A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Edmonton Oilers - Kapitola 5

9. září 2015 v 18:43 | Farah |  Edmonton Oilers
No a máme tu ďalšiu kapitolu k poviedke Edmonton Oilers. Musím sa priznať, že je to to jediné, čo som mala v zálohe napísané, takže ju uverejňujem, aby to tu nestálo. Momentálne som totiž vyťažená poviedkou pre Kame, ktorú som jej sľúbila na želanie a pracujem na nej. Nejako sa mi však natiahla :P už má vyše 4 000 slov a to som iba v polovici xD takže z toho zase bude riadny román :D Akonáhle ju dokončím, tak sa budem venovať aj iným veciam, no ešte je tu objednaná poviedka pre Petriku :P ja viem, nakladám si toho na svoje plecia veľa, ale musela som sa nejako týmto skvelým slečnám odvďačiť za ich krásne darčeky k narodeninám :) Tak snáď sa vám bude aj táto kapitola páčiť a budem sa tešiť, ak mi náhodou zanecháte nejaké komentáre ^.^



Kapitola piata


Počet slov: 3 404


A m é l i a

"Tak čo, aký bol zápas?" Spýtala sa matka len tak akoby mimochodom, keď som sa neskoro večer vrátila z Rexal arény späť domov. Sedela pred telkou a listovala v akomsi módnom časopise. Otázku mi položila len tak, nezaujato, akoby ju ani odpoveď vôbec nezaujímala.

Keď som za sebou zavrela vchodové dvere, oprela som sa o ne a vydýchla.

"Úžasný. Hokej je úžasný." Zasnene som hľadela pred seba a spomínala na všetky tie okamihy, ktoré som dnes večer prežila.

"Hmm, to je skvelé, zlato." Odpovedala mi a ďalej sa venovala pre ňu zaujímavejším veciam. Ani sa nespýtala, ako som prišla domov. Hlavne, že som prišla v poriadku. Spolu s Nathanom sme si objednali taxi, keďže nám autobusy išli vo veľmi nevyhovujúcom čase a pešo som si domov ísť netrúfla takto navečer. Z Rexal centra je to veľký kus. Taxíky prišli dva, jeden odviezol Nathana a druhý mňa. Obaja sme si síce za cestu priplatili, ale keďže vstupenky na zápas sme mali zadarmo, nebola to žiadna tragédia.

Keď som videla, že pokúšať sa rozvíjať konverzáciu s matkou nemá žiaden význam, pobrala som sa do svojej izby. Len čo som zavrela dvere, zvalila som sa na posteľ a nadšene vzdychla.

"To bol úžasný zážitok. Milujem hokej." Zamumlala som sama pre seba a prevalila sa v posteli. Z nočného stolíka som schmatla svoj laptop a otvorila ho. Spustila som internetový prehliadač a prešla na Google. Moje prsty samovoľne vyťukali do vyhľadávača meno Jordan Eberle. Ani som netušila prečo. Bola som akoby zhypnotizovaná a mala som zrazu obrovskú chuť vidieť ho znova a dozvedieť sa o ňom niečo viac.

Postupne som sa preklikala cez pár stránok - od domovskej stránky Oilers k rôznym portálom, kde boli jeho jednotlivé štatistiky. Zistila som také zaujímavosti, že má 23 rokov a v máji oslávi 24. narodeniny a taktiež, že je pôvodom Kanaďan a narodil sa v Regine, alebo že pred tým hrával za Oklahoma Barons. Keď som narazila na jeho účet na twittri a dlho scrollovala a čítala jeho príspevky, uvedomila som si, že som až príliš zvedavá a už to s tým zisťovaním informácií preháňam. Preto som rýchlo vypla kartu v prehliadači skôr, ako ma to lákalo založiť si vlastný účet na twittri a pridať si ho do sledovania.

Preboha, Amy, veď je to neznámy, cudzí človek, prestaň s tým sledovaním. Pomyslela som si a snažila som sa svoj mozog zamestnať niečím iným. Znovu som však skončila pri hokeji. Tento raz som si prezerala stránku Oilers, kde písali o dnešnom zápase ako o mimoriadne vydarenom. Mimovoľne som sa pousmiala. Nesmierne ma tešilo, že moja prvá účasť na NHL zápase priniesla hráčom takéto šťastie.

Na stránke písali aj to, že nasledujúci zápas budú hrať Oilers pozajtra s Coloradom u nich doma v Denveri. Nasledovať bude zápas v Calgary o štyri dni a potom sa znova vrátia do Edmontonu a budú hrať proti Boston Bruins.

Zmocnilo sa ma náhle nutkanie zúčastniť sa aj týchto zápasov. Chcela som znova zažiť to, čo dnes. Prežívať celú hru a tešiť sa z gólu. Dúfala som teda, že sa im aspoň bude proti Coloradu dariť.

Pred tým, než som sa uložila na spánok, ešte som otvorila facebook a skontrolovala, čo je nové. Našla som si tam jednu správu od bratranca. S Nathanom sme si cez facebook nikdy nepísali, preto mi to prišlo zvláštne, že mi teraz poslal správu. Cez facebook som si v podstate nepísala takmer s nikým. Občas som niečo pridala na svoju nástenku, alebo označila, že sa mi páčia príspevky niektorých z mojich priateľov, ale nijako zvlášť som prostredníctvom tejto sociálnej siete kontakty neudržiavala.

Ahoj, Amy. Ešte raz sa ti chcem poďakovať, že si som mohol dnes s tebou na ten zápas ísť. Bola to sranda, veľmi som sa bavil. Bolo by super, keby si to niekedy môžeme zopakovať.

Takto znela správa od bratranca a ja som sa jej celkom aj potešila. Nikdy som s ním v nijakom extra kontakte nebola a bolo skvelé, že sme obaja našli vec, ktorá nás spája a vďaka nej môžeme nájsť spoločnú reč. Tou vecou bol, samozrejme, hokej.

Nate v správe k textu pripojil aj odkaz na nejaké video. Zvedavo som naň klikla a otvorilo sa mi video s post-game interview z dnešného zápasu, kde spovedali Jordana o tom, ako dal svoj rozhodujúci gól. Pohľad na neho ako rozpráva do kamery bol neskutočne roztomilý. Znova som si všimla, aké má neuveriteľne modré oči, aspoň na videu to tak vyzeralo.


Keď som sa konečne prinútila video vypnúť (pozerala som ho asi trikrát po sebe), prezliekla som sa do pyžama a uložila do postele. Zaspala som skôr, než som stihla prestať myslieť na hokej a najmä číslo 14.

* * *

Nasledujúci deň sa niesol v znamení práce a i napriek tomu, že som sa akokoľvek snažila nevnímať to, že čas sa vliekol rýchlosťou slimáka, stále som vrhala pohľad na hodinky a zazdalo sa mi, že sa zastavili na jednom mieste a čas sa vôbec nehýbal dopredu.

Dnešok však nebol taký zlý, ako iné dni. Gwenda bola dnes ku mne prekvapivo priateľská a po obednej prestávke sme sa dokonca dali do rozhovoru.

"Čo si včera preflámovala noc?" Spýtala sa s pobaveným pohľadom, keď blokovala jednej pani obrovskú zásobu šampónov, pracích prostriedkov a saponátov na umývanie riadu.

"Ale, ani nie. No bola som včera večer na hokeji, tak som sa vrátila domov neskoro." Odpovedala som s miernym úsmevom na perách, ktorý vyvolala spomienka na včerajší večer strávený v Rexal Palace.

"Nehovor. A prečo na hokeji? Od kedy ťa baví hokej?" Podozrievavo nadvihla obočie moja kolegyňa.

"Vlastne, hokej ma pred tým ani moc nebavil. No dostala som lístky, tak som ich využila, bola by škoda, keby prepadli." Odvetila som jej a skontrolovala na mobile, koľko je hodín a či nemám žiadne neprijaté hovory.

"A kto hral? Ako bolo?" Spytovala sa ďalej.

"Veď predsa Oilers. Sme z Edmontonu a Oilers hrajú za Edmonton."

"Ja viem, ale že s kým hrali sa pýtam." Prevrátila Gwenda očami.

"Jáj... Proti Nashvillu."

"A ako bolo?"

"Ach, úplne svetovo!" Začala som sa opäť rozplývať nad včerajším zápasom. Všimla som si, že Zekke naťahuje od regálov uši a počúva našu konverzáciu. "Bol to ten najlepší zápas, aký som kedy videla. Hoci, doteraz som na žiadnom skutočnom NHL zápase nebola. Ale fakt to bol úžasný zážitok. Ešte by som ich chcela vidieť hrať znovu. Strašne moc."

Gwenda moje vylievanie srdca nijak neokomentovala, len nechápavo mykla plecami a vrátila pozornosť späť k svojej pokladni. Bolo mi jasné, že konverzáciami o športe ju neohúrim. Bola to predsa žena v rokoch a keby sa k nej dostali lístky na hokej zadarmo, určite by ich vyhodila.

Zekkeho však môj včerajší zážitok zrejme zaujal, pretože keď som skončila v pokladni a vybrala som sa do šatní prezliecť sa, pristavil sa pri mne.

"To vážne si včera bola na zápase Oilers a Predators?" Spýtal sa ma s podozrivým záujmom.

"Áno, prečo sa pýtaš?"

"Ale, len tak, spolubývajúci je veľký fanúšik. Včera to pozeral a vraj to bol super zápas, že vraj konečne vyhrali, alebo čo."

"Hej, bolo to super. Zajtra hrajú v Colorade, škoda, že to neuvidím naživo." Dodala som trochu sklamane.

"Ale mohla by si aspoň v telke. Ak chceš, môžeme si to ísť niekam do baru pozrieť. Zoberiem aj kamoša a ty môžeš vziať nejakú kamarátku tiež. Alebo môžeme ísť len my dvaja." Zekke prišiel so šokujúcim návrhom. Znelo to ako keby ma pozýval na rande. To však bol nezmysel. On a pozvať ma na rande? Mňa? To musel byť omyl. Mňa chlapci nepozývali na rande. Nikdy o mňa nemali takmer žiaden záujem. Bolo to kruté, ale bolo to tak. Keď sa nad tým tak zamyslím, nikdy som nemala ešte ani žiaden poriadny vážny vzťah, vždy to boli len samé chvíľkové pokusy, ktoré nakoniec dopadli rovnako - katastrofálne, prípadne zakončené nejakým tým trapasom. Je to so mnou dosť žalostné, to som si skrátka musela priznať.

No akokoľvek moc bolo toto pozvanie lichotivé, nepotešilo ma. Práve naopak - musela som rýchlo nájsť spôsob, ako ho odmietnuť. Nechápte ma zle, nie som nejako moc prieberčivá alebo namyslená, ani nevďačná. Ale keď sa mi skrátka niekto nepáči, tak s tým nič nenarobím. Nepôjdem na rande s niekým, o koho nemám ani najmenší záujem, len preto, aby som mu urobila radosť. Keď dobre viem, že z toho nič nebude, nebudem u nikoho zbytočne vyvolávať falošné nádeje. Preto som si musela vymyslieť, prečo s ním zajtra nemôžem ísť.

"Hmm, vieš, to pozvanie je od teba veľmi moc milé, si strašne zlatý, ale nemôžem ísť. Zajtra mám voľno v práci a taktiež už mám na celý deň naplánovaný program. Je mi to ľúto, no už ho nemôžem zmeniť a zajtra to teda nevychádza." Vrhla som na neho ospravedlňujúci pohľad.

Nebolo to zas tak úplne klamstvo, prvá časť vety bola pravdivá. Skutočne som zajtra mala voľno a nemusela ísť do práce, no úprimne, ešte som nemala vymyslený žiaden program. No vedela som, čo budem s určitosťou doma robiť - pozerať hokej. Ale sama, v pokoji a súkromí svojej izby, nebudem musieť ísť na žiadne nútené rande, na ktorom by som sa cítila veľmi nepohodlne.

"Ach, no to je škoda. Tak snáď niekedy inokedy." Chápavo sa na mňa usmial Zekke.

"Jasné, snáď inokedy." Zdvorilo som mu odpovedala, hoci som v duchu kričala NIKDY V ŽIVOTE! Dúfala som, že žiadne budúce pozvanie sa konať nebude.

Keď som sa prezliekla a rozlúčila s kolegami, konečne som sa pobrala domov, kde ma čakal oddych, leňošenie a nasledujúci deň voľna.

* * *

J o r d a n

Dnes nás čakal veľmi náročný zápas proti Coloradu a už teraz som vedel, že to bude veľmi tvrdý oriešok. Už na tréningu to bolo medzi nami všetkými dosť napäté. Tréner od nás bude počas tohto zápasu veľmi veľa očakávať po tom, čo sme dokázali minule.

Sedeli sme s Hallsom v hotelovej reštaurácii a dávali si skorú večeru. Čoskoro nás čakala rozcvička a potom spomínaný zápas proti Avalanche. Pred týmto zápasom som mal podobné pocity, ako pred tým u nás doma, ktorý sa odohral predvčerom. Bol som nervózny, no i dosť negatívne naladený. Vedel som, že dnes na mňa nebude v hľadisku na tribúne čakať masa červených vlasov a ja nebudem mať takú motiváciu, akú som mal naposledy.

Bolo priam nemožné, aby sa objavila na zápase v krajine, ktorá bola stovky kilometrov vzdialená od tej, kde bývala. To by som chcel príliš. Vedel som, že sa nemôžem vyhovárať na to, že tu moja motivácia nebude a i tak budem musieť podať maximálny výkon. No akosi mi dnes chýbala šťava a entuziazmus, ktorý som mal minule a presne som vedel, čo za tým je.

"No tak, Ebs, veď sa netvár tak tragicky," zamumlal Taylor s plnými ústami, keď videl, že som počas večere skľúčený.

"Nemám z toho dobrý pocit, kámo." Jedla som sa sotva dotkol a bolo mi jasné, že týmto svojich spoluhráčov nepovzbudím. Nemohol som si však pomôcť. Nedokázal som si v tej chvíli predstaviť, že by sa mi mohlo počas nasledujúceho zápasu dariť, skrátka to nešlo. Len som nemo pokrčil plecami a Hallsy nespokojne zakrútil hlavou.

"Čo sa deje, chlapi?" Pri našom stole sa zastavil Nuge, odtiahol stoličku a so žuchnutím sa na ňu zvalil. Natiahol sa cez pol stola k môjmu tanieru a ukradol z neho pár hranoliek. Pokojne by som mu ich dal všetky, aj tak mi dnes moja večera vôbec nechutila. Nuge vyzeral, že má veľmi dobrú náladu, prial som si, aby mi z nej aspoň trochu požičal.

"Tu Ebs má zase jednu z tých svojich blbých nálad, ktoré v poslednej dobe máva často." Hallsy zašomral a ani sa na mňa nepozrel. Zrejme mu pohľad na umierajúcu mŕtvolu, ktorú som v tej chvíli pripomínal, kazil chuť do jedla.

Ryan sa ku mne s pozdvihnutým obočím otočil. Premeral si ma chvíľu pohľadom, už som to dlhšie nemohol zniesť. Postavil som sa od stola a položil vedľa svojho taniera peniaze, ktoré boli nutné na zaplatenie účtu.

"Sorry, chalani, nejako sa necítim práve najlepšie, musím sa ísť nachvíľu nadýchať čerstvého vzduchu, uvidíme sa neskôr."

"Budeš v poriadku?" Ryan si vzal môj tanier s takmer nedotknutým jedlom a pustil sa do dojedania toho, čo som ja sám do seba nedokázal natlačiť ani za nič.

"Hej, potrebujem len chvíľu na vzduchu." S týmito slovami som opustil reštauráciu a vybral sa späť do svojej hotelovej izby. Jordan, musíš sa dať čoskoro dokopy takto predsa nemôžeš ísť hrať. Dal som si záväzok, že sa vzchopím a nedovolím, aby mi tieto šialené myšlienky a nálady zničili dnešný výkon.

* * *

A m é l i a

Konečne som sedela doma, uvelebená vo svojej posteli s telkou zapnutou na športovej stanici a miskou pukancov pred sebou. Rozhodla som sa, že dnes si urobím príjemný hokejový podvečer a nič a nikto mi ho nepokazí. Matka odišla na kávu s nejakou z jej priateliek, otec bol už druhý deň na služobnej ceste a jediný, kto mi robil spoločnosť, bol môj lenivý bígl Chucky (nie, nepomenovala som ho podľa tej vraždiacej bábiky zo známeho hororu). Ležal vyvalený pred dverami mojej izby, akoby strážil a nechcel pustiť nikoho, kto by sa snáď pokúšal ku mne dobíjať.

V televízii práve dávali predzápasové vyjadrenia komentátorov a začínala sa ma zmocňovať spomínaná príjemná nervozita, ktorá znamenala, že čoskoro sa začne hrať hokej. Nemohla som sa dočkať, kedy ho opäť uvidím hrať - Jordana Eberleho, hráča číslo 14. Nebolo tomu tak dávno, čo som ho videla naposledy, no ten jeden jediný zápas mi nestačil. Rozhodla som sa, že odteraz budem sledovať každú jednu hru, v ktorej bude hrať. Som predsa Kanaďanka. Mala by som robiť česť svojej krajine a po vzore ostatných občanov fandiť a podporovať naše mužstvo.

Keď konečne hráči vykorčuľovali na ľad, jastrila som zrakom po obrazovke, či ho neuvidím. Prevažnú časť divákov tvorili fanúšikovia Colorada, keďže sa hralo u nich doma, no i napriek tomu boli hráči Edmontonu povzbudení aspoň občasným potleskom a výkrikmi. Tak moc som si priala byť medzi tými fanúšikmi, aby som ich mohla podporiť naživo. Bolo to však nemožné, no snažila som sa im posielať čo najviac energie aspoň na diaľku. Dúfala som, že ma nesklamú a aj dnes si odnesú domov víťazstvo.

Po začiatku zápasu sa však skóre vôbec neuberalo smerom, aký som si priala. Oilers inkasovali gól už po piatich minútach zápasu. Nič však nebolo stratené, verila som, že to jeden z nich čoskoro vyrovná. Videla som ich už predsa raz senzačne otočiť hru v svoj prospech, nebol dôvod, aby sa im to nepodarilo znova.

Aké však bolo moje sklamanie, keď sa nikomu z nich do konca prvej tretiny nič vymyslieť nepodarilo. Všetci sa snažili, dokonca aj vytvorili hráčovi číslo 14 skvelú príležitosť, aby vyrovnal, no ten ju za záhadných okolností zahodil. Nechápala som tomu. Videla som ho hrať naživo, bil sa ako drak, no teraz sa mi zdalo, že túto tretinu odflákol. Možno to bol iba môj osobný dojem, no zdalo sa mi, že toto nebol ten Jordan Eberle, ktorého som pred pár dňami videla nechať na ľade všetko.

Mrzelo ma, že sa im nedarilo, no ešte viac to, že som tam nemohla byť naživo a povzbudzovať medzi ostatnými fanúšikmi. Zostávali však ďalšie dve tretiny a zápas nebol ešte ani v polovici, takže som naďalej ostala plná nádejí. Za ten dlhý čas sa môže stať ešte hocičo.

* * *

J o r d a n

Snažil som sa, naozaj. Možno sa ostatným zdalo, že nie dosť, zrejme to tak vôbec nevyzeralo, ale skutočne som robil všetko, čo bolo v mojich silách. No nejako mi tam ten gól stále nechcel padnúť. Nechápal som, že čo v tom je. Zrejme za to všetko mohol fakt, že mi chýbal môj šťastný talizman. Bolo však hlúpe takto kaziť ostatným spoluhráčom hru.

Keď sme po skončení druhej tretiny odchádzali do šatní za stavu 3 : 1, bolo jasné, že si od trénera nevypočujeme nič pekného. Najviac ma mrzeli tie nepremenené šance, ktorých sme mali neúrekom. A najviac z nich som zahodil práve ja. Jedinému Taylorovi sa raz podarilo skórovať, na výhru to zatiaľ však ani z ďaleka nestačilo.

Predpokladal som správne - tréner si nás po druhej tretine naozaj podal. Hlavne ja som si vypočul svoje, niet sa však čomu diviť. Tie moje zahodené šance boli naozaj na zaplakanie.

"Kámo, neviem, čo sa to s tebou deje, ale už sa, prosím ťa, daj dokopy. Sám musíš uznať, že je to dnes bieda." Hallsyho slová mi nepridávali na nálade, no jedno som poprieť nemohol - mal pravdu. Môj dnešný výkon bol mizerný, mal by som sa hanbiť.

"Ja viem. Myslíš, že ma to neserie? Ale nemôžem s tým nič narobiť, keď tu nie je." Zamumlal som si viac-menej pre seba.

"Kto tu nie je?" Taylorovo obočie vyletelo prekvapene hore, zrejme mu moje slová nedávali žiaden zmysel.

"To je jedno, poďme to dohrať, nech už máme tento pekelný zápas za sebou."

To sa však ľahko povie, no ťažšie vykoná. Posledná tretina nebola o nič lepšia ako tie predošlé. Celý čas sme sa len trápili, puk nám odskakoval od hokejok a mohli sme byť z celého srdca vďační Devanovi, že stav nebol ešte horší ako doteraz. Jeho zázračná lapačka nám aj počas tejto tretiny zachránila kožu.

Aj preto sa mi zdalo trochu nevhodné odvolať ho v poslednej minúte, keď bol stav už prakticky takmer rozhodnutý, no trénerove slová boli posvätné a my sme sa museli podvoliť. Dalo sa čakať, že nakoniec dostaneme posledný gól do prázdnej brány. Najviac ma však mrzelo, že to bola čiastočne aj moja chyba. Miesto toho, aby sme sa pokúsili streliť aspoň jeden kontaktný gól vo výhode 6 hráčov na 5, nechali sme si hlúpo uchmatnúť puk a ten sa čoskoro zatrepotal v našej prázdnej bráne. Devanov vyčítavý pohľad som mohol na svojom chrbte cítiť i napriek tomu, že som sa na neho ani len nepozrel.

Výsledné skóre bolo 4 : 1 pre Colorado a keď sme si s nimi podávali ruky na znak športového gesta, prial som si byť niekde úplne inde. Hráči Colorada sú pri tom všetkom celkom v pohode chlapíci, hlavne číslo 9 - Matt Duchene je jeden z mojich známych, s ktorým si to vždy rád rozdám na ľade, poznáme sa aj z čias, keď sme spolu reprezentovali Kanadu na svetových šampionátoch, jeden z nich sa konal aj minulý rok. Dnes som mu však len mdlo podal ruku, ani som sa mu nepozrel do očí a čo najskôr, som odkorčuľoval preč z ľadu.

V šatni som sedel ako živá mŕtvola s pohľadom upreným do prázdna. Hallsy vedľa mňa len nechápavo krútil hlavou, nevedel, čo sa stalo. Dnešný zápas sme mali vyhrať my. Tak slabé výkony sme už dlho nepodali, najmä čo sa týka mňa.

"Čo sa to dneska s nami dialo?" Ozval sa z druhej strany Ryanov sklamaný tón. Len som odovzdane mykol plecami, stále boli moje oči upreté na stenu, ktorú som mal pred sebou.

"Chýbal mi môj šťastný talizman." Bolo to len nepatrné zamumlanie, no chalani tie slová počuli a bolo jasné, že im nerozumejú. Hallsy s Nugeom len nechápavo pozreli na seba a ja som sa postavil a odkráčal som skrúšene do spŕch. Bolo by zbytočné im to vysvetľovať. Jednak som na to nemal teraz náladu a taktiež by to s určitosťou nepochopili. Tak načo sa snažiť?


* * *

A m é l i a

Neviem, čo sa to dnes s nimi dialo, no ten zápas im absolútne nevyšiel. Tak moc som sa tešila na dobrý hokej, no to, čo som sledovala na ploche svojho televízora, bolo zo strany Oilers čisté trápenie. V poslednej tretine som sa už modlila, nech sa to rýchlo skončí, na skrúšených hráčov vôbec nebol príjemný pohľad. Najmä tie smutné belasé oči hráča s číslom 14 mi nerobili práve najlepšie.
Nechápala som tomu. Veď som ich predsa videla hrať naživo, vedia to aj lepšie. Ten zápas, ktorého som sa zúčastnila, mal úplne iný spád. Bola radosť pozerať na kúsky, ktoré tí mladí hokejisti predvádzali na ľade. No dnes akoby zabudli poriadne korčuľovať a vôbec nič sa im nedarilo. Colorado malo jasne navrch.

Hoci nie som žiaden hokejový odborník, musela som i ja sama uznať, že Jordan Eberle dnes nemal svoj deň. Tie chyby, ktoré počas zápasu robil, som si všimla aj ja - hokejový neodborník. To, že sa im dnešný zápas nevydaril, však neznamená, že im nebudem naďalej fandiť. Práve naopak. Najradšej by som sa išla na ich hru pozrieť naživo ešte raz, no ak mi to už nevyjde, budem sa na ich zápasy pozerať aspoň v televízii. Snáď im ten najbližší vyjde podľa predstáv. Moja kariéra zanietenej fanúšičky Edmonton Oilers sa totiž ešte len začala.


~
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 petrika petrika | Web | 9. září 2015 v 19:44 | Reagovat

Heh..už v úvode som sa zasmiala, prišlo mi to ako tie situácie, keď niekto niečo ani len nepozná.."hokej? čo je to hokej?
" a keď to zažije na vlastné oči , tak zrazu "milujem hokej, najlepší šport" :D :D bolo to zlaté :] Amélia je zlatá :] Už už kukala aj fotky hneď :D joj, to bude láska...a veď sa ani nečudujem, ten chalan je fakt cukríkový :] strašný sympoš, tak akurát, nie moc presladený, proste...fakt čačaný :D
Ale chudák, spoluhráči si asi myslia, že dostal krámy, :D "zmeny nálad" "zlý deň" :D ale ako, sama som zažila ten pocit, keď sme ako tím stále prehrávali :D och, viem, ako sa cíti, boráčik náš :D fakt mi ho bolo ľúto, no aj prehry musia prísť :] úplne si viem predtsaviť to záverečné podávanie rúk, ako...masaker :D
Inak...črtá sa nám láska s kolegom z brigády? :D taká jednostranná :D
Páčila sa mi tá veta o tých vzťahoch, že buď končia katastrofálne alebo trapasom :D úplne, reálne proste :D

Ako opäť sa to príjemne čítalo, bol to pekný diel, ten náznak zamilovania tam bol jasne cítiť :] veľmi sa teším na ich ďalšie stretnutie :] snáď sa Ebs dá potom dohromady :] budem mu držať palce :D hohoho :D
Inak, už sa stihol prekecnúť pred kolegom...aaaa to som rada, že táto postava má v citoch jasno :D :D :D alebo v tom, že ho Amy zaujala :D bystrý chlapec :D

Naozaj sa teším na pokračovanie :]
Inak, som zvedavá na tú poviedku pre Kame a prirodzene, aj na tú svoju :D
Tak nech ti to ide :]

2 Hentai no Kame Hentai no Kame | Web | 9. září 2015 v 21:31 | Reagovat

Ó, Farah sa rozpísala s mojou poviedkou~ *skáče meter dvadsať* 4000 slovnú poviedku som ešte nedostala :3

Téda, Amy sa stala hockey maniak! To hej, atmosféra je nákazlivá vec. A Jordanove myšlienkové pochody...
Tiež čuchám jednostrannú lásku. Už to tak bude. Vzdycháš, snívaš, chceš ho osloviť a potom to skončí fiaskom... Ehm. Našťastie sa mi niečo také ešte nestalo.

3 Farah Farah | Web | 10. září 2015 v 15:05 | Reagovat

[1]: tak taak :D ja som závislá na hokeji už strašne dlho :D no a pre Kanaďanov, ako je Amy, je ten šport úplne posvätný, takže si dievčina konečne napravila reputáciu, že začala sledovať aj ona xD čo urobí jeden zápas :D no to kukanie fotiek som tam proste musela dať, sama som to neraz zvykla robiť xD hlavne, jak boli majstrovstvá sveta a vždy som tam našla nejaký nový objav, tak som potom fangirlovala ešte dlhoo :D

a som rada, že sa ti Ebs páči :3 je super, že som vám ho moha predstaviť vďaka tejto poviedke :D pekne mu drž laby v tejto sezóne NHL, čo bude, lebo Oilers sa naozaj nedarí, furt sú na posledných priečkach :D ešteže môj najmilejší tím je Chicago, tí sú úplne top :D a som rada, že sa ti zdá podarený, to je pre mňa win! ;D

a, btw, ja som Jordana už videla hrať neživooo! :D Aj Taylora Halla, tento rok v Prahe, keď boli MS v máji ♥ oni sú strašne super :D len, bohužiaľ, sa do mňa nezahľadel ako do Amy! xD ale bol to vážne mega zážitok.... a konečne sa Kanade podarilo to víťazstvo tento, rok, strašne som sa z toho tešla, Jordanko má už konečne aj z MS doma zlatú medailu :P som mu to tak priala

áno, tie jeho nálady sú o hubu xD a to ešte tomu zďaleka nie je koniec, jeho kamaráti sa aj zbláznia, kým sa cez to presnesie xD

a ďakujem, mooc ďakujem :) stále ma udivuje, že toto vôbec niekto číta :D lebo NHL fanfikcia predsa len na blog.cz nie je vôbec, ale vôbec populárna xD asi som jediné psycho, čo tu na hokejistov niečo píše :D

budem sa snažiť máknuť, ešte furt píšem to pre Kame, je to fuška a drina, ale baví ma to a už pomaly premýšľam, že čo vymyslím pre teba, dúfam, že prídem s nejakým dobrým nápadom :>

[2]: mojaaa... pri 4 000 slovách to veru neostane :D už teraz ich je vyše 5 000 a to ešte nie som ohotová :D teš sa... alebo aj nie :D bojím sa, že čo mi na to povieš... poňala som to takým... netradičných spôsobom, veď uvidíš :D dúfam, že ma za to nezabiješ :D

aaa jenostranná láska ani tak nie, skôr ju len bude kolega z práce baliť xD ale povedzme si na rovinu, kto má na neho čas, keď je tu Jordan? :D Amy teda nie :D a dík za prečítanie aj koment :)

4 petrika petrika | Web | 11. září 2015 v 0:49 | Reagovat

Tak SnK, to bolo proste anime, pri ktorom som sa triasla, ako, strašne ma to chytilo. Ten príbeh, tá emócia. Normálne mi to pripomenulo, akí sme my ľudia bezmocní a že môžme ďakovať za to, že nemáme žiadne prirodzeného nepriateľa :D Ten film som ešte nevidela, no chcem si ho mrknúť len z takého toho rešpektu :D Najviac som mala rada Mikasu, proste milujem, keď sú v anime silné ženy, lebo väčšinou bývajú pekne zhodené a ona bola..no dokonalá :] Inak, strašne ma hnevá, že im to tak trvá, ako... podľa mňa to malo dosť veľký úspech, tak neviem, že na čo čakajú, ale zrejme je to kvôli mange, ktorá tuším vychádza len raz mesačne, nie? :]
Inak..Leviho som moc nemusela, ale videla som také dve, akoby OVA, ktoré sa týkajú jeho života a toho, ako sa k légii vlastne dostal a to bolo fakt niečo :] ak si to nevidela, určite si to mrkni :]

5 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 11. září 2015 v 16:10 | Reagovat

Páni, dalšia skvelá kapitola. Mám veľmi rada tvoj štýl písania, všetko si viem živo predstaviť a nápad písať príbeh z oboch strán sa mi veľmi páči.
Inak, som rada, že konečne viem, kto to číslo 14 v skutočnosti je. Dakujem za gify a informácie. Síce som stále v hokeji ako v španielskej dedine, je fajn mať predstavu, aký v skutočnosti je.
A čo sa týka Jordana, bol neskutočne zlatý. Hlavne sa mi páčilo to, ako vravel, že by sa aj snažil, ale jeho talizman tu nie je. To bolo strašne pekné :3 Rozhodne sa teším na pokračovanie.

6 Farah Farah | Web | 11. září 2015 v 19:02 | Reagovat

[5]: ďakujem ti krásne, Sayurka :) ani nevieš, že ako moc si ma potešila :) to, že sa ti páči môj štýl písania, je pre mňa epic win :P a vážne som moc vďačná za koment aj prečítanie :)

je to také zvláštne, že píšem o skutočnej osobe, ktoré práve teraz niekde je a možno trénuje v Kanade a nič nietuší :D dúfam, že ani tušiť nebude :D a som rada, že aj tebe sa páči, teší ma, keď vám príde z môjho písania sympatický :) ďakujem ešte raz, moooc :3

7 Mia Mia | 28. září 2015 v 19:23 | Reagovat

Opäť jedna výborná a zaujímavá kapitola ♡ :-) len tak ďalej

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: