudí, ktorí sú domasedi, no i napriek tomu sa nikdy nenudím. Naozaj, nepoznám slovo nuda, podľa mňa nuda ako taká v podstate ani neexistuje. Vezmite si už iba to, že jak fascinujúce miesto je ľudská myseľ - tu sa nachádzajú nekonečné možnosti, tak ako sa môže niekto nudiť? Aj keď sedím niekde a čakám, napríklad na autobusovej stanici, tak neustále v hlave vymýšľam rôzne príbehy a prúdi mi tam nespočetné množstvo myšlienok. Až by jednému vybuchla hlava.

10. Nenávidím domáce práce a upratovanie. A pod domácimi prácami rozumejte aj varenie a pečenie. Všetko toto pramení z mojej obrovskej lenivosti, ktorá ma úplne pohlcuje a jedného dňa ma úplne vcucne a nezostane zo mňa ani mastný fľak. Nuž, zo mňa asi žienka domáca nikdy nebude, čo už. Už som sa s tým zmierila. Niekedy ma však chytí záchvat a predsa len niečo uvarím, ale pozor, nestáva sa to často.

11. Neznášam plánovanie. Nenávidím, keď odo mňa niekto požaduje záväzné vyjadrenie a keď už sa blíži termín toho, k čomu som sa zaviazala, tak z toho mám vždy nepríjemné pocity. Keď sa s niekým dohodnem napríklad na tom, že niekam pôjdeme, čím bližšie je dátum eventu, tým viac ma prepadá nechuť sa zúčastniť a začínam byť z toho úplne zúfalá a mať nepríjemné pocity. Väčšinou sa snažím z toho vyhovoriť, čo mnoho ľudí naštve. Bohužiaľ, mám to v povahe. Radšej mám spontánne rozhodnutia, pretože vtedy mi moja myseľ našepkáva, že to mám urobiť a aj to urobím. Keď si niečo naplánujem, tak hneď po naplánovaní ma entuziazmus zo všetkého prejde. Je to žalostné.

12. Nerada telefonujem. Vyplýva to z viacerých vecí - my, INFP osobnostné typy sme známe tým, že veci ako telefonovanie, neohlásené návštevy a podobne sú pre nás pohromou. A okrem toho, neznášam ako znie môj hlas v telefóne. Je úplne detský a piskľavý a je dosť hrozné, že ho musím počúvať ja, nie ešte osoba na druhej strane linky ._.

13. Som ľaváčka - od narodenia píšem, kreslím, robím všetko ostatné ľavou rukou. A vždy ma unavuje, keď sa ľudia divia, ako môžem niečo robiť "ľavou". No ako asi? Ako každý iný človek, čo to robí "pravou". Inak, mnohé z veľmi zaujímavých a slávnych osobností boli ľaváci, tak aspoň to je snáď dobré znamenie. Ale niekedy mi to komplikje život - som dosť gramblavá a keď niečo kreslím/píšem, tak mám vždy zašpinenú celú ruku, všetci ľaváci určite tieto struggles veľmi dobre poznajú.

14. Som športový antitalent. Skutočne. Taktiež som úplné poleno. Vždy, keď sa musím hýbať, vyzerá to komicky a ešte k tomu mi to nejde. A úplne najviac mám traumu zo športovania pred druhými. Telesná výchova bola vždy pre mňa najväčším utrpením. Nikdy som sa nedokázala vyšplhať na lano alebo tyč, preskočiť kozu, či urobiť premet alebo stojku. Ani môj beh nikdy nebol nič extra, vždy som dobiehala medzi poslednými. O športových hrách sa radšej nebudem vyjadrovať, vždy som zostala medzi tými, ktorých nikto nechcel do družstva. Na druhej strane, milujem sledovať športy - najmä tie zimné. Ako si už každý pravidelnejší návštevník tohto blogu stihol všimnúť - hokej je jedna z mojich najväčších lások.

15. Som veľký strachopud - hlavne, čo sa hadov a lietajúceho hmyzu týka - mám z nich úplnú fóbiu. Hadov som sa od útleho detstva úplne desila, vždy som sa v prítomnosti nejakého rozplakala, prípadne chytila panický záchvat. A zostalo mi to do dnes. Je jedo, či ide o obrovského pytóna alebo malú žížalu - mám hrôzu z úplne všetkých. A rovnako je to aj s osami, moľami (ktoré mi neublížia, ja viem, ale i tak sa ich desím).

16. Trpím netradičným strachom - megalofóbiou. Tento druh fóbie nie je moc rozšírený a tí, ktorí ním trpia, sa boja všetkého, čo je veľké. Naozaj je to tak. Strach mi naháňajú také veci, ktoré by vám ani nezišli na um - napríklad pohľad na obrovský ľadovec vo vode, veľké lode (najmä tie výletné mi naháňajú hrôzu), továrenské komíny alebo iné megalitické veci a stavby. Je to zvláštna fóbia a kvôli nej by som napríklad nemohla ísť robiť alebo dovolenkovať na výletnú loď. Asi by som zomrela od strachu. Pri filmoch ako Titanic, či Trosečník, kde sa objavili obrovské lodné konštrukcie, som skoro vypustila dušu D:


17. Neskutočne moc mi vypadávajú vlasy - neviete si ani predtaviť, že ako. Vždy po mne zostane obrovská guča. Stačí, že si prehrabnem vlasy prstami a znova som o niečo chudobnejšia. Po každom zmývaní je mi pri pohľade na tú kopu vypadnutých vlasov na zaplakanie. Ak máte niekto nejaký recept (okrem tabletiek), tak sem s ním! Budem vám moc vďačná, lebo si už s nimi neviem dať rady.

18. Veľmi ma to ťahá k oceánu a milujem podmorský svet - vždy som milovala rybička a od malička som túžila po tom, aby som sa dostala k moru. Zatiaľ sa mi to za celý život podarilo iba raz, no nesmierne moc sa mi tam páčilo. Jedného dňa by som sa chcela potápať, najlepšie so žralokmi! Pretože to sú moje obľúbené zvieratá. K tomu sa viaže aj ďalší fakt. Niekedy mám chuť sa na úplne všetko vykašľať a odísť niekam ďaleko k oceánu a pridať sa ku greenpeace skupine :-D


19. Bojujem za práva žralokov a ich záchranu. Ako som vyššie spomenula - fascinuje ma všetko, čo sa nachádza v podmorskom svete a také stvorenia ako žraloky tiež nie sú výnimkou. Preto sa snažím prispieť k ich záchrane, hrozí im totiž vyhynutie. Denne sa zabíjajú kvôli ich plutvám, čo je úplne zbytočné a strašné. Ak chcete, môžete im pomôcť aj vy - stačí podpísať túto petíciu, ktorá vám zaberie pár minút a môžete mať dobrý pocit z toho, že ste pre tento svet urobili niečo dobré. (lol, Farah začína s propagandou, snáď vám to až tak nevadí).

20. Trpím častými poruchami spánku - Občas spím až príliš - som schopná prespať aj 22 hodín za deň. Inokedy zase mávam aj obdobia bez spánku, keď zažívam aj 2 - 3 prebdené noci. Hlavne keď som mala ísť v pondelok na celý pracovný týždeň do iného mesta a do školy, tak v noci zaspať bolo pre mňa prakticky nemožné. Je to naozaj hrozné, mnoho rázy by som veľmi rada spala, ale proste to nejde, moja myseľ nechce utíchnuť, nech robím čo robím. Ale už som sa naučila byť voči tomu odolná a ťahanie dvoch nocí po sebe mi už nerobí také problémy, ako kedysi. Niekedy to bolo dokonca praktické - keď som sa potrebovala veľa učiť, alebo som písala bakalársku prácu. Inokedy zvyknem ponocovať z vlastnej iniciatívy - som taká nočná sova. Všetko mi die lepšie v noci, mám ju radšej ako den, má pre mňa akési svoje zvláštne čaro. Vtedy ma najviac chytá múza a napadajú mi zaujímavejšie myšlienky.


21. Ovládam slová takmer každej známej pesničky, ktorú si vypočujem aspoň pár rázy. Mnohí ľudia sa čudujú, keď si začnem spievať hocijakú pesničku, čo beží v rádiu alebo inde a poznám takmer všetky jej slová. Na niektoré veci mám nazozaj veľmi dobrú pamät - no vždy sú to samé blbosti. Lyrics sú jednou z nich. Proste nejako mi to vždy ide do uší a ľahko si ich zapamätám. A milujem si spievať. Nahlas. A veľa. Bohužiaľ, môj spev je už menej potešujúci. Mám hudobný hluch, na čo sa sťažujú najmä obyvatelia mojej domácnosti, no čo s tým narobím, keď spievam rada a veľa a nezaujíma ma, že je to falošné jak divé svine, ako by povedal známy odborník Paľo Habera.

22. Moja úplne prvá platonická láska bol Atreyu zo starého filmu Neverending Story/Nekonečný príbeh. Pamätám si, že som bola úplne maličká, keď som ten film videla a veľmi som si ho obľúbila. Dodnes patrí k mojim úplne najobľúbenejším filmom vôbec. Videla som ho snáď tisíckrát a vždy ma rovnako dostane. Ako malá som bola až po uši zamilovaná do toho herca, ktorý hral Atreya - pamätáte si na neho ešte? Udatný mladý bojovník, mal koňa Artexa a pomáhal zachrániť Svet fantázie. Najlepšie bolo, že u nás na sídlisku býval jeden starší chlapec, ktorý sa na neho podobal a viete si asi predstaviť, ako moc som vyvádzala, keď bol náhodou na blízku. To bola, vážení, moja prvá láska a tá odštartovala moju dráhu profesionálnej fangirl :P


 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Petrika Petrika | Web | 7. září 2015 v 18:17 | Reagovat

Ako som tak čítala tie jednotlivé fakty, musela som sa usmievať, pretože máme fakt veľa toho spoločného :] dosť ma zaujalo to, že si pamätáš tie texty piesní :] to je fakt super vlastnosť..alebo tá megalofóbia :D hh..to je celkom zaujímavé:] taktiež mám pocit, že by som mala byť chlap, aj môj partner mi to vraví :D zrejme by bola zo mňa dobrá lesba :D tiež sa bojím hadov a plazov celkovo, no hmyz mi nevadí, to bežne chytám do rúk od decka :D a insomnia..to je mi...veľmi známe, žiaľ :] tiež nemám rada plánovanie, lebo to narúša moju pohodlnosť a komfortnú zónu :D mám rada stereotyp proste :] nenávidím telefonovanie, lebo mi to jednak príde otravné a mám strach z komnuníkacie z cudzími :]

Pekný článok :]

2 Dechi Kazemai Dechi Kazemai | 7. září 2015 v 20:30 | Reagovat

Popravdě, musela jsem se i já smát.... neboť jsme si v některých věcech velice podobné... ano spousta koníčků a žádný čas... :/ jen já do toho mám započítaný i sport... :D
Neboj nejsi jediná, kdo má pocit, že by se měl narodit jako chlap i mě spousta mích kamarádek a kamarádů tvrdilo, že jsem měla být chlap... :D
Jinak pěkný článek! :)

3 Aya Aya | Web | 7. září 2015 v 21:40 | Reagovat

Naše milá Faruško, přeju ti krásné narozeninky a hlavně hodně zdraví! Doufám, že sis svůj velký den užila podle svého gusta a snad dostala i nějaký malý pěkný fangirl dáreček. :3 Sice to není moc deep rada a že přichází zrovna ode mě, ale nepřemýšlej tolik o svém věku. Vždycky se najde něco, co může být horší než pocit z toho, že cítíš, že stárneš a neudělala jsi nic skutečně useful za svůj celý život. Ale pořád toho máš ještě hodně před sebou, jsi teď v nejlepších letech podle mě, tak je investuj do toho, co tě baví. Třeba přijde nějaký neočekávaný zlom, který tě změní, a než se vzpamatuješ, bude to třeba všechno trochu jinačí, než jaké to je teď. Třeba i mnohem lepší! ^^

Velmi se mi líbilo zpracování tohoto článku o faktech a opravdu jsem se dozvěděla naprosto nové věci. Ráda poznávám blogery, jejichž články čtu, a toto bylo velmi přínosné. Přineslo mi to další myšlenky o tom, jak jsme si my dvě v některých věcech tak velmi podobné - že moje awkwad existence nemá v přítomnosti co dělat a moje fotogeničnost je rok od roku víc než "horší" =u=, jsem taky levák!! Haha, znám ten pocit, když píšeš perem a umazáváš si ten text rukou, to je hrůza! :D Ale vůbec se necítím offended za to, že jsem levák, přijde mi to normální, no možná se cítím trochu výjimečněji než ostatní, protože to je přece jen ne moc obvyklé. Velmi se mi právě líbilo kladení důrazu na leváky v anime Ace of Diamond, kde poslední dobou tkví můj spazz. Dost si tam na to potrpěli a hlavní postava je, pokud se nepletu, dorkie levák jako my. :D ^^

"Medzi svojimi rovestníkmi sa necítim vo vojej koži." Ah. Tohle je přesně věta, která by dokázala popsat moji minulost, přítomnost a nedej bože budoucnost. XD Řekla jsi to opravdu znamenitě. Už od dětství jsem měla nějaký problém držet krok s ostatními a nějak se cítít awkward a prostě strašně divně se staršími dětmi, přestože jsem z jedné strany v rodině nejmladší, moje sourozenci a bratranci jsou téměř v jiné generaci než já, a i když si se mnou hráli (no spíš mě měli na starost, když jsem chodila tak asi do školky), moc dlouho to nevydrželo. Můj bratr, který se mnou trávil asi nejvíc času, se mnou musel mít strašné nervy, když se tak ohlédnu zpět. XD Z tohoto my asi zůstaly ty rádoby dětinské skolny. Abych pravdu řekla, moje první "kamarádka z dětsví", sousedka, byla mladší než já a kamarádily jsme se dlouho. Ve třídě na základce jsem se cítila trochu zvláštně, i když jsme tam měli takovou "extremely bro-friendly" atmosféru, byť jsem o tom nikdy před nikým nemluvila nahlas, i když si myslím, že mě všnichni hodně brali, cítila jsem se tam strašně mentálně zaostale (nemám na to ale lékařské papíry XD, haha. Moje tehdejší nejlepší kamarádka a ještě jedna byly o dobrého půl roku starší a šlo to docela poznat. Nebo byly prostě úplně jiné než já a já s nimi nezvládala absolutně držet krok. Moji další přátelé už byly pro změnu mladší a dělalo mi to nějakým způsobem o dost lepší pocit, když jsem byla s nimi. Cítila jsem se úplně jinak a pohodlněji.
Pořád se tak dětsky cítím i v mém středoškolském životě, avšak k tomu musím dát za pravdu i tomu, že mi anime dalo nějaký můj malý mentální development, i když to není nic velkého a jsem pořád ten malej kid. Dokážu si naprosto představit, jak se musíš cítit. I seriously need somebody who would take care of that trash *myself*. XD

Co se oblékání týče, myslím, že žijeme v době, kdy je naprosto možné nosit to, co člověk chce. Když se v tom cítíš dobře, myslím, že máš nárok na to nosit na sobě co chceš. Proč nechodit v pyžamu? Komu to vadí? Nepřemýšlej tolik nad tím, vem si prostě to, co máš ráda. Jak říkáš, že se ti třeba něco fakt moc líbí, ale myslíš, že bys to nosit nemohla, i když bys to fakt chtěla, proč proč to vlastně nejde?? Když můžou ostatní, ty taky!

Hah, s plánováním jsem na tom úplně stejně - zrovna co se minulého týdne týče, spolužačka mě v úterý pozvala na pátek na sushi s její sestřenkou. V úterý jsem byla jakože *haha, půjdu*, ale čím víc se to blížilo, tím víc jsem měla potřebu to zrušit. Samozřejmě, že jsem se neúčastnila. Tuto svoji vlastnost nemám příliš ráda a taky jsem spíš pro ty náhlé a spontánní a pro mě strašně lákavá dobrodružství, která v daný okamžik nechci příliš řešit a nevím, co mám dělat. XD To až později o tom hlouběji přemýšlím a případně lituju. :D S telefonováním jsem taky to stejné - avšak mám to geneticky prokázané, že jsem v tomhle po svém dědovi. Ten měl odtelefonováno do deseti vteřin, kdy pronesl tak dvě věty stylu "ok", "good", "no", "bye bye". Nějak telefonování prostě nemám ráda, avšak mnohem hůř než v telefonu můj hlas zní ve videu. X'D

Základka mi přinesla strašné nechutenství ke sportu, které se snažím trochu zlomit jakožto věčný individál, protože team sports are definitely n o p e. xDD

Oh wow, tvoje fóbie z velikých věcí mě fakt překvapila, nikdy jsem o tomhle neslyšela, ale když o tom tak přemýšlím, i já mám takový dost zneklidńující pocit z velikých výletních lodí... Nebo třeba pyramid. Ty mi nahánějí fakt hrůzu.

Aw, sice toho herce z posledního údaje neznám a film jsem neviděla, ale i můj dětský crush  odstartoval moji fangirl kariéru - seriously anime was there even before I realized I won't be able to escape a.k.a. my deep eternal love for Yoh Asakura. XDDDD

Uh Uh. Trošku jsem to zase protáhla, tak snad u toho neumřeš a omlouvám se za případné nesmysly a chyby v textu, ale už nemám sílu to po sobě přečíst. Ještě jednou všechno nejlepší k nerozeninám!! :3

4 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 8. září 2015 v 16:55 | Reagovat

Páni. Dozvedela som sa o tebe veci, ktoré som vôbec netušila. V mnohých sme si však podobné. Tiež mám pocit, že som mimozemšťan, ľudom okolo mna nerozumiem a podobne. A rovnako som antitalent na športy. No.. vlastne ako píšem, máme veľa spoločného. Dokonca aj poruchy spánku dôverne poznám..
Si ľaváčka? To som vôbec netušila a ani netipovala.
Well.. ja si už Neverending story vôbec nepamätám a tak nemám potuchy, kto bol tvoja platonická láska, ale v sobotu si to skuknem a snád ho uvidím :D

5 Farah Farah | Web | 8. září 2015 v 18:50 | Reagovat

omg, slečny, ďakujem za super komentáre, vážne :> cením si to, že ste si takto moc narcistický článok prečítali :D nebojte, takéto niečo sa tu vyskytne naozaj len veľmi sporadicky xD A som vážne rada, že mám  s toľkými z vás spoločné veci :) I feel more connected a hneď sa cítim menej mimozemsky :D

[1]: no, tá megalofóbia je taká odveci, ale pri tom je to tak reálne :D a našla som na FB dokonca stránku, kde sa pridávajú ľudia s tým istým strachom :D a je nás dosť :D vitaj v klube ne-dievčenských dievčat :D založíme si spolu kapelu, je nás tu viac takých, ako kukám :D a ďakujem za pochvalu :)

[2]: ďalšia do nášho klubu! :D a ďakujem aj tebe za pochvalu a aj za prečítanie :))

[3]: oooh, Aya, tvoj komentár ma veľmi prekvapil ale v tom najpozitívnejšom zmysle ^_^ ďaujem moc za prečítanie, za narodeninové prianie a aj to, že si si našla čas napísať mi tak veľa super vecí, aj tvoje rady si cením, máš pravud, mala by som prestať nad niekotrými vecami toľko premýšľať a dramatizovať to, ale toto je moja choroba :D proste kohokoľvek sa opýtaš, všetci ti povedia, že toto je môj problém, ale vážne som si to vzala k srdcu a snažím sa brať veci s väčším nadhľadom :) a tiež som rada, že máme veľa vecí spoločných, je super, keď človek nájde nikoho, kto mu aspoň trochu rozumie, hoci len na internete.

To s tými ľavákmi má niečo do seba :B a ešte je super, keď je ním aj tvoja obľúbená postava... nebol tuším aj Levi zo SnK ľavák? Alebo to sa mi teraz marí? :D no viem, že kopa super ľudí bolo, čo znamená, že sme super aj my :D my zase môžeme založiť klub večných detí :D a to počkaj, keď ti ťahať na viac ako dvadsiatku a stále budeš v tomto štádiu :D to bude ešte len vysvetľovania, že čo to vlastne pozeráš a prečo to čítaš a čo si to objednávaš a podobne :D ale nevadí, aspoň že mám vás tu na blogu, čo to všetko so mnou zdieľate a tumbr kde sa človek hneď cíti normálnejšie a ako ryba vo vode :D aspoň tam môžem naraziť na niekoho v mojom veku, kto je rovnako "divný" a fangirl ako ja :D to na internete milujem :D

S tou spontánnosťou si to presne vystihla - :D som rada, že nie som jeidná, čo také niečo prežíva, aj to telefonovanie :D ešteže si moji známi už zvykli :D druhá vec je písanie :D to aj z mojich komentárov a článkov asi poznať, že kde mi huba mlčí, tak prsty na klávesnici sa mi nechcú zastaviť xD nuž, niekde príroda uberie, niekde pridá xD

ja som bola sama prekvapená, keď som sa vzedlávala na tému mojej fóbie :D že je to reálny strach, ktorý sa označuje za fóbiu a tria tým viacerí, dosť ľudí :D a možno máš aj ty nejakú slabšiu formu, keď som sa pýtala, tak bežnému človeku vraj nie je nepríjemný pohľad na obrovské lode/iné veci :D

Bože, že Yoh Asakura! :D Toho mi ani nespomínaj! :D tiež som si prešla touto Shaman King fázou :D vlastne, SK bolo úplne prvé anime, ktoré som kedy začala sledovať (ak nerátame Sailor Moon a Pokémon, ale to som bola ešte úplné decuľo, čo ani nechápalo, že o čom sa tam rozprávajú) :D a vďaka SK som potom objavila aj Naruta a blogy a už to išlooo. Každý máme takéto "odrazové body" v našom živote, čo spustili toto šialenstvo :D a Yoh bol super ako aj celé SK anime, ja som to veľmi rada pozerávala :D

vôbec nevadí, že si sa rozpísala, ja som moc rada a ďakujem ti ešte raz :)))

[4]: som rada, že sa čánok páčil :D a to bol môj cieľ - aby ma čitatelia spoznali aj z trochu iného pohľadu :D tak aj teba berieme do klubu mimozemšťanov (ale medzi vami sa tak necítim :>) a aj do klubu nešportovcov :D možno preto ich tak obdivujeme :D lol, ja také poleno a píšem fanfikciu na nhl :-D a Neverending story bola pecka :D to som na tom ako také malé dieťa úplne frčala :D a ešte aj na filmoch Blbý a Blbší a Maska xD to boli krásne detské časy :D

6 Petrika Petrika | Web | 8. září 2015 v 19:54 | Reagovat

Hádam nevadí, že to píšem sem :] no veľmi rada by som si teda niečo u teba objednala a poviem ti, najskor som bola zúfalá, lebo som sa nevedela rozhodnúť, že čo a potom ma napadlo, že som sa včera lepšie pozrela na našeho senpaia Nijimura :] :D Takže....rada by som nejaký ten milostný trojuholník NIJIMURA x JA [ narcis :D, no nevyuži to, keď môžeš :D ]x AKASHI :] ....už teraz sa strašne teším a ďakujem za rú možnosť! :]

7 Petrika Petrika | Web | 8. září 2015 v 20:02 | Reagovat

a ešte som zabudla, potešilo by ma teda, kebyže tam Nijimura dostane viac priestoru, no :D asi som sa namotala :D

8 Farah Farah | Web | 8. září 2015 v 20:05 | Reagovat

[6]: jeeej, ty si si urobila domácu úlohu a zistila si si viac o našom Rainbow-senpaiovi ^.^ Však je super? :D
Aaa, samozrejme, bude mi potešením, ty narcis :P hneď ako dokončím tú vec pre Kame, pustím sa do tohoto pre teba :) a som moc rada, že si si u mňa objednala :D musím sa vám predsa nejako odvďačiť za tie krásne darčeky :)

A ešte - má to byť presne v tom svete Kuroko no Basuke, alebo môžem prípadne použiť aj nejaký alternative universe s nimi? (možno mi niečo napadne):P Kľudne si povedz a ja sa zariadim podľa požiadavky... :3

pre Kame totiž píšem niečo s Teppeiom ale alternative universe, dostala som totiž taký bláznivý nápad xD snáď sa jej to bude lúbiť :D

9 Farah Farah | Web | 8. září 2015 v 20:06 | Reagovat

[7]: muheheheh! :D *maniacký smiach* ja som to vedela :D on je taká nenápadná postava, ale keď človek podľahne jeho kúzlu, tak koniec... xD btw, Akashi aj Nijimura budú aj v Moments in Dark, takže sa teš :>

10 Petrika Petrika | Web | 8. září 2015 v 20:08 | Reagovat

No nech je tam Nijimura v plnej svojej krásne a zvyšok mi je úplne šuma fuk :D fakt, nechávam na tebe :]

11 Petrika Petrika | Web | 8. září 2015 v 20:09 | Reagovat

Teším, teším, len nás nenechaj dlho čakať s Moments in Dark :D

12 Nessa Nessa | Web | 16. září 2015 v 21:26 | Reagovat

...  hneď ako som si prečítala to o megalofóbií, tak ma napadlo či máš strach aj z oceánu. Prestala som čítať a  rozmýšľala som. Pretože oceán nie je veľký, ale skôr široký. Dospela som k názoru, že sa musím spýtať. Potom som zrolovala kúsok nižšie a nahodila najväčší facepalm sveta :D Nach, nevadí :D Moje myšlienky boli, ale veľmi zaujímavé a prekvapujúce aj pre mňa samú o.o  A btw, to vypadávanie vlasov poznám ._. Ja mám vlasy všade.

13 Elyrose Elyrose | Web | 19. září 2015 v 14:24 | Reagovat

Fúh, Farah.. tak neviem ako začať :D. Chcela som na svoj blog práve napísať článok "o mne" lenže kedže som nevedela ešte ako to celé napísať a pred pár dňami som na tvojom blogu objavila tento článok a stále som ho odkládala rozhodla som sa najprv si ho prečítať a inšpirovať sa. :D Za prvé ti musím poblahoželať k narodeninám, kedže dôležité veci vždy zabudnem ako prvé :D. Neuveríš ale veľmi veľa vecí ktoré si tu písala, mala som pocit akoby si písala o mne. Rozdiel je ale v tom že ja niesom dobrá v písaní :D a vôbec vo vyjadrovaní atď.. možno to je tým že málo komunikujem - nie žeby som bola málo výrečná len nerada rozoberám niektoré veci alebo nemám potrebu niekomu opakovať udalosti čo sa mi udiali..aj keď je to nejaká dosť dôležitá udalosť pre mňa a potom sa mi často stáva že si ani nepamätám čo som vlastne v živote všetko už urobila či zažila :D. To že máš 23 a cítiš sa mladšie, ja mám síce len 20 teraz v oktorbi budem mať 21 ale mám z toho rovnaké pocity ako ty, taktiež mi ľudia typujú menej a dávajú mi to najavo -.- občas ma to urazí lebo si myslím že je to nejaká vada. Alebo ak niekto počuje môj tenký hlas začne ma napodobňovať a je mi to strašne nepríjemné hlavne preto že ja sa počujem trošičku inak :D. Tak isto keď som bola malá chcela som byť chlapcom "raz som sa ostrihala dohola :D" ale aj napriek tomu že si sama o sebe myslím že mám chlapčenskú rebelskú povahu mnoho ľudí mi povedalo že som veľmi ženská. Tiež občas nosím pár chlapčenských kúskov ale narozdiel od teba mňa móda celkom zaujíma a tak to nejak kombinujem :D. Tiež nerada telefonujem, upratujem, plánujem, športujem a som ľaváčka :D. Tých pár vecí čo tam píšeš že máš fóbiu, poruchu spánku a nepoznáš nudu atď.. sú mi trochu cudzie ale cítim určitú empatiu. Aj keď strach z veľkých vecí asi nikdy nedokážem pochopiť kedže mňa fascinujú :D. Farah som šťastná že som si prečítala tvoj článok, cítim sa akoby som na tomto svete nebola sama kto sa trápi takými vecami a kto má o sebe "nie vždy najlepšie zmýšľanie" a ku tomu pre mňa si týmto článkom taká dôležitá a zaujímavá :). Aj keď ešte ku mnoho vecí z tvojho článku by som sa rada vyjadrila radšej to nechám tak aby tento komentár nebol veľmi dlhý a aby to nakoniec nebolo o mne ale skôr o tebe :). Ešte raz SKVELÝ ČLÁNOK! :3

14 Farah Farah | Web | 19. září 2015 v 20:34 | Reagovat

[12]: megalofóbia je veľmi divná vec a viem si predstaviť, že to znie pre človeka, čo o tom doposiaľ nič nepočul, ako dosť odveci :D inak, nebola si tak ďaleko od pravdy - pravdou je, že pohľad na nekonečný priestor keď sa človek ponorí, ma dosť vydesil :D keď sme boli pri mori, tak som sa potápala so šnorchlom, no keď som všade videla ten obrovský priestor okolo seba, tak som sa nejako nodvážila ísť aj ďalej xD fakt ma chytila akási panika, že je to také obrovské :D ale i tak sa mi to páčilo a fascinovalo ma to ^^ a úprimnú sústrať s tými vlasmi, viem jak moc je to na nič :(

[13]: ďakujem ti moc krásne za tak úžasný a dlhý komentár :O nečakala som ho, ale ani nevieš, ako moc potešil :) so moc rada, že sa ti článok páčil :) a vďaka tvojmu komentu som sa zase niečo dozvedela o tebe, mám toto na blog.cz rada, samí zaujímaví ľudia s ktorými mám veľa spoločné :) som rada, že ma s tým vekom chápeš, keď už človek prekorčí dvadsiatku, tak sa to potom šupne rýchlo :D počkaj o dva roky, budeš na tom rovnako :D ale to, že sme také mladistvé má aj výhody :D mne sa pred dvoma rokmi podarilo ísť v Zoo vo Viedni na detskú vstupenku do 15 rokov :D :D :D a to som mala vtedy 21 :D :D :D takže nejaké výhody to má :D s tým tenkým hlasom to mám rovnako, len mne sa za to našťastie nikto neposmieva, no je pekne hnusné, ak to to niekto robí -.- ďakujem ti moc, že si si článok prečítala aj za porozumenie a aj pochvalu, ešte raz :) od teba to bol zase skvelý komentár, ktorý ma mimoriadne potešil :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: