A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Bring my Heart Home (pre Hentai no Kame) ~ [ kiyoshi teppei x oc x guest star ]

14. září 2015 v 7:27 | Farah |  o n e s h o t s
Takže, vážení, konečne som to dopísala. Ospravedlňujem sa, že mi to veľmi dlho trvalo, no nejako sa mi táto poviedka na želanie pretiahla a je z toho litánie (ako zvyčajne), no toto litánie má až neobvyklú dĺžku. Dala som si s tým obrovský kus práce, tak dúfam, že sa vám to bude páčiť. Najmä Hentai no Kame, pretože práve pre ňu je táto poviedka. Kame ma poprosila o jednorázovku v ktorej by bol Kiyoshi Teppei z Kuroko no Basuke, takže som sa rozhodla vyhovieť jej prianiu a konečne som pre ňu ten sľubovaný oneshot dokončila. Trvalo mi to takmer týždeň, no snáď všetci pochopíte, že prečo. Rozhodla som sa to poňať trochu netradičným spôsobom a dúfam, že ma za to Kame neprerazí a že sa jej to bude páčiť. A taktiež, že sa to bude páčiť všetkým ostatným. Vyzývam vás preto, aby ste si našli kúsok času a vyskúšali si to prečítať, vôbec nevadí, že nepoznáte anime/mangu Kuroko no Basuke, pretože i tak vám nič z deja neunikne. Je to alternative universe - rozhodla som sa to zasadiť do pirátskeho prostredia :P V poviedke sa ako hlavná postava objavuje Kiyoshi Teppei a ešte jedna ďalšia postava, ktorá bude pre vás aj Kame prekvapením ;) Poviedka je výnimočná ešte v jednej veci - totiž dva konce a je len a len na vás, ktorý si vyberiete.




Keďže je táto jednorázovka dlhá ako týždeň pred výplatou, bolo jasné, že blog.cz mi ju v jednom kuse neuverejní. Preto je tento diel taký rozkúskovaný, no snáď vám to až tak moc nebude vadiť. Myslím, že ste na to už zvyknutí z iných mojich fanfikcií, ktoré tu zvyknem uverejňovať. Ani neviem, že prečo sa mi to tak natiahlo, asi to bude tým, že je tam veľa udalostí, ktoré som v tejto jednorázovke chcela a musela mať. Preto sa to nedalo skrátiť, snažila som sa, ako sa najviac dalo a myslím, že niektorí si radi prečítajú aj niečo dlhšie, no nie? :P

K poviedke je aj malý slovník, v ktorom vysvetľujem čitateľom niektoré pojmy z námorníckeho prostredia/18. storočia, ktorí by pre nich mohli byť nové a neznáme. Dúfam, že vám to trochu pomôže, aby ste vedeli, že o čom tam vlastne píšem. Okrem toho je tu ešte niečo, s čím ste sa doposiaľ nemali možnosť pri mojich fanfikciách stretnúť - poviedka nemá iba jeden koniec, ale rovno dva. A je iba na vás, že ktorý si prečítate. Vzniklo to z toho dôvodu, že ja sama mám niekedy problém, pokiaľ ide o milostný trojuholník, sa rozhodnúť, že s kým má hlavná postava skončiť. Možno nie som jediná a preto som sa to rozhodla vyriešiť takto - aby si každý prišiel na svoje :P dúfam, že sa vám to bude páčiť, dajte mi vedieť, čo na to vravíte.

Kame, teba prosím, aby si ma neprerazila za toto, čo som pre teba napísala :D netuším, či sa ti to bude páčiť, alebo nie, ale tajne dúfam, že ťa týmto poteším. Snáď nevadí, že som použila tvoje meno, je to koniec-koncov pre teba, tak aby to bolo osobnejšie :3 a taktiež sa modlím, že prekusneš aj to, že som to celé zasadila do pirátskeho prostredia :D proste sa mi inak nedalo, dostala som tento nápad a potom to už šlo :D viem, že si pôvodne chcela poviedku s Teppeiom, no toho druhého ber ako taký malý bonus :P a je len na tebe, pre ktorého z nich sa na konci rozhodneš.

A tak isto vy - dajte mi vedieť, že ktorý koniec ste si vybrali a ako sa vám páčil :) prípadne, ak ste si prečítali oba, tak mi dajte vedieť vaše názory a napíšte, ktorý sa vám páčil viac :P Som veľmi zvedavá na komentáre a že čo na toto tu celkovo poviete, fakt sa ich nemôžem dočkať, lebo je to zase niečo trochu iné. Nezostáva mi už nič iné, iba zaželať vám príjemné čítanie :)

Vaša Farah . . . . .


* * *

S l o v n í č e k

Komodor (ang. Commodore/commodor) - je minulosti používaná námorná hodnosť, ktorá predstavuje postavenie medzi kapitánom a admirálom. Komodor bol menovaný guvernérom, prípadne iným vysoko postaveným hodnostárom a mal na starosti viac ako jednu loď, niekedy aj celú flotilu. Komodor je nižšia hodnosť ako admirál, nakoľko admirál predstavoval v 18. storoč najvyššieho námorného veliteľa - obdoba generála, ktorý velil vojskám na pevnine, admirál velil armáde na mori.

Kráľovská šalupa (angl. Royal Sloop) - model historickej bojovej lode používanej v 16. až 18. storočí. Kráľovské šalupy boli dosť ojedinelé plavidlá, keďže ich nemohol dostať pod svoje velenie každý. Kráľovská šalupa a šalupa vo všeobecnosti sa považuje za najrýchlejšie plavidlo svojho času a od obyčajnej sa kráľovská odlišuje tým, že je omnoho väčšia, unesie väčší náklad a viac mužov + je vyzbrojená väčším počtom del (niekedy ich bolo aj 24). Je ideálna na bojové manévre a rýchle plavenie sa aj proti vetru.

Brigantina | briga (angl. Brigantine/Brig) - ide o typ plavidla využívaného v 17. a 18. storočí. Briga je dvojsťažňová loď strednej veľkosti, ktorá unesie dostatok posádky, nákladu a del, aby bola vhodná pre prežitie na mori a prípadné zajímanie iných lodí. V minulosti ju zvyklo využívať veľa pirátov, keďže je ideálna na boje na mori zblízka, rýchle plavenie a zajímanie nepriateľských lodí.



*

Počet slov: 10 314
Počet koncov: 2
Venované: Hentai no Kame

* * *

Pred čítaním si pustite:


Zella Day - Compass

*



* * *

We can build the tree house
in the pine trees

*

Kame sedela v jednej zo svojich komnát v honosnom sídle guvernéra. Byť dcérou najbohatšieho a najvplyvnejšieho muža v tomto veľkom prístavnom meste malo svoje výhody, ako napríklad dnešok. Guvernér usporiadal veľkolepý ples na počesť svojej jedinej milovanej dcéry - za cieľom uviesť ju do spoločnosti. Kame tušila, že za tým nebude iba jej predstavenie vyššej smotánke. Od služobníctva počula klebety, že sa zo svojich dlhých ciest vrátil poručík Kiyoshi Teppei, ktorého jej otec vymenoval za komodora a začula aj také slová, že vraj má v pláne uchádzať sa o jej ruku.

Bola z toho veľmi nervózna. Po celom sídle sa pošepkávalo, že už má vek na vydaj, no Kame si stále pripadala až príliš mladá. Vedela, že jej matka bola v podobnom veku, keď si jej otca vzala, no zdalo sa jej, že ešte možno nie je pripravená. Najväčšia neistota sa jej zmocnila pri pomyslení na komodora Kiyoshiho.

Nebolo to tak, že by ho nepoznala. Spomínala si na neho až priveľmi dobre. Keď sa videli naposledy, bola ešte malé dievčatko. Pamätala si, ako ho vyprevádzala pohľadom, keď nastupoval s ostatnými mladíkmi na tú obrovskú loď, ktorá opúšťala prístav Port Royale. Kiyoshi nastúpil do námornej služby, keď dovŕšil vek šestnásť rokov. Pred tým sa poznali ako deti, no ubehlo veľmi veľa času na to, aby mohla byť Kame pri pomyslení na stretnutie s ním pokojná. Nevidela ho takmer desať dlhých rokov, ktoré strávil na mori v službách kráľovského námorníctva.

Znova si povzdychla. Nevedela si predstaviť, že jedného dňa bude musieť svojho otca opustiť a odísť s iným mužom. Jej nastávajúci. Vždy snívala, že to bude niekto, do koho sa zamiluje, tak ako sa to stalo jej rodičom. Kiyoshi Teppei bol pre ňu jednou veľkou neznámou. Spomenula si na to, ako sa zvykla v jeho prítomnosti červenať, keď bola ešte malé dieťa a on dospievajúci mladík, približne vo veku, v akom bola ona teraz. To však bolo už dávno. Prepadla ju však zvedavosť. Presne tak, bola zvedavá, že ako sa od tých čias zmenil. Železné Srdce. Takýmito slovami ho označilo pár ľudí po tom, čo sa dozvedeli, že sa vracia späť do mesta. Na mori si urobil meno a jeho udatné činy vyústili až v to, že mu jej otec udelil tak vysokú hodnosť. Hodnosť však zrejme nebola to jediné, čo sa mu guvernér rozhodol darovať. Áno, Kame veľmi dobre tušila, aká bola skutočná zámienka pre to, aby usporiadal bál na jej počesť.

* * *

We can keep our secrets
buried underneath

*

"Slečna, už je čas, bál sa čoskoro začne, musíte sa pripraviť." Dvere jej komnaty sa otvorili a objavili sa v nich dve mladé slúžky. Všimla si, že majú líca ružové a na tvárach akýsi zvláštny zasnený výraz. Jednej dokonca uniklo zachichotanie.

"Margaréta, na toto nemáme čas, musíte slečnu pripraviť tak, ako nám kázal jej otec." Drgla do nej jej kamarátka lakťom, aby sa upokojila. Kame podozrievavo nadvihla obočie.

"Keď to inak nejde. Dnes sa po vile vášho otca pohybuje toľko mladých fešákov. Guvernér dal pozvať na ten ples pár veľmi vysoko postavených osobností. Ale ten najzaujímavejší ešte len príde..." Povedala dievčina a obe slúžky sa opäť zachichotali.

"Ach, slečna Kame, závidím vám." Pokračovala Margaréta. "Husiarka v meste na trhoch hovorila, že zazrela komodora Kiyoshiho, vraj je to veľmi pohľadný mladý muž. A statočný a nebojácny." Obe mladé dievčatá mali na tvárach zasnený výraz.

"Máte šťastie, že má záujem o vašu ruku." Pridala sa k slúžke aj druhá a Kame mimovoľne očervenela. Šťastie? Je azda šťastie to, že otec usporiadal bál, aby ju mohol nádejným pytačom vystavovať ako kus mäsa? Ako výstavného koňa? A možno už sľúbil jej ruku mužovi, ktorého ani nepozná? Snažila sa však zahnať svoje nevítané myšlienky a nesmelo prikývla.

"No poďte už, musíme vás nastrojiť. Konečne si môžete obliecť tie krásne šaty, ktoré ste dostali od vášho papa k narodeninám." Jasala Margaréta a vybrala sa k jej obrovskej skrini. Vybrala odtiaľ naozaj nádherné prepychové šaty, obe slúžky na nich šli svoje oči nechať.

Keď obliekali Kame do šiat, upravovali veľké množstvo spodničiek a sťahovali jej korzet, cítila sa akosi nesvoja. Obávala sa dnešného večera, no napriek tomu pocítila drobné vzrušenie. Nedokázala si pomôcť, možno sa na ten bál aj trochu tešila. Krk aj zápästie jej ozdobili honosnými šperkmi a svetlohnedé vlasy zaplietli do zložitého účesu. Nespoznávala samú seba v zrkadle. Vážne som tak vyrástla?

* * *

Wild flowers
crushed between your fingers

*

"Dámy a páni, prosím, privítajte moju najdrahšiu dcéru - Kame!" Sálou sa niesol pevný, no prívetivý hlas jej otca. Zostupovala pomaly po mramorovom schodisku zakrytom červeným gobelínom, pripadala si, akoby všetky oči v miestnosti spočinuli na nej. Dnes mala byť oficiálne uvedená do spoločnosti ako mladá žena súca na vydaj. Ruka sa jej mierne triasla, keď sa ňou dotkla pozláteného zábradlia. Pre istotu si nadvihla svoje suknice aby náhodou nezakopla, nechcela predsa svojho otca pred jeho hosťami znemožniť.

Miestnosťou zaznel potlesk a vrava. Celá smotánka z okolia sa tu zišla, všetci boli zvedaví na guvernérovu dcéru. Niektorí mladíci vyššieho postavenia si dokonca robili nádeje, že by sa im mohla ujsť jej ruka a bohaté veno k tomu. Oženiť sa s dcérou guvernéra - to nebolo len tak. Preto sa všetci starí mládenci zišli na tejto hostine ako kŕdeľ supov.

Kamein otec čakal na ňu pod schodiskom a vzal jej drobnú ruku do tej svojej, aby ju odviedol k stolom. Počas ich cesty sa na nich upierali zraky všetkých jeho hostí, mnohí naťahovali krky, aby si mohli mladú slečnu lepšie prezrieť. Ona sklopila pohľad a upierala ho k svojim črievičkám, pozornosť toľkých ľudí na ňu nepôsobila práve najlepšie.

"Drahá dcérka, dovoľ, aby som ti niekoho predstavil." Jej oči sa upriamili do tváre staršieho muža, ktorého nazývala svojim otcom, srdce jej takmer vynechalo pár úderov. Takže už je tu.

* * *

Clinging to the wild things
that raised us

*
"Komodor Kiyoshi, toto je moja najdrahšia dcéra, Kame." Guvernér položil dlaň na rameno svojej dcéry. Pre ňou stál on - Kiyoshi Teppei. Po takmer desiatich rokoch mu mohla znova nazrieť do jeho tváre. Bola prekvapená, veľmi. Spomenula si na klebety slúžok, i na obdivný tón, akým o ňom jej otec rozprával; nečakala však, že Kiyoshi bude až tak moc atraktívny.

Bol vysoký, veľmi vysoký. Musela zakloniť hlavu, aby si mohla jeho tvár prezrieť podrobnejšie. Roky strávene na mori sa na ňom podpísali - tvár mal ošľahanú vetrom, pôsobila mužne, no to mu neubralo na atraktívnosti, práve naopak. Vlasy mu padali v hnedých prameňoch do očí. Tie oči. Boli iné, aké si predstavovala. Čokoládovo hnedé a tak moc láskavé. Pohľad, akým na ňu hľadel, ju nútil uhnúť tým svojim, pozrieť sa inam. Líca jej začali horieť.

"Je to pre mňa veľká česť, že vás opäť vidím, slečna." Prehovoril hlbokým,zamatovýmhlasom. Aj ten ju nútil červenať sa, nedokázala sa mu opäť pozrieť do tváre, iba ucítila jemný dotyk na svojej dlani. Vzal jej drobnú ruku do tej svojej, jeho dlaň bola veľmi hrejivá, hoci Kame mohla cítiť pár mozoľov, roky tvrdej driny na palube lode naozaj zanechali svoje stopy. Dovolila si jeden letmý pohľad, jeho ruky boli naozaj obrovské. Ten pocit bol príjemný, cítila sa tak moc v bezpečí, bolo to tak správne, akoby mal jej dlaň držať vo svojej už navždy.

Uklonil sa na znak úcty. Stále na ňu hľadel s akousi nehou, pomaly pozdvihol jej ruku a jemne pritisol pery na hánky jej prstov v zdvorilom geste. Takmer zabudla, že sa okolo nich nachádzajú v preplnenej sále aj ostatní ľudia. Ako mohla na tento pocit za tie roky zabudnúť? Ako mohla pochybovať o tom, že dnešný večer bude úžasný?

* * *

Compass points your home

*

Guvernér im prikázal, aby sa zabávali. Tak aj urobili. Večierok bol v plnom prúde. Kame stihla za ten čas spoznať mnoho ďalších šľachticov a vysoko postavených hodnostárov. Predstavovali sa jej jeden za druhým, niektorí so svojimi manželkami, iní aj so svojimi deťmi, mnohé z nich v jej veku. Kiyoshi celý ten čas stál pri nej. Jeho prítomnosť sa jej páčila. Ani vo sne by jej nenapadlo, že sa s ním bude cítiť tak príjemne.

Rozprával jej príhody z jeho ciest na mori, o miestach, ktoré nepoznala, mohlo sa jej o nich iba snívať. Rozprávali sa aj o nej, zaujímal sa o ňu. Bol ako pravý gentleman - zdvorilý, láskavý, každé jedno slovo vyslovené z jeho úst bolo úprimné a hrejivé a ona začala premýšľať o tom, aké by asi bolo stráviť viac času po jeho boku.

Keď ju pozval do tanca, nesmelo prikývla a nechala sa viesť až k tanečnému parketu. Niektorí mladíci po ňom závistlivo poškuľovali, každému bolo jasné, pre koho má mladá slečna tento večer oči. Mnohí z nich boli bohatší ako Teppei a preto ním opovrhovali, mladý komodor Kiyoshi si dovoľoval tak moc, keď sa otvorene uchádzal o ruku dcéry guvernéra. Zvesti o statočných činoch Železného Srdca na mori sa síce šírili nie len celým Port Royale ale aj inými prístavmi v Karibiku, no boli tu aj iní, s väčším majetkom, postavením, šľachtickým pôvodom a modrou krvou. A tí nevedeli vystáť to, že ich predbehol niekto, kto si svoje miesto vo svete vydobyl len tvrdou a poctivou prácou.

Hudba znejúca sálou, príjemná nálada a veselé džavotanie prinútili Kame usmiať sa. Spomenula si, aké mala z dnešného bálu obavy, no teraz bola nesmierne rada, že jej otec Kiyoshiho na hostinu pozval. Taktiež bola rada, že sa komodor rozhodol vrátiť sa do rodného mesta, inak by jej otec možno prisľúbil ruku nejakému starému a nepríjemnému lordovi.

"Slečna Kame, prepáčte mi moju opovážlivosť," prihovoril sa jej, keď spolu začali tancovať, ich telá boli v dostatočnej vzdialenosti na to, aby bol jej otec spokojný, no ich dlane sa stále dotýkali a Kame pocítila akýsi zvláštny elektrický náboj. "Ale musím povedať, že zvesti o vašej kráse neboli pravdivé." Dievčina nadvihla prekvapene obočie. Kiyoshi bol naozaj odvážny a jeho slová tiež tak.

"Reči o kráse dcéry guvernéra Port Royale boli nič v porovnaní s tým, čo som mal možnosť vidieť na vlastné oči." Znova jej srdce vynechalo úder. Jeho tón bol nežný, no sebavedomý zároveň, bol si istý tým, čo jej hovoril. Nedokázala nájsť slová, ktorými by mu odpovedala, preto iba zahanbene sklopila pohľad. Zmohla sa len na malé ´ďakujem´.

"Keď som odchádzal do služby, bola ste ešte moc mladá," pokračoval, "možno si ma ani nepamätáte. Nečakal som, že keď sa vrátim, nájdem tu tak očarujúcu mladú dámu."

"Úprimne, komodor Kiyoshi, pamätám si na vás, hoci som bola malá. Pamätám si ten deň, keď ste odchádzali preč." Priznala sa mu. Jeho slová boli úprimné, cítila to z neho a preto nemala dôvod pred ním niečo skrývať. "A som rada, že ste sa rozhodol do Port Royale vrátiť." Usmiala sa a on jej gesto opätoval. Zrazu nechcela, aby dnešný večer skončil.

"Slečna, musím vás na chvíľu opustiť, potrebujem sa o niečom pozhovárať s vašim otcom, ale potom sa vám budem opäť venovať." Zložil ruku z jej drieku, no tou druhou stále jemne zvieral jej dlaň. Kame sa snažila, aby mierne sklamanie na jej tvári nebolo tak badateľné.

"Dobre," odvetila, "myslím, že mi nachvíľu trocha oddychu nezaškodí. Tie zákusky, ktoré služobníctvo prinieslo na stoly, vyzerajú lákavo." Dodala so šibalskou iskrou v očiach.

Kiyoshi sa musel znova pousmiať. Na rozlúčku opäť pobozkal chrbát jej dlane a potom s miernym kývnutím zmizol v tancujúcom a džavotajúcom dave. Kame stále nemohla zmazať ten blažený výraz vo svojej tvári. Vybrala sa k stolom s občerstvením. V kútiku srdca dúfala, že rozhovor, ktorý bude komodor s jej otcom mať, sa bude týkať budúcnosti. Možno ich spoločnej budúcnosti...

* * *

Calling out from the East

*

Nikto z hostí si nevšimol, že sa do sály vmiesilo aj pár nepozvaných. Jedným z nich bol mladý muž vyššieho vzrastu, ktorý si to so svojimi spoločníkmi namieril rovno cez parket, nie práve najjemnejším spôsobom. Občas vrazili do niektorého z tancujúcich párov, nechávajúc za sebou pár pobúrených pohľadov.

Oblečenie, ktoré mal na sebe, mu pripadalo nepohodlné, necítil sa v ňom ako vo svojej koži. Vedel však, že je to súčasť ľsti, ktorú vymysleli kvôli tomu, aby sa nepozorovane mohli vkradnúť do guvernérovej vily. Možno to bolo trúfalé - vybrať si ako ďalší cieľ svojho plienenia práve Port Royale, no odjakživa miloval výzvy. A mesto tak bohaté a dobre strážené ako toto, bolo vynikajúcou výzvou.

~
Kame sa rozhodla, že už mala dosť zákuskov a hlasnej hudby, preto sa vybrala smerom k balkónu. Otočila sa a vykročila smerom von z tanečnej sály, no prv, ako mohla urobiť ďalší krok, zastavila ju pevná hruď muža, do ktorého narazila. Čakala, že sa jej ospravedlní, keď od neho odskočila, no on mlčal. Uprela na neho svoj prekvapený pohľad, bola zvedavá, že kto bol taký trúfalý a bez vychovania. Hoci to bola ona, kto narazil do neho, dobre vychovaný muž by sa okamžite dáme ospravedlnil, ale on nie.

Pootvorila ústa, zrenice sa jej rozšírili, bola šokovaná tým, čo uvidela. Muž, do ktorého vrazila, bol mladý, možno v Kiyoshiho veku, nikdy pred tým ho v Port Royale nevidela. Jeho oblečenie bolo prepychové, no niečo jej na ňom nesedelo. Nepôsobil ako aristokrat, ani vyberavý gentleman. Vyžarovala z neho akási divokosť, živočíšnosť, nespútanosť, také niečo doposiaľ z nikoho ešte necítila. A taktiež z každej bunky jeho tela sálala akási nebezpečná aura. Temná. Desila ju, no priťahovala zároveň.

Mal na hlave klobúk s veľkým perom, taký príslušníci kráľovského námorníctva nosiť nezvykli. Pod ním boli uhľovočierne vlasy, dlhšie ako by sa na urodzeného pána patrilo, nespútané, rovnako ako jeho vyžarovanie. Nebol taký mohutný ako Kiyoshi, no stále pôsobil zastrašujúco. Mal veľmi netradičný tvar obočia, bolo husté a rovnako tmavé ako jeho havranie vlasy. Najviac ju ale šokoval pohľad jeho očí - tie dúhovky mali tak moc nezvyčajnú farbu. Pripomínala jej sivé búrkové mračná nad oceánom, ktoré zvykla pozorovať z okna svojej komnaty. Keď však naklonil hlavu, aby si ju lepšie prezrel, zdalo sa jej, že nabrali nádych dozelena. Na chrbte pocítila zimomriavky, naskočila jej husia koža. Spôsob, akým sa na ňu díval. So zatajeným dychom ho pozorovala, neodvážila sa prehovoriť, ani odvrátiť pohľad.

"Ale, pozrime sa, kam sa tak náhlite, slečinka?" Po jeho perách sa roztiahol lenivý úškrn. Bol tak opovážlivý. Jeho hlas znel falošne sladko, ako med, no Kame neunikol ten jedovatý podtón. Znova si drzo premeral pohľadom každučký centimeter jej tela, úškrn na perách sa ešte viac roztiahol. "Ani mi nevenujete tanec?" Nebola to žiadosť, ani prosba, či výzva. Nepýtal si jej povolenie. Schmatol ju za pás a opovážlivo k sebe pritiahol.

Akokoľvek sa svoje rozpaky snažila zakryť, znova jej očerveneli líca. Bol až príliš blízko. Bolo to pohoršujúce, no teplo sálajúce z jeho tela a tá vôňa... Voňal ako morská soľ a tabak, nebolo to nepríjemné, práve naopak. Kame sa mierne zatočila hlava, keď s ňou začal krúžiť po parkete. Dotyk jeho rúk však nebol tak príjemne hrejivý ako pri Kiyoshim. Boli akosi zvláštne... chladné. Všimla si, že aj on má tvár poznačenú morským vetrom, musel byť tiež námorník. Vôbec ho však nepoznala, nevedela o ňom nič, ani jeho meno, ani to, prečo bol na tento bál pozvaný. Nevyzeral ako niekto, kto by sa priatelil s jej otcom.

"Môžem aspoň vedieť, že s kým tancujem?" Spýtala sa ho neisto, no snažila sa zachovať si hrdosť a udržať svoj hlas čo najpevnejší. Začula pri svojom uchu drobné uchechtnutie, mierne sa k nej naklonil, až mohla na tvári cítiť jeho horúci dych. Znova očervenela, srdce jej začalo biť rýchlejšie, jeho vôňa bola ešte zreteľnejšia.

"To si zatiaľ nechám pre seba. Aj tak by vám to na nič nebolo." Ten tón bol tak posmešný. Iritoval ju, no niečo na ňom bolo zvláštne, lákavé, iné. Aj keby chcela, nedokázala sa od neho odtisnúť. Všimla si, že ich pozorne sledujú dva páry očí jeho spoločníkov, vyzerali ešte menej urodzene ako on sám.

"Povedzte, slečinka," ozval sa znovu, šepkal jej do ucha, "nevieš náhodou, kde sa nachádza guvernérova pracovňa?" Tá otázka ju zaskočila. Mierne sa od neho odtiahla a pozrela mu podozrievavo do tých zvláštnych očí.

"Čo chcete v pracovni môjho otca?"

"Takže vy ste guvernérova dcéra?" Nebezpečne mu zaiskrilo v očiach, až sa znova mimovoľne zachvela.

* * *


I. časť | | II. časť

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 14. září 2015 v 18:49 | Reagovat

Yuhuuu Farah píše dalšiu poviedku! Som rada, že budem mať čo čítať, ako som už písala Freyi mám kopu povinného čítania, ale to ma nebaví :D Takže budem čítať vaše poviedky. Hell yeah, veľmi sa mi úvod páči. Hlavne tá usadlosť v minulosti. Komodor, lodičky.. guvernér to je také pekné. Neviem prečo, ale mám rada takéto veci.

Chcela som sa ťa ešte opýtať (kedže som lenivá si to googliť) tie vysvetlivky v príbehu sú tvoje vymyslené alebo skutočné? Pretože ak je to pravda, tak ti musím podakovať, že si ma naučila nové veci :D

2 Farah Farah | Web | 14. září 2015 v 18:57 | Reagovat

[1]: jeeej, ďakujem ti, drahá Sayurka! :) Som rada, že ťa aj táto poviedka zaujala a pustila si sa do nej, i keď ti možno anime Kurkoko no Basuke nie je až tak blízky. Ďakujem ti krásne za pochvalu :)

áno, tie vysvetlivky sú autentické, bolo tomu kedysi naozaj tak a aj tie lodičky na obrázkoch zodpovedajú skutočnosti :) a som rada, že sa vďaka mojej poviedky ľudia priučia niečomu aj z minulosti :D v mojej pirátskej fikcii, ktorú lánujem písať bude toho z tohoto obdobia omnoho viac a budú tam aj reálne postavy z minulosti :3

ďakujem ešte raz! :)

3 petrika petrika | Web | 18. září 2015 v 15:23 | Reagovat

Farah, s tou poviedkou si vážne nelám hlavu :] mne sa od teba bude páčiť úplne všetko :] je jedno, čo to bude, o čom to bude a čo tam bude. Ja si už len vážim tú snahu, ktorú do toho dávaš :]
Ľudia, čo nepíšu, proste, netušia, koľko hodín sústredenia za tým je. :]
Takže absolútne to nerieš :] a píš podľa seba, nenechaj sa ovplyvňovať tými hovadinami, čo píšem ja :D

Inak, ďakujem za komentár k najnovšiemu...ehm..výplodu :] veľmi ma to teší, lebo čuchám čuchám krízu u seba :D

4 Erika Owlie Erika Owlie | Web | 19. září 2015 v 22:23 | Reagovat

Omlouvám se, že nekomentuju přímo článek, ale nevím kam jinak to napsat. Máš dokonalej vzhled :3

5 Farah Farah | Web | 19. září 2015 v 22:36 | Reagovat

[4]: v pohode :) takéto veci kľudne aj do návštevnej knihy - tá je v menu napravo :P ale potešilo ma to aj tu a veľmi pekne ti ďakujem za pochvalu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: