A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Bring my Heart Home (pre Hentai no Kame) ~ [ kiyoshi teppei x oc x guest star ] III. časť

14. září 2015 v 7:24 | Farah |  o n e s h o t s


III. časť



* * *

Compass points you anywhere
closer to me

*

Seto ju nie príliš citlivo strčil cez drevený prah, o ktorý takmer zakopla, do malej zatuchnutej miestnosti a zabuchol za sebou dvere. Kajuta kapitána lode bola iná, ako si predstavovala. Čakala niečo honosné, veľké, všade truhlice s pokladom. No miestnosť bola stiesnená, zaprášená, cez malé špinavé okno sem presakovalo len minimum denného svetla a nebyť zavesenej lampy, ktorá sa kymácala pri každom pohybe lode zo strany na stranu, nevidela by dobre na muža, ktorý sedel za stolom.

Od prekvapenia si musela zakryť otvorené ústa dlaňou - bol to ten muž! Ten, ktorý s ňou tancoval na plese. On bol kapitán Hanamiya. Srdce jej opäť vynechalo zopár úderov a keď vstal a s úškrnom kráčal k nej, inštinktívne sa pritisla k dverám, ktoré boli bohužiaľ zabuchnuté.

Mal na sebe iné oblečenie, ako si pamätala z plesu, zrejme sa tam vplížil v prestrojení, klobúk si však nechal ten istý. Všimla si, že je ozbrojený až po zuby, obrovská šabľa sa mu ligotala za opaskom, pri nej mal zastrčených niekoľko pištolí a vrhacie nože. Na jeho tvári sa usadil ten posmešný úškrn, ktorý si tak dobre pamätala.

"Urobte si pohodlie, slečinka," rukou ukázal na veľkú hojdaciu sieť, ktorá visela vedľa jeho pracovného stola. Nikde v kajute nevidela posteľ, tak predpokladala, že to bolo miesto, kde spával. "Nejaký čas tu s nami pobudnete."

"Čo so mnou máte v úmysle? Prečo ste ma uniesli? Viete vôbec, kto je môj otec?" Kame sa zmocnil hnev. Opovážlivosť tohto muža nepoznala hraníc, jeho sebavedomý úškrn a zlomyseľná iskra v očiach, veľmi ju frustroval.

"Hmm, to si ešte premyslím. Koľko by bol ochotný váš otecko za vás zaplatiť, aby vás dostal späť? Alebo by sme vás mohli predať v nejakom bodreli v inom prístave, čo myslíte, koľko by zaplatili za guvernérovu dcérenku?" Začal sa smiať ako blázon a Kame od jedu zaťala ruky v päsť. Ten muž bol neskutočný. Ak si pred tým myslela, že ide z neho niečo záhadné a príťažlivé, momentálne na to nemala ani pomyslenia. Bol protivný a mala sto chutí uštedriť mu facku. Vedela však, že by sa jej to nemuselo vyplatiť.

Hanamiya sa prestal smiať a podišiel k nej ešte bližšie, ten úškrn jeho pery však neopustil ani na malú chvíľu.

"Alebo si vás tu nechám.... Kto vie, koľko zábavy by mi mohla guvernérova dcéra poskytnúť." Kame opäť cítila jeho vôňu, ktorá bola tak omamná, že takmer zabudla, ako moc sa na neho za jeho drzé slová hnevala. Keď sa k nej sklonil, akoby zabudla dýchať. Jeho pery sa jemne pritisli k jej hrdlu a z úst sa jej vydral slabý ston. Na niečo takéto nebola zvyknutá, nikdy nič podobné nezažila. Nikdy sa jej žiaden muž ani mladík takto nedotkol, no srdce jej búšilo ako splašené. Spomenula si na letmý dotyk Kiyoshiho pier na jej dlani, tak iný ako spôsob, akým sa jej dotýkal kapitán Hanamiya.

Zrazu ho od seba odstrčila. Vedela, že to čo ho nechala urobiť, nebolo správne. Bol tu predsa komodor Kiyoshi. A ona mala svoju hrdosť. Strelila Hanamiyovi facku, dosť silnú na to, aby plesknutie ozývalo po celej kabíne a na jeho líci sa objavil červený odtlačok. Bála sa, že jej to azda vráti, no Hanamiya sa na ňu iba zamračil a namosúrene si pošúchal boľavé líce.

"Opovážte sa ešte raz niečo takéto urobiť." Pohrozila mu a on sa znova uškrnul.

"Ako myslíte, slečinika. Na vašom mieste by som však bol prívetivejší. Môžete si vybrať, zostanete tu so mnou, alebo vás nechám napospas mojej posádke a verte mi, to, čo by s vami urobili oni, by sa vám nepáčilo tak moc ako toto." Kame očervenela, no stále na neho neprestávala zazerať a od jedu zaškrípala zubami. "A posledná možnosť je, že ak nebudete poslúchať, hodíme vás cez palubu, žraloky si na vás určite rady pochutnajú."

"Veď počkajte, komodor Kiyoshi si po mňa príde, veď vy uvidíte." Precedila skrz zaťaté zuby, i keď si svojimi slovami vôbec nebola istá. Vedela, že komodor je udatný muž a dúfala, že ju príde zachrániť, no bolo jej jasné, že sa nemôže na nič spoliehať. A okrem toho - tento kapitán a celá jeho posádka určite neboli žiadne padavky, inak by sa im nepodarilo narobiť v Port Royale taký rozruch a tak ľahko vyviaznuť.

"Kiyoshi? Železné Srdce, ha?" Znova sa mu objavila v očiach tá nebezpečná iskra. Jeho úsmev sa ešte viac rozšíril. "Len nech príde, ja sa ho nebojím, dokaličím ho rovnako ako naposledy, keď sme proti sebe skrížili naše šable naposledy."

Kame nervózne stisla pery, pocítila akýsi strach o komodora. Mohol by mu skutočne tento pirát ublížiť? Rozhodla sa nepovedať mu už ani jediné slovo. On taktiež mlčal, iba ukázal na hojdaciu sieť, ktorá slúžila ako posteľ a potom opustil svoju kajutu, nechávajúc dievčinu samotnú.

Chvíľu premýšľala, no napokon ju premohla únava a ona sa konečne odhodlala predsa len sa do siete aspoň nachvíľu uložiť. Bolo jej jedno, že si možno ufúľa alebo poničí krásne šaty, i tak ich mala na sebe na jej vkus až príliš dlho. Nevedela si ani spomenúť, kedy naposledy spala, a únava ju zmorila skôr, než sa stačila obávať toho, čo sa stane, keď zaspí a kapitán Hanamiya ju tu nájde.

* * *

Where you are
I will be

*

Od noci, počas ktorej bola unesená na palubu Kirisaki Daiichi, ubehlo už pár dní. Kame sa od tej doby snažila pratať každému z cesty, aby nemali jediný dôvod hodiť ju cez palubu, ako jej kapitán sľuboval. Od toho incidentu v jeho kajute sa k nej Hanamiya správal akosi podozrivo chladne. Nechával ju prespávať na jeho lôžku a sám driemal za svojim pracovným stolom, pretože hoci bola hojdacia sieť dosť veľká pre oboch, Kame by mu určite nedovolila spať v noci tak blízko.

Bola prekvapená, že niektorí členovia posádky neboli takí brutálni barbari, ako si spočiatku myslela. Občas sa dalo s niektorým z nich aj porozprávať, najmä kapitánov prvý dôstojník Furuhashi pôsobil ako vcelku vzdelaný mladý muž. Len ten prázdny pohľad jeho očí ju občas desil. Zistila, že ani kapitán Hanamiya nie je žiaden nevzdelaný buran. Hoci sa s ňou nerozprával, našla v jeho kajute pozoruhodnú zbierku rôznych kníh a občas nahliadla do jedného z jeho rukopisov, keď bol vzduch čistý. Knihami si aj krátila dlhý čas na mori a keď nemala chuť na čítanie, prechádzala sa po palube, ako aj v dnešné dopoludnie.

Všimla si, že pár členov posádky sa ráno spustilo na člne dolu a teraz ich tí zvyšní ťahali hore. Keď sa znova vydriapali na palubu, mali so sebou niečo, čo Kame nadchlo. Bola to obrovská morská korytnačka. Oči sa jej rozšírili od prekvapenia a radostne zhíkla. Milovala tie zvieratá. Vždy ich s radosťou pozorovala, keď sa ako malá hrávala na brehu mora. Nikdy však nevidela korytnačku tak moc veľkú, pribehla k pirátom, aby si ju lepšie obzrela.

"Tá je nádherná! Čo s ňou mienite urobiť?" Natiahla ruku, aby pohladkala korytnačí pancier. Z podpalubia pribehol Hara aj s obrovským železným hrncom.

"Výborný úlovok, bude z nej veľa polievky." Uznanlivo pokýval hlavou, keď si všimol nového zvieracieho pasažiera na palube. Kame si od hrôzy zakryla ústa rukami. To snáď nemyslia vážne.

"Do polievky? Vy ju chcete uvariť do polievky?"

"A čo si si myslela, musíme z niečoho žiť. Vieš ako dobre chutí taká korytnačia polievka?" Oboril sa na ňu jeden z posádky a ostatní súhlasne zamrmlali. Kame pokrútila hlavou.

"To vám nemôžem dovoliť."

"Ale no tak, ženská, uhni a nechaj chlapov robiť si svoju prácu." Vyštekol na ňu Seto, ktorý už už podával úbohé zviera Harovi, no Kame mu skočila do cesty a vychmatla mu korytnačku z rúk.

"Opovážte sa na ňu niekto čo i len siahnuť. Dnes žiadna polievka nebude, tak krásneho zvieraťa by bola obrovská škoda." Po jej slovách začali chlapi nespokojne vrčať a šomrať, čo upútalo kapitánovu pozornosť, keď prechádzal okolo.

"Čo sa to tu deje, vy leniví psi?" Zahučal na svoju posádku a Seto rozzúrene ukázal na dievčinu s korytnačkou v rukách.

"To tá ženská, zase robí problémy, kapitán."

"Čo sa vám nepáči tento raz, slečinka?" Obrátil sa Hanamiya na Kame a tá na malú chvíľu sklopila pohľad, no potom mu odhodlane pozrela do očí.

"Nikomu nedovolím, aby tomuto úbohému zvieraťu akokoľvek ublížil."

Hanamiya sa na ňu skúmavo zahľadel. Pritisla si korytnačku ešte viac k svojmu telu, aby im ukázala, že sa nemieni vzdať. Pokrútil hlavou.

"Chcete všetkých pripraviť o úlovok, ktorý si poctivo, vlastnými rukami chytili?"

"Radšej budem jesť staré sucháre ako by sa jej malo niečo stať." Dievčina si pevne stála za svojím slovom, bola rozhodnutá chrániť korytnačku hoci aj vlastným telom. Hanamiya znova neveriacky pokrútil hlavou, no potom si rezignovane povzdychol.

"Tak dobre. Nech je teda po vašom. Seto, vráťte to zviera naspäť tam, odkiaľ ste ho vzali." Jeho slová zneli nezaujato, no i napriek tomu Kame šokovane otvorila ústa. Nemohla uveriť tomu, že kapitán vyhovel jej žiadosti a prikázal svojim mužom, aby korytnačku ušetrili. Nie každému sa však jeho rozhodnutie páčilo.

"Ale kapitán, čo budeme jesť?" Oponoval mu oslovený a pár ďalších mužov ho podporilo mrmlaním a prikyvovaním.

"Hara niečo vymyslí, na to tu predsa je." Obrátil sa kapitán na svojho lodného kuchára, ktorý tiež nemohol uveriť tomu, čo sa práve udialo. Potom sa Hanamiya zvrtol na päte a odkráčal bez slova do svojej kajuty, čím sa celý spor nadobro uzavrel.

Seto preklínajúc vzal korytnačku Kame z rúk a neochotne sa s ňou posadil do člna. Keď ho chlapi spúšťali naspäť na more, začula Kame, ako si žundre popod nos slová ´bláznivá ženská´ a ´samé problémy´.

Na tvári jej zostal stále ten rovnaký údiv a vydala sa tým smerom, ktorým odišiel kapitán. Nesmelo otvorila dvere jeho kajuty a vošla dnu.

"Máte problém s ešte niečím?" Zahundral Hanamiya, ktorý sa skláňal nad nejakou mapou a ani sa na ňu nepozrel.

"Nie, prišla som sa vám iba poďakovať." Jeho oči sa odtrhli od spleti znakov a nákresov a zabodli sa do nej, až sa opäť mierne zachvela. "Viete, vážim si to. Že ste prikázal vašim mužom, aby ju ušetrili."

"Keď budú obhrýzať plesnivé sucháre, môžu sa posťažovať vám." Odvrkol.

Kame si z ucha sňala drahú perlovú náušnicu a podišla k jeho stolu. Prekvapene nadvihol obočie. Nastavila pred neho svoju drobnú dlaň aj s náušnicou v nej.

"Vezmite si ju, ako dôkaz mojej vďaky."

Hanamiya na ňu chvíľu fascinovane pozeral, no potom znova prepukol v ten jeho povestný smiech, až jej na chrbte vystúpili zimomriavky.

"Nechajte si to, slečinka. Nepotrebujem to, mám takých dosť. Viac než samotné jeho veličenstvo - kráľ Akashi." Neprestával sa uškŕňať a Kame bola rada, že sa na ňu už nemračí.

"Hoci," dodal po chvíľke zamyslenia sa, "väčšina z nich aj tak pochádza z jeho pokladnice." Znova sa smial ako pominutý, no tento raz jej to nevadilo. Kame si nemohla pomôcť, no aj na jej perách sa objavil malý úsmev.

* * *

Miles high, in the deep

*

Po vyše troch týždňoch strávených na mori Kame prestávala pomaly veriť, že by ju ešte vôbec niekto prišiel zachrániť. Tak moc si na život na palube Kirisaki Daiichi medzi jej posádkou zvykla, že už vôbec nebrala tak moc tragicky to, čo sa jej stalo v ten osudný večer.

Kapitán sa jej od toho, čo sa medzi nimi odohralo v prvý deň, ani len nedotkol. Zvyšok posádky sa k nej tiež správal s úctou, zrejme na kapitánov príkaz. Nikto nemal dovolené skriviť čo i len vlások na jej hlave a všetci tento príkaz rešpektovali. Za ten čas, čo medzi nimi na lodi strávila, sa stihla s niektorými aj spriateliť. Jediný, kto mal s ňou a jej prítomnosťou výraznejší problém, bol večne ufrflaný Seto, no čoskoro si naňho aj jeho nepríjemné reči zvykla.

Najviac vychádzala s lodným kuchárom Harom, ktorý jej prisľúbil, že už nikdy viac v jej prítomnosti žiadnu korytnačku do polievky nepoužije. Ona mu za to pre zmenu sľúbila občasnú výpomoc v kuchyni, čomu sa mladík značne potešil.

Život na mori sa jej začínal čím ďalej, tým viac páčiť. Kapitán jej dokonca daroval jedny šaty z jeho zbierky lupov, keď už tie staré boli pre ňu príliš nepohodlné. Nové neboli síce také parádne ako tie, ktoré jej daroval otec, no Kame bola spokojná. Požičal jej aj niektoré zo svojich kníh a dievčinu fascinovalo, keď sa dozvedela, že má Hanamiya väčšinu z nich už dávno prečítanú. Jeho vedomosti museli byť naozaj pozoruhodné. Keď mal veľmi dobrú náladu, tak jej dokonca ukázal ako sa narába s kompasom a nechal ju prezerať si jeho vzácne mapy.

Kame stále netušila, čo s ňou kapitán zamýšľa, no rozhodla sa zatiaľ nechať udalostiam voľný priebeh. Snažila sa nebyť na palube príťažou a zatiaľ sa jej to darilo, keďže dlho nepadlo žiadne slovo o tom, že by ju mali predať v niektorom z prístavov alebo hodiť žralokom.

V jeden večer, keď sa na palube konala hostina, počas ktorej sa podával rum ako hlavný a jediný chod, osmelila sa a vyšla za kapitánom na jeho mostík. Väčšina chlapov sa upila až do nemoty, takže teraz odfukovali v podpalubí, alebo roztrúsení po palube medzi sudmi a delami. Hanamiya stál pri kormidle a díval sa do diaľky. Nad loďou sa rozprestierala nočná obloha posiata hviezdami, nezakrýval ich ani jediný mrak. Napriek tomu mohla dievčina na tvári cítiť jemný vánok a tú známu vôňu morskej soli, ktorú si tak obľúbila.

Oprela sa vedľa Hanamiyu o zábradlie pri kormidle a tiež sa zahľadela až za obzor. Zrazu ucítila pod nosom pach alkoholu, Hanamiya jej podával fľašu s rumom.

"Na vaše zdravie." Kútiky jeho úst sa mierne podvihli, keď na neho neisto pozrela. Ešte nikdy pred tým rum nepila. Otec jej vravieval, že je to pitie pre otrhancov. Zakazoval jej akýkoľvek alkohol, kým nebola oficiálne uvedená na bále do spoločnosti. Pripadalo jej, akoby sa ten večer, keď ju uniesli, odohral pred niekoľkými rokmi a nie týždňami, ako tomu bolo v skutočnosti.

Opatrne vzala fľašu do ruky, chvíľu na ňu zvedavo hľadela, potom zavrela oči a logla si z nej poriadny dúšok. Jej tvár sa skrivila v znechutenej grimase.

"Je to horké." Hanamiya sa jej kvôli tej reakcii začal schuti smiať.

"Samozrejme, že je to horké, je to predsa rum. Čo ste čakala?"

"Neviem, otec mi nikdy nedovolil nič podobné vyskúšať." Dodala na svoju obranu a pokrčila plecami. Hanamiya sa na chvíľu zamyslel.

"Váš otec vám toho asi nedovolil veľa, však?" Prikývla. Ani nevedela ako a rozprávala mu celý svoj príbeh. Ako ju vždy lákalo šíre more, ako potajomky čítala z jeho kníh o plavení sa a ako po večeroch počúvala od svojej pestúnky príbehy o pirátoch a princeznách.

On jej zase vyzradil, že na mori sa začal plaviť od veľmi útleho detstva a do pirátskej posádky sa pridal, keď mal iba štrnásť rokov. Dozvedela sa, ako ho zvolili za kapitána, koľko bojov a námorných bitiek mal už za sebou, rozprával jej o Tortuge - raji pirátov, kde je každý námorník slobodný a môže si užívať život plnými dúškami. Dievčina mu zase spomenula, aké to bolo vyrastať v Port Royale.

"A čo Železné Srdce?" Spýtal sa jej z ničoho nič a jeho črty tváre na malú chvíľu stvrdli.

"Komodor? Neviem, spoznala som ho už dávno, keď som bola malé dieťa. Počula som, že vraj ma môj otec chcel komodorovi sľúbiť za nevestu. Myslela som, že ma príde zachrániť." Hanamiya prikývol a znova si odpil zo svojho rumu. Prezradil jej, že sa s ním stretol iba raz. Obaja si z ich stretnutia odniesli svoje. Jazva na jeho predlaktí, ktorú jej ukázal, bola dôkazom, že s Kiyoshim je neradno zahrávať sa.

Presedeli tam jeden vedľa druhého pri fľaške rumu pod hviezdnatou oblohou takmer celú noc.

* * *

Where you are

*

"Loď na obzore!" Furuhashiho mocný hlas sa niesol celou palubou a vyrušil Kame z popoludňajšej idylky. Sedela na jednom z prázdnych sudov na palube a čítala si knihu, ktorú jej odporučil sám kapitán. Prekvapene sa postavila a vydala sa smerom, ktorým sa začali hrnúť takmer všetci členovia posádky.


"Čo je to za loď?" Spytoval sa Seto a Kame naťahovala krk, aby videla do diaľky. Na hladine sa črtali obrysy lode, no nemohla ju vidieť zreteľne, potrebovala by ďalekohľad, presne taký, aký mal Furuhashi vo svojich rukách.

"Tie plachty... tá vlajka... To je Železné Srdce!" Skríkol a všetci naokolo začali šomrať, Kame mala pocit, akoby posádku zasiahla mierna vlna paniky. Začali vykrikovať jeden cez druhého, situáciu musel utíšiť až Hanamiya.

Kame pocítila svoje srdce biť takmer až v krku. Kiyoshi, komodor Kiyoshi je tu. Nakoniec si po ňu prišiel. Nemohla tomu uveriť, už stratila takmer všetku nádej, že by sa s ním mohla ešte niekedy vidieť, že by jej otec vôbec niekoho za ňou vyslal.

Mala však zmiešané pocity. Naozaj potrebujem zachrániť? Keď si spätne prebehla posledné týždne strávené na palube Kirisaki Daiichi, nespomenula si na jediný moment kedy by potrebovala záchranu. Bolo pravdou, že na komodora často myslela, stále nezabudla na tie pocity, ktoré sa jej zmocnili v jeho prítomnosti, počas plesu. Boli tu však aj nové pocity. Nepoznané, možno nie tak úplne vítané, no ich pôvodcom nebol nik iný ako kapitán lode, na ktorej sa práve nachádzala. Predstava, že by sa mali títo dvaja muži proti sebe postaviť, ju vydesila.

"Bodaj by ho čert vzal aj s jeho loďou. Tak sa mu nakoniec podarilo dohoniť nás." Odpľul si od jedu Seto a gánil smerom, z ktorého sa k nim blížila Kiyoshiho vlajková loď.

"Zrejme získali náskok, keď sme sa zdržali v plytčinách." Skonštatoval Furuhashi a stále sa nakláňal cez zábradlie. Už bola pri mostíku takmer celá posádka, dokonca aj Hara pribehol z podpalubnej kuchyne pozrieť sa, že čo sa deje.

"Ukáž to sem," Hanamiya nazlostene vytrhol svojmu prvému dôstojníkovi ďalekohľad z rúk a sám sa cezeň zahľadel do diaľky. Potom ho sklopil a obrátil sa k svojmu kuchárovi. "Hara."

"Áno, kapitán?" Hara nastražil uši a Hanamiya kývol hlavou smerom ku Kame.

"Vezmi ju do podpalubia a zabarikádujte sa tam. Zrejme dôjde k bitke. Neviem, či Železné Srdce bude riskovať paľbu, keď ju máme na palube, takže je dosť možné, že nás zahákujú. Stráž ju tam ako oko v hlave, nikoho dolu nepusti, pokiaľ to nebudem ja a ak sa jej náhodou skriví čo i len jediný vlas, tak si ma neželaj."

Kame na neho uprela pohľad plný prekvapenia. Nechcela ísť dolu do podpalubia. Chcela byť tu, medzi ostatnými, chcela vidieť komodora Kiyoshiho a chcela vedieť, čo sa bude diať. Začala protestovať, no to ju už Hara ťahal dolu po schodíkoch do podpalubnej kuchyne, presne tak, ako mu jeho kapitán prikázal.

* * *

I will be

*

Hanamiya mal pravdu. Komodor Kiyoshi si nedovolil na Kirisaki Daiichi priamo vystreliť z kanónov. Vedel, že je Kame na palube a nechcel riskovať, že by sa jej jeho pričinením mohlo čokoľvek zlé stať. Kame sa spolu s Harom krčila za plnými sudmi v podpalubí a naťahovala uši, aby získala aspoň malú predstavu o tom, čo sa deje hore nad ich hlavami.

Podľa všetkého ich Kiyoshi so svojou loďou naozaj zahákoval a jeho muži sa prehupli na lanách na palubu Kirisaki Daiichi. Nastal obrovský zmätok. Spleť nôh dupotala po drevenej palube, až sa to tak ozývalo celým podpalubím. Kame stislo srdce pri zvuku každého jedného výstrelu, každého zakričania od bolesti, či seknutia šabľou, ktoré začula. Tam hore vypuklo hotové peklo. Vedela, že sa muži medzi sebou bijú ako o život.

Bála sa. Nie o seba. Bála sa o nich. O oboch. Nechcela, aby sa ktorémukoľvek z nich niečo stalo. Všetko je to kvôli mne. Vedela, že sa musí dostať čo najskôr hore. Že musí vedieť, čo sa deje, že musí nejako zasiahnuť. Otočila sa k svojmu spoločníkovi, ktorý z nej nespúšťal oči.

"Hara, prosím vás, pusťte ma hore, potrebujem niečo urobiť." Začala naliehavým hlasom, no sivovlasý mladík iba pokrútil hlavou.

"Prepáč, pusa, ale počula si kapitána, rozkaz je rozkaz."

"Prosím, naozaj tam musím ísť!" Bola naliehavá, no on neoblomný. Prišla na to, že tak ľahko ju nepustí. V hlave začala vymýšľať plán, ako odlákať jeho pozornosť. Pohľad jej padol na ťažkú cínovú panvicu, ktorá bola položená na jednom zo sudov, za ktorými sa ukrývali.

Keď sa Harov pohľad nachvíľu uprel na drevený strop podpalubia, rýchlo schmatla panvicu do rúk a čo najsilnejšie ňou udrela lodného kuchára po hlave.

"Prepáčte mi to, Hara," zašepkala a rýchlo vyskočila spoza sudov a utekala k dverám, ktoré viedli von z kuchyne. Bolo jej to ľúto, vedela, že bude mať kvôli nej mladík nepeknú hrču, alebo možno aj jazvu, no musela niečo urobiť. Bola zúfalá a toto bolo jediné riešenie. Ani sa neobzerala, aby sa presvedčila, či ho omráčila do bezvedomia, iba rýchlo liezla hore po rebríku. Otvorila padacie dvierka a vyzrela von z podpalubia.

Pohľad na bojujúcu posádku proti mužom komodora vôbec nebol príjemný. Mnoho mužov utŕžilo zranenia a rúbali sa hlava-nehlava, jeden cez druhého. Keď vyliezla hore na palubu, okamžite začala hľadať Hanamiyu s Kiyoshim. Netrvalo dlho a uvidela ich. Obaja bojovali jeden proti druhému na kapitánskom mostíku. Šable skrížené proti sebe, nenávistný pohľad v očiach, poskakovali okolo kormidla v ohromujúcom tanci, ich ostrie zacinkalo zakaždým, keď sa šable stretli. Chvíľu na nich hľadela s otvorenými ústami a rozšírenými očami, potom sa však spamätala a utekala ich smerom.

Srdce mala takmer v krku, komodor Kiyoshi si ju všimol a zakričal jej meno. Hanamiya tiež pozrel tým smerom, no obaja neprestávali šermovať proti tomu druhému. Ako ich tak oboch sledovala, pocítila vo vnútri akýsi zvláštny pocit. Akoby ju niečo trhalo zvnútra na kúsky. Chcela, aby prestali proti sebe bojovať.

"Prosím, už dosť!" Zakričala, keď už bola takmer pri nich.

"Vráť sa späť do podpalubia!" Nahnevane ju okríkol Hanamiya, ktorému sa len tak-tak podarilo uskočiť pred Kiyoshiho šabľou.

"Slečna Kame, pozor! Ste v nebezpeční!" Skríkol aj komodor a ona urobila presný opak toho, čo od nej obaja muži chceli.

Takmer skončila ako hlavný terč pre šermiarske umenie ich oboch. Stála pred nimi, obaja na seba mierili svojimi zbraňami a Kame tušila, že teraz nadišiel ten moment, aby si vybrala, na koho stranu sa postaví. Kiyoshi ju prišiel zachrániť a priviesť späť jej otcovi. Ak s ním pôjde, mohla by predísť ďalšiemu prelievaniu krvi. Ak ho poprosí, určite ušetrí zvyšok Hanamiyovej posádky. Bol tu však Hanamiya, ktorý sa jej možno nebude ochotný len tak ľahko vzdať. Ak chce ale zachrániť svojich mužov, nebude mať na výber.

Lenže ako sa rozhodnúť? S ktorým z nich ísť, keď jej srdce bilo splašene pri pomyslení na oboch mladých mužov? Bolo vôbec možné, aby prežívala rovnaké pocity v prítomnosti obidvoch? Vedela, že si musí vybrať. Môže to byť iba jeden z nich. Ale ktorý? Čo urobiť? Ako sa rozhodnúť?

* * *

Anywhere, in between

*

(klikni na jednu z možností, ktorú si vyberieš):

a) Kame sa rozhodne postaviť sa na stranu Kiyoshiho

~

b) Kame sa rozhodne postaviť sa na stranu Hanamiyu


* * *





Ešte raz ďakujem všetkým za prečítanie.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 petrika petrika | Web | 14. září 2015 v 11:04 | Reagovat

Strašne som sa tešila na poviedku s teppeiom a keď si oznámila ďalšiu postavu, bolo mi hneď všetko jasné! :D hehe a poviem to, bolo to strašne zlaté, strašne milé a vidieť, koľko námahy ťa to stalo :] ešte aj tie kresby, to rozpracovanie, celková forma, strašne pekné :]
A teraz z samotnej poviedke, geniálna vec, že sú tam dve totálne odlišné postavy, dva úplne opačné charaktery. Ako, veľmi to bolo zaujímavé a strašne sa mi to páčilo :]
....a korytnačky :D joj, to bude mať Kame radosť :]
Mne osobne sa skôr páčila postava Makota, lebo ja si nemôžem pomôcť, ja milujem zloduchov, čo sa dokážu zamilovať :D
No úvod s Teppeiom mal zasa na druhú stranu svoje osobité kúzlo :] vie si ho živo predstaviť v tom fešnom kabáte, čižmách, ako....ale aj Makota vlastne, :P sedelo im to jak riť na šerbeľ :D fakt :]

No, nejdem to tu moc prežívať, predsa eln, je to pre Kame, ktorá si to vážne zaslúži :]

Za mňa fakt obdiv :]

2 Hentai no Kame Hentai no Kame | Web | 14. září 2015 v 16:12 | Reagovat

A teraz zhrnutie:
1.časť Keď si ma(moju OC?) predstavila ako dcéru guvernéra, pomyslela som si: ,,WTF?! To čo?!" Nevedela som sa tak jednoducho predstaviť, ale to je v podstate fuk. A počas toho bálu mi vyhŕkla aj slzička. Tak nádherne si Teppeia popísala. *poletuje medzi ružovými obláčikmi v tvare korytnačiek* Takého muža by som určite chcela mať. A zároveň som sa rozslintala (lebo to by nebola Kame), keď som si ho predstavila v parádnom dobovom oblečení. Máš ma prečítanú aj čo sa týka reakcií na Makota. Keď sa tam objavil ten prestrih, okamžite som vedela, že je to on! A že tiež bol vyparádený?! O_O Presne tak na mňa pôsobil, keď som si ho začala obľubovať. :D

2.časť U mňa je bežné, že strácam hlavu. :D Úplne som sa v tej chvíli videla, aj s tým zmätkom, aj s tými pirátmi. Hara ako lodný kuchár ma prekvapil (a to oslovenie!) a Seto ma trochu znechutil, ale sedelo to. Z hľadiska čítania z tváre Setovo znamienko hovorí, že je to poctivý pracovník ale nepríjemný človek.

3.časť Well, zrejme si sa inšpirovala Pirátmi Karibiku, že? Lebo tá scéna mi čiastočne pripomenula prvý film, ako uniesli Elisabeth.
Makoto tam bol drzý a hnusný ako vždy. Na začiatku mi TAK liezol na nervy, mala som sto chutí sa objaviť v KnB a nakopať mu zadok.
Vsuvka s korytnačkou ma totálne rozsekala! Ja som si sedela v buse, snažila sa ovládať, aby som nefangirlovala a ty mi to tam šplechneš! Skoro ma porazilo aj pri tej scénke s rumom. :D Jáj, dievča, ja už dávno viem, ako chutí slivovica, pivo alebo rum. *nie, nie je alkoholik* Už-už som čakala, kedy tam nastane nejaká ,,žhavá" vec, ale nič sa nekonalo, fajn... Vystačila som si s tou z kajuty.
Teppeiov a Makotov boj som, takpovediac, čakala. Chudák Hara, ako som ho tresla panvicou, dúfam, že sa nebude hnevať. :D

A TEN KONIEC! Vieš čo?! Mám sto chutí ísť teraz hneď napísať oba alternatívne konce! Rozmýšľala som nad tým počas celej školy a drahá, ja som sa nevedela rozhodnúť. Ako... vyhliadka plavby po mori s Makotom je lákavá (ale ja suchozemec bez mojich tabletiek by som neprežila :D), no Teppei je taká istota istá. Také milujúce zlatíčko. Takže je to vééľmi ťažké.

Zhrnutie: zase som sa rozpísala ako šľak, už sa mením na teba :D Moja, ešte raz opakujem, neskutočné dielo, jedno z najlepších, aké som kedy od teba (a celkovo od nás poviedkarov) čítala. Ako si si dala prácu s obrázkami, vysvetľovaním typov lodí a historických súvislostí a všetkým. *žasne*  Ešte aj pesnička bola krásna!  Vážne som si trochu na tom začiatku poplakala a už ráno som mala chuť niečo napísať, ale môj mobil ma nemá rád. :D Takže som si to prečítala druhý krát v pohodlí domova.
*klania sa* Klaniam sa, Farah-sama, dovolíš mi leštiť tvoje topánky a nosiť ti nákupy? *neber ju vážne, je v eufórií*

Závidím ti, že sa vieš takto rozpísať, u mňa je to hotová katastrofa. *hanbí sa* Rada by som ti napísala niečo podobne obsiahle, ale pri mojom časovom rozvrhu a cestovaní a všetkom by som to nestihla. A keď píšem niečo na pokračovanie. tak som nemožná. :D

3 Hentai no Kame Hentai no Kame | Web | 14. září 2015 v 16:56 | Reagovat

WTF? Kame je debil, nič písať nemusím :D je to TU! Pre tých ako ja, čo by to prehliadli. XD

4 Nessa Nessa | Web | 14. září 2015 v 23:15 | Reagovat

To bolo strašne super! Akože, Kiyoshi all the way, ale Hanamiya bol best. A s ním sa mi páčil koniec o trochu viac. Proste bad boy no :I xD Úžasne píšeš *q* Aj ja chcem ._. xD

5 X <3 X X <3 X | E-mail | Web | 15. září 2015 v 16:55 | Reagovat

To bylo uplne megaultrasuperroztomile ^_^ musim priznat ze se mi vic libil makotoend :D jako aji ten Kyiosho byl skvely, ale proste je to tak :D to osloveni ...slecinko :D to k nemu uplne pasuje! Tys je vsechny proste uplne uzasne vystihla... No a taky mi to pripomelo piraty z karibiku *zboznuje ten film*  :33

6 Farah Farah | Web | 16. září 2015 v 20:16 | Reagovat

Ďakujem vám všetkým moc, dievčatá :)

Petrika, Kame, my sme si to už "vytmavili" online :D ale ešte raz vám musím poďakovať za prečítanie a tieto úžasné komenty, na ktoré som ešte stále nenašla nejaké zmysluplné slová :D

a k tomu s Pirátmi z Karibiku - jop, je to podobné :D ten únos som tam skrátka musela dať a hneď mi bolo jasné, že si to každý spojí s týmto filmom :D ale nevadí, PoTC mám rada aj ja, už sa tešíme na pokračovanie, však? :D

A teší ma, že ste si našli časť prečítať si oba konce, ste super a robíte mi svojimi komentmi radosť :3 ďakujem ešte raz :)

7 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 17. září 2015 v 14:08 | Reagovat

Bolo to skvelé Farah! prečítala som si oba konca aj ked s komodorom sa mi páčila viac :3
Veľmi sa mi táto poviedka páčila, mám rada podobné romance. Len krátka bola! :(

A k bodíkom na konci. Vekové rozdiely mi nevadia (ja mám čo vo svojich príbehoch hovoriť.. tiež skoro vždy dávam vekové rozdiely nad 6 rokov) :D
A máš pravdu, v minulosti to bolo úplne bežné :)

P.S Očakávam ešte nejakú story o pirátoch, je to fakt super! :D

8 Farah Farah | Web | 18. září 2015 v 14:40 | Reagovat

[7]: ďakujem, Sayurka :)) a som rada, že u teba skončila práve s Kiyoshim, lebo ako tak sledujem, tak slečny vyššie by si asi vybrali zlého kapitána Makota :D a som rada, že sa ti poviedka páčila :) krátka? :D no, na to, že je to jednorázovka, ktorá mala 10 000 slov, tak sa mi to zdá celkom predĺžené, nie? :P ale chápem, čo si tým myslela :) budú aj dlhšie na túto "tému" :>

som rada, že vekový rozdiel neprekážal, tiež mám na to tak trochu slabosť :P niekedy

a pirátska fanfickia (veľmi dlhá fanfikcia) sa chystá :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: