A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



The Ace and his Wallflower - Kapitola siedma 2/2

6. září 2015 v 15:57 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Pokračovanie siedmej kapitoly

Rozhodla sa teda zostať na svojom mieste. Možno nastala chyba v komunikácii - možno mu Momoi povedala zlý čas. Možno sa miesto o druhej dostaví o tretej. Určite príde, nevykašľal by sa na ňu. Oznámil by jej, že nemieni prísť, keď ho stretla cez vyučovanie. Snažila sa veriť týmto utešujúcim slovám. Znova si nešťastne povzdychla, oprela hlavu o založené ruky na hrubej učebnici, ktorú stihla za ten čas prelistovať z oboch strán.





* * * * *

Po tom, čo na hodinách odbilo za desať štyri, sa Hana konečne rozhodla odísť. Bolo jej jasné, že na posledných desať minút do knižnice už nikto nepríde. Pripadala si tak hlúpo. Cestou zo školy domov sa vliekla z nohy na nohu a premýšľala, že prečo sa niečo takéto muselo stať práve jej.

Hana zvyčajne neplakala, ani keď jej niečo prišlo veľmi ľúto. Vždy všetko dusila vo vnútri, preto nechápala, prečo cestou na zástavku metra videla zem, ku ktorej upierala oči, rozmazane. Slzy hromadiace sa v očiach ju začínali mierne páliť, no zotrela si ich prv, než stihli skĺznuť z rias na líca. Som tak hlúpa, že som sa na to nechala nahovoriť. A ešte hlúpejšia, že som naozaj verila, že tam príde. A najhlúpejšia som preto, že tu teraz kvôli tomu plačem. Nadávala si, no musela uznať, že čiastočne to bola aj jej vina. Keby nebola taká zbabelá a spýtala sa ho počas vyučovania, či to platí, mohla si ušetriť dve hodiny strávené v knižnici pre nič.

Najviac ju mrzelo, že strávila včera celý večer prípravami, snažila sa vymyslieť nejaké zaujímavé aktivity, aby bolo doučovanie omnoho príjemnejšie. Keď si pomyslela, že to všetko vyšlo na zmar, bolo jej z toho smutno. Mala by byť na neho naštvaná. Každý iný by bol. Mohla by ísť v pondelok za učiteľkou a nažalovať jej, že sa Aomine odmietol zúčastniť doučovania. Mohla by mu narobiť problémy, keby chcela, lenže to nebolo jej úmyslom. Necítila zlosť, iba sklamanie a akýsi zvláštny smútok. Rozhodla sa, že si z nikoho nebude robiť nepriateľa, najlepšie bude, keď jej každý dá pokoj. Ak nechce chodiť na doučovanie, v poriadku. Nebude nikoho nútiť. Ako bolo niečo, čo Hana naozaj neznášala, bolo to otravovanie druhých ľudí.

* * * * *

Kráčal starou známou cestou domov. Stále nemohol uveriť tomu, že sa mu podarilo na streche zaspať a zobudiť sa až neskoro poobede. Ako zvyčajne, rozhodol sa uliať z poslednej hodiny a zamieril na svoje obľúbené miesto na školskej streche. Mal v pláne zdriemnuť si len na chvíľu, kým sa neskončí vyučovanie, ak si správne spomínal, tak mal po škole ešte niekam ísť, no veci sa mu vymkli spod kontroly a podarilo sa mu zaspať na niekoľko hodín. Keď sa zobudil, bolo už veľmi neskoro popoludní a škola zívala prázdnotou. Stále tomu nemohol uveriť, že sa tam zdržal tak dlho, no spomenul si, že minulú noc toho veľa nenaspal a hneď mu bolo jasné, že únava ho premohla. Okrem toho si vypol akékoľvek zvuky na telefóne, takže ak by sa mu aj niekto pokúšal dovolať, bolo to márne.

Pre istotu si skontroloval neprijaté hovory. Bolo ich viac - všetky od Satsuki. Neprekvapilo ho, keď jeho číslo vytočila znova, tento raz mohol hovor prijať.

"Dai-chan?! Konečne som sa ti dovolala!" V reproduktore sa ozval známy otravný Momoin hlas, až si musel dať Aomine slúchadlo ďalej od svojho ucha, ešte stále bol rozospatý a jej piskľavý tón mu práve nerobil príliš dobre.

"Čo chceš, Satsuki?" Zašomral, keď sa vliekol po ulici, na ktorej býval.

"Volám len aby som sa spýtala, že ako dopadlo doučovanie." Odvetila mu dievčina na druhej strane hovoru.

"Aké doučovanie?" Aomine zastal a zmätene sa zahľadel pred seba. Dopekla! Až teraz si spomenul, že mu Satsuki už dva dni prízvukovala, aby sa v piatok po škole dostavil do knižnice. Vraj mu vybavila doučovanie. Najskôr bol kvôli tomu na svoju kamarátku naštvaný, že sa opäť miešala do jeho záležitostí, no napokon súhlasil. Úplne mu to však vyfučalo z hlavy, keď si na školskej streche líhal na krátke zdriemnutie. Bolo už veľmi neskoro a to doučovanie bez pochýb premeškal.

"Dai-chan, prosím povedz mi, že si tam bol. Matsumoto-chan na teba čakala v knižnici. Spomínala som ti to, že na to nesmieš zabudnúť." Momoi zvýšila hlas a začínal naberať nebezpečný podtón. Aomine tušil, že o chvíľu na neho spustí spŕšku výčitiek.

"Nejako mi to vyfučalo z hlavy a zaspal som na streche... Zobudil som sa až pred chvíľou, ešte len teraz idem domov." Jeho slová pripomínali akési zvláštne mumlanie, akoby sa snáď cítil previnilo za to, že sa na doučovanie nedostavil.

"Bože, ty si neskutočný! Bolo to predsa dohodnuté! Matusmoto-chan ťa tam čakala! Vieš si predstaviť, aké to muselo pre ňu byť, keď si sa tam neuráčil prísť?" Momoine kázanie nemalo konca a Aomine sa zamračil. Prečo by ho malo zaujímať, či nejaká spolužiačka na neho čakala? On sa neprosil o to, aby ho doučovala, za všetkým bola Satsuki a jej otravné sliedenie. "Počúvaš ma, Dai-chan? Musíš sa jej hneď ospravedlniť a dúfať, že nebude príliš nahnevaná a bude ochotná sa s tebou ešte niekedy stretnúť. Sám dobre vieš, že to doučovanie potrebuješ!"

"Jasné, jasné, už sa do toho, prosím ťa nestaraj. V pondelok si to s ňou pôjdem vybaviť, len mi už s tým daj pokoj."

"Dobre, ale budeš jej to musieť vynahradiť. Keby som vedela, že budeš taký nezodpovedný, tak by som ťa tam dotiahla sama. Chúďa Matsumoto-chan, musela tam na teba čakať a ty si neprišiel..."

Aomine už netušil, čo má Satsuki na jej bľabotanie odpovedať a tak iba prevrátil očami a bez ďalšieho slova, keď dokončila spŕšku svojich karhavých poznámok, zavesil. Koho zaujíma nejaké blbé doučovanie? Bolo pravdou, že ho vo vnútri začal nahlodávať drobný pocit viny, predsa len, Momoi to s jeho spolužiačkou dohodla kvôli nemu a on tam vôbec neprišiel, no rozhodol sa tým viac netrápiť. Ani vlastne nevedel, že o ktorú spolužiačku išlo. To meno mu niečo málo hovorilo, no nevedel si vybaviť, kto z jeho triedy to bol. Zrejme nikto zaujímavý. A hlavne - kto už len môže vymyslieť doučovanie v piatok poobede? Isto nejaká bifľoška, pomyslel si, keď otváral vchodové dvere do paneláku, v ktorom býval.

* * * * *

D e ň . . p ä t n á s t y

Po víkende si Hana uvedomila, že by mala prestať všetko brať tak moc vážne. Ešte stále bola mierne smutná z toho, ako dopadlo jej doučovanie, no po konzultácii s pár z jej blogových čitateľov sa pevne rozhodla, že si to s jej spolužiakom raz a navždy vysvetlí bez zbytočných hádok alebo žalovania. Nepotrebovala si robiť nové problémy a chcela sa s Aomine Daikim dohodnúť, že žiadne doučovanie už nebude a každý si pôjde svojou cestou, bez toho, aby sa o tom dozvedela učiteľka. Hana mala pocit, že i tak si o nej bude jej spolužiak myslieť, že len čo na to dostane príležitosť, pôjde angličtinárke žalovať. Také niečo vôbec nemala v pláne, preto mu to chcela dať najavo, aby si zbytočne nenarobila neželaných nepriateľov.

Aomine mal však iné plány a keď ráno kráčali so Satsuki do školy, zastavila ho pred školskou budovou a ukázala prstom na červenovlasú dievčinu, ktorá sa tiež ako ostatní študenti blížila k bráne Tōō Akadémie.

"Vidíš? Tam je Matsumoto-chan. Choď sa jej hneď ospravedlniť a začni premýšľať nad tým, ako jej vynahradíš to piatkové popoludnie. A dúfaj, že ešte nič nie je stratené, Aomine." Satsuki znela takmer ako jeho matka, keď ho karhala za známky a to, že použila jeho priezvisko, neveštilo nič dobré.

Jeho pohľad padol na dievčinu, ktorá so sklopeným pohľadom kráčala ich smerom. Až teraz si uvedomil, že kto to vlastne je. Bolo to to tiché dievča, čo občas sedávalo v lavici, ktorá bola za tou jeho. Nikdy by mu nezišlo na um, že by ho mohla doučovať práve ona. Pamätal si ju len matne, z niektorých spoločných hodín, nikdy sa s ňou naozaj o ničom nerozprával. Premohol ho ešte väčší pocit viny. Pôvodne si myslel, že mu doučovanie Satsuki vybavila s jedným z tých príliš snaživých, otravných študentov, ktorí za každých okolností donášali alebo podliezali učiteľom. V takom prípade by mu to všetko mohlo byť jedno. Vybral sa smerom k nej.

~
Hana zaregistrovala, že sa k nej blížila vysoká postava s modrými vlasmi. Mierne ju to vydesilo, čakala, že sa s ním bude musieť stretnúť, no nemyslela si, že to bude tak skoro - hneď ráno. Zhlboka sa nadýchla a snažila sa na svojej tvári nasadiť neutrálny výraz. Zvládnem to, o nič nejde. Len mu poviem, že to s tým doučovaním ukončíme a hotovo.

"Matsumoto?" Oslovil ju Aomine a ona mimovoľne stisla pevnejšie popruhy na svojej školskej taške. Znova sa nadýchla a konečne sa mu odvážila pozrieť do očí. Jeho tvár nepôsobila až tak zastrašujúco, ako pôvodne očakávala. Aomine bol zase prekvapený tým, čo uvidel v jej očiach. Zdalo sa mu to, alebo tam bolo... sklamanie?

"Áno?" Odpovedala mu. Začínal sa cítiť čoraz viac previnilo, nechápal tomu. Nikdy mu na ničom poriadne nezáležalo, prečo ho práve teraz začal hrýzť pocit viny?

"To doučovanie-"

"Hej, chcela som ti len povedať," prerušila ho a on prekvapene nadvihol obočie, "nechajme to tak, je mi jasné, že tam asi nemáš záujem chodiť. Momoi-san síce tvrdila opak, no mohli ste mi dať vedieť, aspoň by som tam zbytočne nečakala." Opäť sklopila pohľad k zemi. Jej slová boli tiché, no i tak mali na neho akýsi zvláštny účinok. Nebolo to ako keď ho Momoi za niečo karhala, vtedy mu všetky výčitky šli jedným uchom dnu a druhým zase von. Teraz mal z toho všetkého však nedobrý pocit.

"A nemusíš sa báť, nebudem žalovať učiteľke, že si neprišiel, ani nič také." Dodala a Aomine sa cítil ešte horšie ako doteraz. Musel priznať, že mu to napadlo ako prvé, keď zistil, že premeškal dohodnutú schôdzku, no to ešte nevedel, že s kým tá schôdzka bola dohodnutá. Cez víkend si tým nelámal hlavu, no keď videl ten jej mierne smutný výraz, hoci sa ho pokúsila skryť, uvedomil si, že to od neho naozaj nebolo pekné, nechať ju tam čakať po škole, i keď to nebolo úmyselné. Ak by nezaspal, zrejme by tam šiel. Vedel, že bude musieť so svojou angličtinou niečo urobiť. Nemohol prepadnúť, doma by ho za to určite nepochválili.

"Zajtra. Môžeme sa stretnúť zajtra po škole?" Vypadlo z neho a Hana mu opäť pozrela do tváre, teraz s výrazom číreho prekvapenia.

"Prosím?" Nadvihla jedno zo svojich obočí a Aomine si povzdychol, so zamračeným výrazom uhol pred jej pohľadom.

"No, nie je to tak, že by som tam nechcel ísť. Len mi do toho niečo prišlo. Fakt, sorry, že si tam musela čakať. Asi to doučko naozaj potrebujem, tak by sme sa mohli stretnúť zajtra. Ak máš čas..." Neisto na ňu pozrel a tento raz musela pohľadom ujsť ona. Toto vôbec nečakala.

"Si si istý? Ja nechcem, aby si tam chodil nasilu..."

"Fakt. Tak môžeš zajtra? Po poslednej hodine?"

Dievčina sa zamyslela. Nechcelo sa jej veriť, že to myslí vážne. Bola však rada, pretože to znamenalo, že ho jej existencia neotravuje, ako si pôvodne myslela. Takto bude mať stále body navyše a ak sa jej sensei spýta, nebude musieť klamať ohľadom toho, či sa doučovania jej spolužiak zúčastnil. Stále bola z toho všetkého mierne zmätená, no napokon prikývla. Aominemu akoby odľahlo a jeho postoj sa viac uvoľnil.

"Fajn. Daj mi tvoje číslo, keby sa náhodou niečo zmenilo, aby si tam zase nemusela čakať." Znelo to od neho tak ležérne, až to Hanu zaskočilo. Svoje číslo? Nikdy ju žiaden chlapec nepožiadal, aby mu ho dala. Toto bolo prvý raz. Bolo hlúpe sa nad tým vôbec pozastavovať, pretože išlo o doučovanie, no i napriek tomu Hana cítila, ako jej pomaly začínajú červenieť líca.

Rýchlo sklonila hlavu, aby to zakryla a predstierala, že hľadá svoj mobilný telefón. Spomenula si, ako si od Misao chlapci zvykli pýtať telefónne číslo a ona sa tým potom rada chválila a hoci toto bol iný prípad, stále to pre ňu niečo znamenalo. Dať niekomu, kto je opačného pohlavia svoje telefónne číslo - to nebolo len tak. Vzchop sa, Hana, on to tak vôbec neberie, ide mu iba o to doučovanie! V duchu na seba kričala a keď konečne vytiahla mobil z vrecka školskej tašky, podala ho spolužiakovi, aby doň naťukal svoje číslo.

Keď sa ozval vyzváňací tón z Aomineho telefónu, Hana si uvedomila, že sa to naozaj stalo. Mal jej telefónne číslo a ona mala to jeho. Zajtra sa mali stretnúť na doučovaní, ktoré sa tento raz podľa všetkého naozaj odohrá. Všetko jej odhodlanie, že si tým už nebude lámať hlavu a že to s ním ukončí, bolo preč. Miesto toho, aby sa jej podarilo od tohto problému ujsť a vymotať sa z neho, sa do všetkého ešte viac zamotala. Nervózne si zahryzla do pery a znova jej začali víriť myšlienky v hlave. Na toto ma teda moji čitatelia z blogu nepripravili.

* * * * *


kapitola siedma
~

<< I. časť | II. časť


 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Petrika Petrika | Web | 6. září 2015 v 16:23 | Reagovat

Hmm..mne to zasa neprišlo tak dlhé, mala som to zmáknuté hneď :D ale to bude asi tým, že som zvyknutá číťať rýchlo :]
Takže..toto je 4000 slov a dačo vyše :D konečne mám o tom nejakú predstavu :D haha, zasa som sa niečo dôležité naučila :D

A teraz k dielu, bolo to príjemné, Hana je veľmi sympatická OC a červenovláska...áááá..milujem mahagón :D
Veľmi ma pobavili tie sms od Misao, bolo to vtipné, no a teraz to vo mne zároven vzbudzuje otázku, že akú rolu v tom odohrá Tomoya? Vážne som celkom zvedavá na tú postav a na prípadný vztah, ktorý s hanou bude mať :]
No..Daiki..ja by som ho zabila, proste, kebyže hento zrobí niekto mne, tak neviem neviem a pevne verím, že jej to chúderke prišlo ľúto, boráčik náš :D ale som rada, že zaspal, že nešlo o to, že by vedome tam nešiel :] inak, páčilo sa mi, že to Hana zobrala tak vážne, že si spravila prípravu a tak, ja by som potrebovala doučko :D nemá Hana ešte nejaký čas? :D :D Aaaa ten koniec bol zlatý, to, že pocítil vinu, to bolo fakt pekné :] som rada, že sa tie ľady boria, síce pomaly, ale s istotou :] inak, pripomína mi to fest tie tínedžerské časy, ked sme si menili čísla s hanblivým pohľadom v tvári a také tie veci, tie začiatky poznávania druhého pohlavia a tak :D Ako, je to milé aaa Hana je fakt taká, mne blízka postava, tiež som bola väčšinu času skor samotár, chcela som mať od všetkého kľud, nerada som komunikovala s inými :] ako, je mi to známy a je mi to sympatické :]

Inak, fakt to vedieš v takej tej reálnosti, čo tiež veľmi oceňujem :] naozaj sa to pekne čítalo :] a ja dúfam, že nás čoskoro čaká nový diel, lebo ti to trvá!!!! :D ale vážne :D strašne nás tým trápiš, no ja sama viem, že jedna takáto kapitola zaberie more času, keď je na to človek sám, keď nemá bety, gamy, delty a omegy :D

No a som zvedavá, ako dopadne to doučovanie č.2 , druhý pokus :D inak, opisuješ tam typického Aomineho :] vidiet, že tu postavu máš rada a že máš ten charakter zvládnutý :D

Takže, ešte raz, teším sa na pokračovanie :]

2 Farah Farah | Web | 6. září 2015 v 18:28 | Reagovat

[1]: Nakoniec to vyskočilo takmer na 5 000 slov, čo je už dosť extrém :D ale poznám ten pocit, keď niečo človek zhltne na jeden šup, tiež som naučená čítať rýchlosťou svetla :D

A ďakujem ti naozaj krásne za pochvalu novej kapitoly a za tak úžasný a dlhý komentár :) Teší ma, že Hana je ti sympatická a dokážeš sa s ňou čiastočne zžiť :) to sa to potom ľahšie číta, všakže :D Misao si z nej rada uťahuje a hneď mi napadla tá stará známa frázy "Notice me, senpai!" :D na Tomoyu sa ešte môžeš tešiť, zohrá tam celkom zaujímavú rolu :P

Aomine si trochu zavaril, ale nejako som proste mala potrebu tam toto dať :D príde mi to pre neho také typické a tiež by som na Haninom mieste asi smoklila, hlavne kvôli tomu, že to brala tak seriózne a ešte si aj pripravila kopu vecí :D

A presne takto tú fanfikciu chcem písať - je to taká nostalgia, z tínedžerských čias :) týmto sme si viacerí prešli... predsa len, ešte len nastúpili na strednú, majú tých 15 - 16 rokov, takže je to ešte také v začiatkoch a veľmi ma o tom baví písať :P postupne sa dostanem aj k dospelejším veciam, ale chcem to nechať poriadne rozvinúť :) teší ma, že sa ti to páči a že to vyznieva realisticky a najmä to, že Aomine je stále Aomine - pretože o toto mi hlavne v tejto poviedke ide :) moc si ma tým potešila :)

Ďakujem ti ešte raz a budem sa snažiť pridať pokračovanie čoskoro, ale ide to pomaly, lebo je s tým fakt kopa práce + ešte x y ďalší vecí, čo mám rozpýsaných :D

3 Hentai no Kame Hentai no Kame | Web | 6. září 2015 v 20:13 | Reagovat

*fangrlí*

Taká som bola napätá a vyplatilo sa! *tancuje pre Farah oslavný tanec*
Chudinka, ako tam musela čakať a potom prestrih na Aomineho... a ich konverzácia! Keby si ma videla počas čítania, stanem sa hitom internetu! :D
Vôbec mi nevadí, že sa to rozbieha tak pomaly. Väčšinou sa totiž dostanem ku knihám alebo poviedkam, čo majú príliš rýchly spád, až mi to všetko začína vadiť. Ty si veľmi príjemná zmena. :D

Momoi je správna osôbka, tu je rozhodne príjemnejšia ako v anime (aj keď v podstate proti nej nič nemám).

A taká nenápadná otázočka, objaví sa tam aj Ima-sempai? *nenápadne na ňu pokukuje a shippuje ho s určitou postavuo* Ách, zase som sa neudržala, no nič!

4 Dechi Kazemai Dechi Kazemai | 6. září 2015 v 20:48 | Reagovat

Bylo to mega, super, úžasné!!! :3
Aaaa.... úplně jsem s Hanou soucítila... Taky by mě to mrzelo... Hajzlík modrovlasej (neber to zle, myšleno jen ze srandy, modrovlasého hajzlíka mám docela ráda ;) ) ... :D  Chuděrka si myslela, že se z toho dostane a ono toto... už se těším na další díl! :3

5 Farah Farah | Web | 6. září 2015 v 21:09 | Reagovat

[3]: som rada, že to nebola strata času :D a nebojte sa, on to Hane nejako vynahradí, bude musieť :D fakt by som ťa chcela vidieť počas čítania :D a som rada, že ti nevadí ten pomalý rozbeh, asi z toho vážne bude hotový román :P ďakujem moc za pochvalu :) a Ima-senpai tam určite bude v ďalších dieloch, takže sa nemusíš báť, dočkáš sa svojho miláčika :3

[4]: aj tebe strašne moc ďakujem za toľko chvály :))) úplne pyšniem od radosti :D a strašne sa smejem na spojení "hajzlík modrovlasej" :D nemusíš sa báť, úplne s tebou súhlasím - on Aomine je hajzlík! :D A veľký a hlavne v období, keď sa odohráva táto časť :D ale dobre všetci vieme, že čo sa z neho nakoniec vykľuje :) aj jaho mám rada a som veľmi rada, že sa ti páčila kapitola, ďakujem za prečítanie :)

6 Petrika Petrika | Web | 7. září 2015 v 1:02 | Reagovat

Nepoznám ten seriál, ja teraz kukám GOT :] a som teda zvedavá na tú novú FF :] že na ktorého superhrdinu to bude :D alebo záporáka :]

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: