A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Lady & Tramp ~ [Jacob Frye x OC] - prológ

21. září 2015 v 23:55 | Farah |  Lady & Tramp
Hyaa, takže, dlho som nič nové nepridala a keďže som sa nedávno rozhodla napísať niečo na môj nový objav - Jacoba z Assassin's Creed Syndicate a konečne som to dokončila - tu to máte. Moju ódu na túto novú postavu a nezištné vyjadrenia lásky k nemu si môžete prečítať v tomto článku, ktorý vám aj čiastočne napovie, že o koho vlastne ide. Poviem vám, na Jacoba sa mi písala poviedka naozaj hladko, keďže momentálne som z neho puff. Hoci o ňom toho až tak veľa nevieme, jeho komplexný charakter je zatiaľ akousi záhadou, pár informácii je však známych. Je to dosť na to, aby som mohla nahrubo odhadnúť jeho charakter a podľa toho napísať oneshot. Dosť pomohli jeho videá/gameplaye a analýza traileru. Taktiež nejaké headcanony z tumblr. Ospravedňujem sa tým, čo to budú čítať po tom, ako Syndicate výjde, ak náhodou je Jacob príliš OOC. Dúfam, že si to aspoň niekto prečíta, nemusíte nutne poznať Assassin's Creed, aby ste to pochopili :) Je to moja prvá fanfikcia na túto hru (a určite nie posledná) - na pár Jacob Frye x OC.




PROLÓG

NO PLACE LIKE HOME

~

Počet slov: 2 214




No Place Like Home


~ * ~


Londýn bol vždy známy svojim sychravým počasím a dnešok nebol žiadna výnimka. Ulicami sa niesol zvuk klepotajúcich kopýt a škrípajúcich kolies kočiarov, dotvárali ho drobné kvapky dažďa dopadajúce na vydláždenú cestu. Hoci slnko zotrvávalo ešte stále na oblohe, sivé chumáče mrakov ho skryli pred obyvateľmi Londýna a jeho ulicami sa nieslo akési zvláštne šero. Na jesennom počasí sa podpísal aj studený vietor, ktorý nadvihoval klobúky džentlmenom z hláv a ženy si zase kvôli studenému vzduchu všade naokolo naťahovali saténové rukavice.

"Už tam skoro budeme, slečna," ozvala sa Lýdia - moja vychovávateľka, ktorá sedela v malom, no útulnom kočiari oproti mne. Cestovali sme z vidieka, pomerne dlho a náš kočiar konečne dorazil do hlavného mesta. Nebola som ohromená. Londýn som videla už mnoho rázy pred tým, v celej svojej industriálnej grácii. Hoci sme mali namierené do honosného sídla mojej tety, u ktorej som sa mala v blízkej dobe zdržať pár mesiacov kvôli vzdelávaniu, naša cesta videla aj cez chudobnejšie štvrte.

Nikdy ma neprestával udivovať londýnsky život na uliciach. Tak veľa ľudí bez domova, špinavé, otrhané šaty, zašpinené dlane zopäté v zúfalom geste žobrajúce o jediný šiling, kúsok chleba, alebo len proste postavy bezducho ponevierajúce sa špinavými uličkami. Nejakým zvláštnym spôsobom ma to fascinovalo, rukou zahalenou v čipkovanej rukavici som nenápadne poodhrnula zamatový záves, ktorý zakrýval výhľad z okna nášho kočiaru. Naklonila som sa bližšie, aby som ich lepšie videla.

"Nepozerajte sa von, slečna. Nie je tam nič pekné, čo by ste mohla vidieť." Lýdia stisla svoje pery do prísnej tenkej čiary, keď sa môj zrak odtrhol od chudoby vonku za oknami a znova som sa pozrela na ňu.

"Je mi ich ľúto," priznala som, keď som zložila obe ruky vo svojom lone. Saténová látka mojich šiat jemne zašumela pri každom pohybe, ktorý spôsobilo hrkotanie kočiaru.

"S niečím takým by si mladá dievčina vášho postavenia nemala lámať hlavu."

"Viem, bola som len trochu zvedavá," odpovedala som a môj pohľad skĺzol k rukám založeným na lone. Mierne som stisla látku svojich smaragdových šiat. Matka mi nabalila na cestu len to najlepšie oblečenie. "Musíš v Londýne urobiť dojem," hovorila mi. "Si už takmer dospelá žena a je na čase, aby si začala premýšľať o svojej budúcnosti. Riadne vzdelanie a spôsoby sú pre mladú ženu ako ty mimoriadne dôležité. Teta Emily sa o teba veľmi dobre postará."

Povzdychla som si. Nebolo to tak, že by som nemala tetu Emily rada. Vždy bola ku mne láskavá a štedrá, hoci občas prísna, no s matkou mi zakaždým tvrdili, že je to len pre moje dobro. Opustiť však na tak dlhý čas rodný domov a vybrať sa do tak veľkého mesta ako je Londýn, to bolo to pre mňa niečo nové, čoho som sa tak trochu desila. Matka už niekoľko týždňov rozprávala o zasnúbení a o tom, jak dôležité je, aby som si vybrala niekoho s postavením a dobrým menom. Bola som najstaršia z troch sestier v našej rodine, preto sa odo mňa očakávalo, že si ako prvá nájdem bohatého manžela a dobre sa vydám. Mám také podozrenie, že ma do Londýna poslala hlavne v nádeji, že sa na mňa ulakomí nejaký zámožný džentlmen a ja čoskoro odídem z domu natrvalo. Nevedela som si to ani predstaviť, pri pomyslení na to, že čoskoro opustím všetko, čo som doposiaľ poznala, s úplne cudzím mužom, sa ma zmocnila panika. Okrem našich bratrancov a strýkov som za celý život neprehovorila ani slovko so žiadnym iným džentlmenom. Jediným mužom v mojom živote bol doposiaľ môj otec, no to všetko sa malo v blízkej dobe zmeniť.

"Cítite sa dobre, slečna?" Lýdia na mňa uprela starostlivý pohľad.

"Áno, Lýdia. Prečo máte starosti?" Staršia žena bola ku mne vždy pozorná a veľkorysá, pomáhala mi s dospievaním a dokonca sa podujala, že ma odprevadí do Londýna, aby mi cesta ubehla rýchlejšie a nervozita zo mňa opadla. Nechcela som jej dnes pridávať ďalšie zbytočné starosti, svoje pochyby si nechám pre seba.

"Ste nejaká bledá. Nebojte sa, cesta už nebude trvať dlho. U vašej tety vám bude dobre." Prikývla som, hoci tá ťarcha vo vnútri ma stále neopúšťala. Lýdia mala pravdu. U tety Emily budem v najlepších rukách. Teta žila sama, deti nikdy nemala a manžel jej zomrel ešte skôr, ako som ho stihla spoznať. Jej sídlo bolo veľké a honosné, preto som si vedela predstaviť, že prítomnosť ďalšieho člena našej rodiny bude pre ňu potechou a mne zase prospeje. Bývala síce sama, no mala po celom Londýne veľa prestížnych známych. Bola to žena vysokého postavenia s bohatstvom a spôsobmi, ktoré jej zaistili priateľské vzťahy s tými najväčšími prominentmi. Ak si nájdem manžela v týchto kruhoch, moja matka aj otec budú určite spokojní. To, že možno nebudem šťastná, je už vedľajšie...

"Prečo vlastne ideme týmito uličkami?" Zvraštila Lýdia obočie a vyklonila sa z okna kočiaru. "Harold," okríkla nášho kočiša, ktorý popoháňal kone, aby sa hýbali rýchlo a svižne, "prečo ideme cez túto štvrť?"

"Je to najkratšia cesta, madam Eliottová." Harold jej odpovedal pokojným mužským hlasom, ako som bola na muža v rokoch zvyknutá. Niekedy som mala pocit, že má Lýdiu rád, no ona po rozvode so svojim manželom zasvätila život už len výchove mňa a mojich dvoch sestier.

"Aj tak, zdá sa mi to tu dosť nebezpečné." Stále mala na tvári nespokojný výraz.

"Nebojte sa, dámy, už to nie je ďaleko," ozval sa Harold znova a až teraz som si všimla, že sa začína pomaly zvečerievať.

Monotónne kolísanie kočiaru ma začalo uspávať, keď bol tok mojich myšlienok náhle prerušený niečím, čo som nečakala. Bez varovania a tvrdo do nášho kočiaru znenazdajky narazil iný. Popri tom, ako sa zbesilo hnal cestou, nevyhol sa tak úplne tomu nášmu a spôsobil nám značné problémy. Harold stihol nejakým zázrakom nasmerovať kone tak, aby sme nenarazili tvrdo do iného vozidla, či dokonca budovy, ktoré boli pred nami. Miesto toho náš kočiar narazil o obrubník, čo spôsobilo, že koleso na kočiari hlasno zaškrípalo, ozval sa buchot a zvuk praskania, ako keď sa niečo láme. Kočiar sa naklonil do strany, až nás obe s Lýdiou hodilo o jeho stenu. Zboku som narazila na tvrdý materiál, z ktorého bol vyrobený, cítila som, ako som si udrela rameno aj bok, no mohlo to byť aj horšie.

"Slečna! Ste v poriadku?" Lýdia sa odlepila od boku nášho vozidla a naklonila sa ku mne. Kočiar bol stále v neprirodzenej polohe, zrejme sa niečo stalo s našim kolesom. Dvere sa však našťastie dali otvoriť a spolu s Lýdiou sme sa vyškriabali von. Pridržiavala som si rameno na boľavom mieste a poobzerala sa okolo seba.

"Nestalo sa vám nič?" Harold zoskočil zo svojho sedadla a podišiel k nám, skúmavým pohľadom prezeral vzniknuté škody.

"Čo to, dopekla, malo znamenať?" Lýdiino zašomranie bolo sprevádzané nespokojným odfukovaním koní, ktoré museli byť vyplašené z predchádzajúcej udalosti.

"Koleso je zlomené," skonštatoval Harold a čupol si, aby lepšie videl, "nebudeme schopní pohnúť sa ďalej."

Poobzerala som sa okolo seba, vôbec som netušila, kde sa práve nachádzame. Podľa všetkého, to bola stále jedna z chudobnejších častí mesta. Všade naokolo boli rozpadajúce sa steny budov, špinavá cesta, všade samé odpadky a ulicou sa niesol nepríjemný zápach - dym zmiešaný so starým skazeným jedlom a továrenskými výfukmi. Na podobný pach som nebola zvyknutá, vyrastala som na vidieku a naša usadlosť sa nachádzala v prostredí, kde o podobných pachoch nebolo ani chýru. Od malička som bola zvyknutá na svieži vidiecky vzduch.

Všimla som si, že sa začalo zvečerievať a uličky okolo nás potemneli. Mimovoľne ma striaslo, vzduch ochladol, no to nebol jediný dôvod, prečo mi po chrbte začali behať zimomriavky. Harold a Lýdia sa snažili dať dohromady náš kočiar, aby sme tu nezostali trčať cez noc, no pokazené koleso nebolo jediné, čo ma v tejto chvíli trápilo.

Moje oči zaregistrovali v temnom zákutí uličiek pohyb a z tieňa sa k nám začali pomaly blížiť postavy.

"Ale, ale, čože to tu máme?" Ozval sa úlisne nepríjemný mužský hlas. Pred nami sa objavil asi tucet džentlmenov, dokonca som si medzi nimi všimla i ženskú postavu. Myslím, že džentlmeni nie je vhodné slovo na označenie tých ľudí, ktorí sa k nám zakrádali. Rozhodne nevyzerali džentlmensky. Ich šaty boli špinavé, niektorí ich mali dokonca otrhané, no najviac ma vydesilo, keď som si všimla, že čo držali v rukách. Boli to zbrane. Jednoduché, primitívne, no dosť nebezpečné na to, aby ublížili človeku. Zatiaľ som o nich vždy iba počúvala od iných, slová ako nebezpeční, háveď alebo špina Londýna sa často spájali s takýmito obyvateľmi mesta - no nikdy som ich naozaj nevidela. Dnešok však bol iný, k našej smole sa nám podarilo naraziť na jeden z mestských pouličných gangov.

"Nejaká bohatá slečinka, pozri na tie šaty." Ozval sa ďalší a na chrbte som pocítila neželané zimomriavky. Bolo mi jasné, že títo ľudia sú naozaj nebezpeční. Z ich pohľadov nevyžarovalo nič dobré a spôsob, akým si nás premeriavali; mimovoľne sa mi rozbúchalo srdce, od strachu. Bolo ich veľa a obkolesili nás ta, aby nebolo úniku.

"Prehľadajte ten kočiar a vezmite všetko cenné, čo nájdete." Zavelil ten, ktorý sa ozval ako prvý a môj vyplašený pohľad smeroval k Haroldovi a Lýdii, tí sa na seba nervózne pozreli a potom Lýdia uprela svoj zrak mojim smerom.

"Poďte sem, slečna," oslovila ma, no v tej chvíli som za sebou ucítila prítomnosť cudzích osôb. Dvaja výrastkovia z tej bandy, ktorí nemohli byť o moc starší odo mňa, kráčali priamo ku mne, v tvári strašidelný výraz, takmer sa mi roztriasli kolená.

"Nepribližujte sa, vy naničhodní darebáci." Okríkol ich Harold a pripravil sa s natiahnutými päsťami, že nás bude brániť. Pocítila som na svojom zápästí stisk cudzej ruky, jeden z tých dvoch mladých mužov ma schmatol, takmer som od preľaknutia vykríkla.

"Neopovažujte sa svojimi špinavými paprčami siahať na slečnu." Zakričala na nich Lýdia a niektorí z tých, ktorí sa tu objavili, sa pohŕdavo zasmiali.

"Pozrime sa, stará ježibaba si myslí, že si tu môže rozkazovať. To asi ešte netuší, že v akej štvrti Londýna sa nachádza." Zachechtal sa starší chlap s nebezpečne vyzerajúcou palicou v rukách.

"Asi by sme jej mali dať príučku." Začula som ďalší hlas.

Jeden z tých dvoch, ktorí boli pri mne, mi strhol perlový náramok zo zápästia a načiahol sa aj za mojim príveskom, no znechutene som uhla. Dostali sme sa do bezvýchodiskovej situácie. Netušila som, že čo s nami bude, no strach mi pomaly ochromoval myseľ a schopnosť rozumne uvažovať sa strácala zo sekundy na sekundu.

"Také pekné dievčatko sa v tejto diere nevidí často a ešte k tomu aj bohaté. Dneska máme naozaj dobrý úlovok." Pri uchu som cítila niečí horúci dych a opäť celým mojím telom prebehla znechutená triaška. Jeden z tých mužov ma zdrapil za pás, v očiach som pocítila hromadiace sa slzy.

"Prosím, prestaňte-" Než som stihla dohovoriť, na mieste sa objavili ďalší. Bolo ich takmer toľko, ako tých prvých, no títo nevyzerali tak otrhane, hoci nebezpečenstvo z nich sálalo aj v tom prítmí.

"Čo je to tu za bodrel?" Skríkol jeden z tých, ktorí práve prišli a viacerí otrhaní chuligáni nechali náš kočiar kočiarom a postavili sa do obranných pozícií.

"Dočerta, to sú Rooks." Jeden z tých, ktorí boli pri mne, zanadával. Jeho partner tiež so zamračeným pohľadom žmúril do prítmia.

"Myslíš tú bandu tých pekelných súrodencov?" Spýtal sa kamaráta a on rýchlo prikývol.

Nasledujúce udalosti sa odohrali tak rýchlo, že som to ani nestihla zaregistrovať. Pochopila som, že obe skupiny boli príslušníkmi iného gangu, zrejme nepriateľského, pretože sa hneď a zaraz do seba pustili. Strhla sa obrovská bitka, päste a rany lietali zo všetkých strán. Moji únoscovia ma museli chtiac-nechtiac pustiť, keďže mali čo robiť, aby si kryli navzájom chrbát. Snažila som sa v tom zmätku nájsť Harolda a Lýdiu.

"Slečna! Slečna kde ste? Dávajte pozor, nech vás tí darmožráči neskántria!" Počula som jej zúfalý hlas, no cez spleť rúbajúcich sa tiel bolo ťažké vidieť a orientovať sa v tom šere. Takmer som schytala zásah guľkou, niekto vystrelil z revolveru, nanešťastie mojim smerom a ak by ma niečia veľká a pevná postava nezvalila na zem, možno by sa mi tá rana stala osudnou.



PROLÓG | KAPITOLA 1 ►

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 petrika petrika | Web | 22. září 2015 v 10:31 | Reagovat

Potešila som sa, keď som to tu videla :] už som chcela, až mi predstavíš to Assasins creed :D aaaa poviem ti, páčilo sa mi to a normálne by to chcelo aj pokračovanie :D Jacob- strašne pekné meno a príťažlivý opis a správanie, joj, asi budem z tej postavy tiež namäkko :D

Páči sa mi, že máš prehľad v obdobiach, v mestách a v celkovom takom tom dianí v danej dobe. Ja mám s tým napríklad strašný problém, keďže história ide totálne mimo môj obor a preto to veľmi oceňujem :] opäť to bolo kvalitne urobené, žiadne také neviem aké ...:D
Prostredie bolo samo o ebe čarovné. Myslím si, že tá doba slečien a džentlmenov, rukavičiek, kočiarov a pod. vecí bola fakt okúzľujúca a vždy si rada niečo také prečítam :]
A ty to naozaj vieš podať tomu čitateľov, len vážne, chcela by som vedieť, čo by bolo ďalej :D :D :D :] ale v podstate, Londýn sa stal jej domovom, čiže v mojich osobných predstavách tam sú nadeje :D :D
[ nejaké nočné zákrádanie sa s "náhodou" pootvorenému oknu :D však vybavenie na to má :D ]
Ale to už moc fantazírujem :] páčilo sa mi to, milujem tieto postavy mužské- bojovník-džentlen- proste lámači ženských sŕdc a to tie jeho spôsoby, proste, to je fakt niečo vzrušujúce :] [ menila by som s Rose :D ]
Tiež chcem byť takto zachránená :D

Ako môžem len chváliť a ja osobne určite uvítam viac takýchto príbehov :] mám to rada :] a ty to dokážeš napísať veľmi pekne :] takže len smelo do toho :]

2 X <3 X X <3 X | E-mail | Web | 22. září 2015 v 21:23 | Reagovat

To bylo super! :) Normálně začínám být závislá na historických povídkách :D
Je to úplně precizně napsané :3 jako kdyby jsi v té době žila...je to fakt realistické :D
Bude to mít nějáké pokráčko? Něco jako Rose a Jacob žili šťastně až do smrti?

3 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 22. září 2015 v 23:43 | Reagovat

Gomen draha, ale na mobile sa mi číta lepšie, tak komentujem až teraz.... Bolo to skvelé. Popis prostredia, bitka, to ako ju zachránil *začína uvažovať nad všeličím možným* Popísala si ho ako spôsobného grázla (mám na takých slabosť, ale psst). Pri čítaní som si mimovoľne vybavila Mechanického princa. Len tak ďalej, zlato, bolo to vynikajúce čítanie. Prezradím ti, že aj ja chystám niečo z herného sveta, tak som zvedavá, čo ti na toto povedia ostatní.

4 Farah Farah | Web | 23. září 2015 v 11:03 | Reagovat

Dievčatá, ďakujem vám všetkým trom strašne moc za prečítanie aj pozitívne ohlasy, veľmi si to cením <3 po spätnom prebehnutí si textu očami som zistila, že tam je milión úplne hrozných chýb, či už pravopis, alebo preklepy, nakoľko som si to po sebe vôbec nečítala a dopisovala som to nad ránom, tak to tak aj vyzerá :D ospravedlňujem sa, že ste to museli čítať v tak hroznom stave a všetky chyby si pôjdem po sebe pekne opraviť :D

[1]: mojaa, ty si poklad :) strašne moc si cením, že si si to prečítala a ešte viac ma teší, že ťa to aj zaujalo :P ja tak tajne dúfam, že sa mi tu namotáte na AC fandom a budeme fanúšikovať spolu a nebodaj možno niektorá z vás na to aj niečo napíše *zasnený smajlík* xD a som rada, že Jacob sa ti zatiaľ pozdáva ^^ on nemá len pekné meno, on je celý pekný xD a keďže my máme podobný vkus, nepochybujem, že sa zapáči aj tebe xD aj ostatné postavy z tej hernej série, ktoré vám tu budem pchať popod nos :P

inak, to vôbec nevadí, že sa až tak neorientuješ v histórii, každý sme predsa na niečo iné :P a úprimne, nebyť toho, že mám napozerané dobové filmy, seriály a AC videá, tak by som bola dutá xD ale ďakujem ti strašne moc za pochvalu :) história ma fascinuje už dlho a milujem ju využívať vo fanfikciách (a možno aj preto som sa tak moc na tie hry namotala, že sa to odohráva v rôznych hist. obdobiach). A som rada, keď sa to páči aj mojim čitateľom a môžu sa vďaka mojim poviedkam aj niečo nové dozvedieť ^^

a tvoj koment ma namotivoval, aby som písala k tomu aj pokračovanie, takže Jacob a Rose ešte budú :P aj ďalší asasíni ;D

[2]: ďakujem moc aj tebe :) teší ma, že história sa teší takejto obľube :D pri mojich poviedkach sa ju chystám využiť ešte veľa rázy :P takže sa môžete tešiť xD a ďakujem aj za pochvalu :) ono si niekedy prajem, aby som sa skutočne narodila v jednom z minulých storočí, má to pre mňa obrovské čaro, no keďže mi to nebolo dopriate, tak aspoň si o tom takto píšem :P A pokračko nakoniec bude, uvidíme či Jacob a Rose budú žiť šťastne, no ako sa tak poznám, tak im to určite riadne skomplikujem xD

[3]: vôbec sa neospravedlňuj :D ďakujem aj tebe za pochvalu :) snáď sa ti Jacob bude pozdávať aj v ďalších dieloch... ja také typy ako je on úplne milujem, takže to bola láska na prvý pohľad a prvé počutie u mňa :DDD a teraz si mi nasadila chrobáka do hlavy :O som velice - prevelice zvedavá, že na čo sa chystáš písať, na akú hru, prezraaaď, horím nedočkavosťou a teším sa, až to vydáš ;D

5 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 23. září 2015 v 15:19 | Reagovat

[4]: prezradím, že je to na hru League of Legends. Vpodstate sa s tým pohrávam asi pol roka, ale nemám žiadnu inšpiráciu. Takže si ešte počkáš. ;)

6 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 24. září 2015 v 16:30 | Reagovat

Cííí ja si ťa viem normálne predstaviť ako boduješ v nejakej spisovateľkej brandži. Najviac na tému historické romány a pirátska..témetika :D Tie opisy, deje, miesta.. ved to je úplne super!
Veľmi sa mi takéto veci páčia. A s tými odsekami to chápem, blog niekedy nevie porozumieť, ako je nám ťažko poviedky sekať. Ale dala si to tu super, čítalo sa to naprosto úžasne.

Tú hru spomínaš toľko, že mám sto chutí si ju stiahnuť. Len musím počkať, kým sa okolo mňa veci ukľudnia, pretože sa bojím, že do toho spadnem ako ty a môj život pôjde opäť do toho virtuálneho.

Ale ako som ti spomínala už kdesi v článkoch, mám rada takéto príbehy, sú úplne super, takže rozhodne chcem pokračovanie! :D

7 Farah Farah | Web | 25. září 2015 v 11:23 | Reagovat

[5]: Lol-ko je super! :D

[6]: jeeej, moja, ďakujem ti strašne moc za potešujúci komentár :)) toľko chvály si fakt nezaslúžim :P a som fakt vyšťastnená, že sa vám to páčilo :D ja som sa bála, že si to snáď ani nikto neprečíta, keďže je to na Assassin's Creed :D fakt ma to teší :) a je super, že sa vám pačia poviedky aj z historického dobového prostredia, rozhodne toto nebude jediná ^^

hihi, ja to chápem :D a keď nebudeš mať čas hrať, tak na youtube sú aspoň super videá, keď tak si môžeš pozrieť, aj tie stoja za to :P a pokračovanie bude, navnadili ste ma, aby som to písala ďalej :)

8 Elyrose / Saomy Elyrose / Saomy | 13. října 2015 v 0:17 | Reagovat

Tak toto bol úžasný popis, až sa hanbím ze niekto ako ty číta tu moju somarinu, lebo v porovnani s týmto sa to nedá porovnať :D. Ked som čítala mala som pocit akoby to písal niekto kto už vydal knihu. Rozhodne sa teším na ďalšie časti nemalo to chybu. Vidím ze je tu viac ľudí ktorých napadlo písať o hre , možno prave ty si to odštartovala xD moje nadšenie stúpa xD.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: