A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Bring my Heart Home (pre Hentai no Kame) ~ [ kiyoshi teppei x oc x guest star ] II. časť

14. září 2015 v 7:26 | Farah |  o n e s h o t s


II. časť



* * *

Compass points you anywhere

*

Kame zmätene hľadela na miesto, keď ešte pred chvíľou stál ten neznámy mladý muž. Tancoval s ňou, potom sa na ňu záhadne uškrnul, napodobnil letmý dotyk pier na jej ruke a napokon zmizol aj so svojimi spoločníkmi. Nechápala, čo sa to s ňou deje.

Ešte pred chvíľou jej srdce šlo vyskočiť z hrude pri spomienke na komodora Kiyoshiho a jeho láskavý pohľad, hrejivé slová a teraz boli jej zmysly načisto ochromené tým záhadným návštevníkom. Načisto jej opantal myseľ, nachvíľu prestala racionálne uvažovať, dokonca mu vyzradila, na ktorom poschodí sa nachádza otcova pracovňa s veľkou knižnicou. Spomenula si, že je to miesto, kde uchovával mnoho vzácností. Bolo veľmi podozrivé, že sa ten neznámy pýtal práve na toto a Kame si uvedomila, že možno mala držať svoj jazyk na uzde. Mal však nad ňou akúsi nezvyčajnú moc, ktorá jej na istú chvíľu zabránila poriadne premýšľať s chladnou hlavou, čo mala za iných okolností vo zvyku.

Z premýšľania ju vyrušil hlasný buchot, akoby výstrel z kanónu a krik šíriaci sa z vonka. Nastala panika, do sály vtrhli stráže a ľudia sa zmätene obzerali okolo seba a začali sa hrnúť k východu, jeden cez druhého.

"Útok! Guvernérovo sídlo bolo napadnuté, prístav je pod útokom!" Kričal jeden zo strážcov a ľudia sa začali zbesilo tlačiť, strkali do seba a panikárili.

"Piráti! Napadli nás piráti!" Zakričal ďalší a Kame zovrelo srdce od úzkosti. Piráti! Už pochopila, prečo mala z toho neznámeho muža taký zvláštny pocit. Čosi jej na ňom nesedelo a teraz to už vedela. Bol to pirát. Tá náušnica ligotajúca sa v jeho uchu, ten zvláštny klobúk, neznáma vôňa - teraz už vedela, že to nebol len tabak, voňal aj od strelného prachu. Malo jej to dôjsť skôr. Ten muž nepôsobil nebezpečne, on bol nebezpečný. A ona ho nasmerovala priamo tam, kam chcel.

"Otec." Zamumlala a rozbehla sa hľadať ho, kým nebude neskoro. Predierala sa masou tiel. Uvidela ho na poschodí, bol tam aj s komodorom Kiyoshim, obaja vydávali rozkazy zmäteným dôstojníkom a predierali sa cez dav rozutekaných hostí smerom dolu. Chcela na nich zakričať, no zrazu ju pevné ruky zdrapili zozadu za pás. Od preľaknutia zhíkla.

Ústa jej zakryla drsná mužská dlaň, takmer nemohla dýchať. Pocítila pach rumu, tabaku a neumytého mužského tela a skoro ju naplo. Snažila sa jeho ruky zo seba strhnúť, no bol príliš silný. V tom jej pohľad zakryla akási tkanina, ktorú jej previazal cez oči.

"Čo to robíš?" Ozval sa chrapľavý mužský hlas, jeho pôvodca stál neďaleko.

"Kapitán kázal vziať ju na loď." Odpovedal mu druhý hlas, tento patril mužovi, ktorý sa jej zmocnil. Nebol príjemný, išla z neho hrôza. Bolo jej zle. Snažila sa vykĺznuť z jeho zovretia, mykala sa zo strany na stranu, dokonca ho uhryzla do tej neohrabanej špinavej ruky. Zaručal od bolesti, no stále ju držal za pás, aby neušla.

"Otec!" Vykríkla Kame, no netušila, či ju počul. Oči mala zakryté látkou, čo ochromilo jej zrak. "Pomoc! Komodor Kiyoshi!" Cez ten besniaci dav spanikárených ľudí mala len malú šancu, že by ju začuli. "Teppei!" Znova kričala z plného hrdla, kým jej opäť nezakryl ústa.

"Kiyoshi? On je tu? Železné Srdce je tu?!" Ozval sa chrapľavo jej väzniteľ, z jeho hlasu bolo možné bádať akýsi skrytý podtón, strach. Bál sa.

"Pohni sa! Zoženieme kapitána a padáme. Musíme odtiaľto rýchlo zmiznúť. To, že je tu Železné Srdce, nie je dobré znamenie." Súril svojho spoločníka ten ďalší a Kame cítila, ako ju začali vliecť preč zo sály. Nedokázala zo seba vydať už ani hlásku. Nič nevidela, okolie mohla vnímať iba ostatnými zmyslami. Pach, ktorý sa z nich šíril, bol odporný, nebola na niečo také zvyknutá. Všade bolo možné počuť paniku a chaos, v diaľke začula aj výstrely z lodných diel. Trhali prístav Port Royale na kúsky. Nastala prestrelka, muži jej otca proti pirátom. Modlila sa. Modlila sa, aby sa jej blízkym nič nestalo. Modlila sa, aby jej otec vyviazol živý a zdravý. Modlila sa aj za komodora Kiyoshiho.


Keď cítila ako ju vlečú cez drevený mostík na palubu lode, morský vzduch jej udrel do nosa a vietor rozstrapatil vlasy, vtedy vedela, že modliť sa za vlastnú záchranu je už zrejme zbytočné.

* * *

Closer to me

*

Teppei bezradne stál na brehu a sledoval ako loď odplávala aj s Kame na palube. Nepodarilo sa mu s jeho mužmi zastaviť tých pirátov včas. Spôsobili v meste chaos, vyplienili všetko, čo sa za ten krátky, čas dalo a vzalo to najcennejšie so sebou - guvernérovu dcéru.



Polovica prístavu bola zničená, no v tejto chvíli na tom nezáležalo. Ten pirát - medzi svojimi mužmi začul jeho meno a nenávistne stisol ruky v päsť, keď si uvedomil, že kto to je - ten muž uniesol Kame a odchádzal s ňou preč. Teppei chcel požiadať o povolenie uchádzať sa o jej ruku. Keď ju na plese stretol, učarovala mu, no teraz bola preč.

Jej otec ho zdrapil za límec námorníckej uniformy a zúfalo mu zakričal do tváre.

"Kame je preč! Uniesli ju! Moju jedinú dcéru. Ten pirát ju vzal na svoju loď. Musíte mi ju vrátiť, komodor Kiyoshi, ona je to jediné, čo mi zostalo." Guvernér bol zúfalý. Šialenstvo začínalo nad ním preberať kontrolu. Kiyoshi vedel, že čo starší muž prežíva, sám musel svoje nervy držať na uzde, aby nevybuchol pri pomyslení na to, že je Kame v rukách toho... muža.

"Nebojte sa, guvernér, privediem vám ju späť. Vydám sa za ním a nevrátim sa, pokým nebude vaša dcéra v bezpečí, to vám sľubujem." Zahľadel sa nachvíľu do diaľky, more bolo rozbúrené, chladný vietor im šľahal do tváre. Loď toho piráta bolo ťažké vidieť voľným okom, no stále tam bola - pomaly sa vzďaľujúca aj s dievčinou na palube.

"Dávate mi svoje slovo, komodor?"

"Áno, pane. Vyrazíme za ním. Seirin - moja vlajková loď je jedna z najrýchlejších v Karibiku. Nebojte sa, doženieme ich. Ja a moja posádka urobíme všetko pre to, aby bola slečna Kame v poriadku." Vyhlásil mladík rozhodne a guvernér zopäl vďačne ruky v zúfalom geste.

"Ďakujem vám, komodor Kiyoshi, Boh vám žehnaj. Ďakujem vám!"

"Nadporučík Hyuga." Zakričal Teppei na muža, ktorý k nim utekal, mal kratšie tmavé vlasy a na nose nasadené okuliare. "Zvolajte celú posádku, nech pripravia Seirin, vyrazíme za nimi ešte dnes v noci, nech sme im v pätách."

"Áno, pane." Jeho podriadený prikývol a začal zvolávať všetkých Kiyoshiho mužov na palubu jeho majestátnej kráľovskej šalupy.


* * *

If we make it out alive
from the dephts of the sea

*

Kame netušila, koľko času ubehlo odvtedy, čo ju piráti uniesli na svoju loď. Keď jej konečne z očí sňali látku, ktorá jej bránila vidieť svoje okolie, bolo už na obzore svitajúce slnko. Mala pocit, akoby od vtedy, čo tancovala s tým neznámym mužom na bále svojho otca, ubehla už večnosť. Jediné, čo dokázala počas svojej nedobrovoľnej cesty smerujúcej do rozbúreného mora zachytiť, boli zvuky. Všade naokolo. Aj teraz ich počula.

Vŕzganie drevenej konštrukcie lode, špliechanie morských vĺn o jej trup a piskot vetra. To všetko bolo pre ňu nové. Otec jej nikdy nedovolil vzdialiť sa od ich sídla. Nikdy nemala možnosť plachtiť, hoci o tom občas tajne snívala. Keď sa poobzerala okolo seba, všimla si, že sa nachádza na palube veľkej fregaty. Moc toho o lodiach a plavení sa nevedela, no občas zašla do otcovej knižnice, kde s veľkým nadšením študovala knihy o plavidlách. Mohla s určitosťou povedať, že toto bola fregata. Ideálna na rýchle plavenie sa a boje na blízko. Presne tá pravá loď pre pirátov. Vo vzduchu sa trepotali napnuté sivé plachty a na najvyššom sťažni lode viala zavesená čierna vlajka. Čierna ako jeho duša, pomyslela si Kame, keď si spomenula na včerajšiu osudnú noc a nepozvaného návštevníka.

"Páči sa ti naša loď, pusa?" Ozval sa za ňou neznámy hlas. Prekvapene sa otočila, až teraz si uvedomila, že loď, na ktorej sa nachádza, je plná mužov, pirátov. Jeden z nich stál iba pár stôp od nej, musela sa lepšie prizrieť, aby zistila, že na ňu uprene hľadí, i keď to bolo ťažké spozorovať, nakoľko mu hornú časť tváre zakrývali neposedné pramene sivých vlasov. Obe jeho oči tak zostali takmer celé zahalené. V ústach mal slamku a lenivo prežúval, jeden z kútikov mu vyletel hore v posmešnom úškľabku.

"Kde to som? A prečo ste ma sem vzali? Žiadam si vysvetlenie tejto situácie." Kame sa rozhodla nenechať sa ním zastrašiť. Nevyzeral príliš staro, možno bol ešte mladší ako ten pirát, s ktorým tancovala na plese. Znova sa posmešne uškrnul a prekrížil ruky na hrudi. Jeho košeľa bola zafúľaná, rovnako ako šatka na krku. Pri boku sa mu hompáľala hrdzavá šabľa.

"Ty nevieš? Vitaj na palube Kirisaki Daiichi." Vyhlásil pyšne.

"Kirisaki Daiichi?" Dievčina sa znova poobzerala okolo seba. Na palube sa to len tak hemžilo pirátmi. Každý sa staral o svoju vlastnú robotu, no mnohí nezabudli po nej hodiť ukradomky pohľadom. Spoznala v nich aj tých dvoch spoločníkov neznámeho muža z bálu.

"Presne tak, pusa. Najobávanejšia loď v Karibiku pod velením kapitána Hanamiyu a jeho posádky."

Kapitán Hanamiya? Kame nikdy pred tým to meno nepočula. Bolo pravdou, že nepoznala žiadneho piráta po mene. Vždy o nich počúvala iba rôzne historky od ľudí v prístave. Otec sa však postaral o to, aby bola téma piráti pre ňu navždy tabu. Až doteraz. Šedovlasý pirát na ňu stále hľadel, aspoň si to myslela, jeho oči znova zakrývala opona sivých vlasov.

"Hara, čo to robíš? Nemáš byť dolu v kuchyni?" Okríkol ho ďalší člen posádky, v ktorého hlase dievčina spoznala jedného z tých mužov, ktorí ju z plesu uniesli. Konečne ho mohla dobre vidieť. Podišiel k nim a oprel sa o zábradlie na palube. Jeho oči boli nepríjemné, rovnako ako ich pohľad. Mal kostnaté telo a tvrdú tvár, skrivenú v nepríjemnom kŕči.

"Veď už idem, Seto, ty starý všivák," vyštekol na neho oslovený a znova sa uškrnul dievčininým smerom. "Len som sa chcel zoznámiť s touto pusou, nestáva sa často, že by sme mali na palube ženskú."

"Tak s tým sa rozlúč, kapitán kázal, aby som ju zobral do jeho kajuty." Kame mala pocit, akoby jej niekto do žalúdka nasypal za vedro kameňov. Kapitánova kajuta? Zmocnila sa jej panika, no keď ju Seto schmatol za pás a tlačil ju ku kapitánskemu mostíku, pod ktorým bola jeho kajuta, na akékoľvek protesty bolo už neskoro.


* * *


 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 17. září 2015 v 14:01 | Reagovat

Wohoo to sa mi páči. Veľmi dobrá kapitolka. Joj neviem s kým chcem aby bola. Či so zlým pirátom alebo dobrým komodorom? Ach ťažká dilema. Ale stráviť pár dní na pirátskej lodi by sa mi celkom páčilo :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: