A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Unsettled mind, thirsty heart [ Nijimura Shuuzo x OC x Akashi Seijuuro ] ~ pre Petriku ~ I. časť

1. října 2015 v 4:24 | Farah |  o n e s h o t s
Rozhodla som sa, že už chúďa Petriku nebudem toľko napínať a konečne uverejním aspoň prvú časť zo sľubovanej poviedky na želanie pre ňu. Som hrozná, viem, trvá mi to večnosť :/ budem sa snažiť každý deň pridať jednu časť, aby si nemusela dlho čakať, drahá a snáď sa mi to do konca týždňa podarí dopísať :) Petrika si poprosila poviedku na Kuroko no Basuke s postavami Akashim a Nijimurom. Priznám sa, najskôr som sa potešila, že budem písať o Nijimurovi a ešte aj Akashim, no keď som sa do toho už pustila, zistila som, že je to dosť veľká výzva :P týchto dvoch skombinovať dohromady bol tvrdý oriešok a vôbec netuším, či sa mi to aspoň trošku podarilo. Viem, že si si asi predstavovala niečo iné a mrzí ma, ak to náhodou nebude podľa predstáv. Snáď sa ti to bude aspoň trošilinku páčiť.




Toto je hlavne pre Petriku: Moja drahá Petrika, chcela som sa ti týmto poďakovať za tie všetky úžasné fanfikcie, ktoré si pre mňa napísala ty a aj za tie úžasné komentáre, ktorými mi vždy vieš zdvihnúť náladu. Obávam sa však, že mi to moc nevyšlo... asi si si to predstavovala úplne inak. Veľmi dlho som váhala, že či ponechám túto tému, no nakoniec som sa to rozhoda poňať takto a už som nebola schopná vymyslieť nič nové. Pevne verím, že mi to prepáčiš :D Mala si veru pravdu - písať pre niekoho poviedku "na mieru" je obrovská zodpovednosť a písať o milostnom trojuholníku je niekedy tiež pekná výzva :P Poňala som to úplne iným štýlom ako poviedku pre Kame, táto je taká realistickejšia, možno obyčajnejšia, no snáď sa ti bude apsoň trošku páčiť. Ospraveldňujem sa, že to ešte nemám napísané celé, ale budem sa snažiť kopnúť do vrtule. Najradšej by som to uverejnila v kope, ale s tým limitom na blog.cz to bude úplne nemožné, takže nakoniec je z toho séria s takými stredne dlhými kapitolami :P A neboj, bude to aj zaujímavejšie, ešte sa to len rozbieha :3

Ostatným: ak máte chuť, prečítajte si to tiež :) je to hlavne pre moju drahú Petriku, ale ak ste aj vy fanúšikovia Akashiho, či nebodaj Nijimuru, tak vyskúšajte :) ospravedlňujem sa, ak sú nejaké postavy OOC. Snažila som sa to napísať čo najrealistickejšie, no možno tam budú nejaké nezrovnalosti, no je to predsa fanfikcia, takže niektoré veci si môžeme upraviť podľa seba :P

Ešte taká poznámka - dej je zasadený do originál Kurkono no Basuke univerza, no je tam malá zmena - postavy sú presne také ako aj boli, aj všekto je presne také, len sa to odohráva v Teiko, z ktorej som urobila v tomto prípade univerzitu a aj postavy sú všetky staršie - urobila som z nich vysokoškolákov :) inak je to všetko tak, ako ste zvyknutí z anime :) Ešte k tej jazykovej bariére - predpokladajme, že keď študjú na vysokej, tak už majú nejaké vedomosti z angličtiny a tak je prevažná väčina dialógov v tomto jazyku, ktoré sú síce písané slovensky, pre to, aby každý rozumel, ale tváre msa, že je to angličtina :D všetko ostatné, čo bolo v poviedke povedané v inom jazyku je v kurzíve. To len tak, aby ste vedeli :) Prajme pekné čítanie a budem rada za vaše komentáre.

Farah



UNSETTLED MIND, THIRSTY HEART
~
časť I.

Počet slov: 2 125





And suddenly you know:
It's time to start something new & trust the magic of the beginnings.

- Meister Eckhart _______

~ * ~

Sedela v lietadle a vyzerala z okna, oči jej lenivo behali po belasej oblohe a snehobielych chumáčoch oblakov všade naokolo. Cestovanie jej nebolo až tak cudzie, no nikdy nezažila let na tak veľkú vzdialenosť. Cesta do Japonska trvala veľa hodín a každou uplynulou minútou sa jej nervozita stupňovala. Na jednej strane sa obávala, že čo ju v Tokiu čaká, no na druhej strane vedela, že takáto pocta a príležitosť sa nenaskytne každému. Mimoriadne štipendium a študijný pobyt na jeden semester v jednej z najprestížnejších univerzít v Tokiu? Také niečo nemal príležitosť zažiť každý. Preto bola celá bez seba, keď jej prišlo domov oznámenie, že bola vybraná spomedzi všetkých uchádzačov práve ona. Ešte stále tomu nemohla uveriť. Až keď s ťažkým kufrom a vyprevádzaním blízkych, ktorí sa s ňou prišli rozlúčiť, nastupovala do lietadla, konečne si uvedomila, že sa to naozaj deje. Vybrali ju na výmenný pobyt ako zahraničnú študentku a ona mala namierené do Teiko Univerzity v Tokiu, ktorá bude najbližších osem mesiacov jej novým domovom.

Kto by bol povedal, že sa tam dostane práve ona? Cestovať do Japonska bolo vždy jej veľkým snom. Odjakživa ju to ťahalo do ďalekého východu, zaujímala sa o ich kultúru, jazyk, krajinu a ľudí vo všeobecnosti, no najviac zo všetkého mala rada anime a mangu. Kto mohol tušiť, že ju táto vášeň neprejde ani na vysokej? Rodičia ju nijak zvlášť nepodporovali, no keď prišla s návrhom, že sa chce uchádzať o študijný pobyt v Japonsku, neprotestovali. Možno zavážil aj fakt, že mala v Tokiu internetového kamaráta, s ktorým si písala už dlhé roky. Zhodou okolností tiež študoval na Teiko univerzite, dokonca bol rovnako starý ako ona sama. Pomohol jej všetko potrebné vybaviť a tak bola teraz na ceste do svojej vysnívanej krajiny.

Snažila sa trochu upokojiť, toľko ľudí jej pred odchodom hovorilo, ako moc jej závidia. Čo by iní dali za možnosť na pár mesiacov študovať v Japonsku? Nevadilo ani to, že japonsky nevedela príliš veľa výrazov. Väčšinu z toho, čo poznala, sa naučila vďaka sledovaniu anime, prípadne ju niečo naučil aj jej internetový známy Murasakibara. Vždy sa jej smial, keď mu hovorila o tom, ako moc ju baví anime. U nich v Japonsku to síce bolo rozšírené všade, no zvykol jej vravievať, že domácich fascinuje tá posadnutosť podobnými záležitosťami zo strany cudzincov. Hoci bola cudzinec, ktorý sa práve chystal prísť do jeho rodnej krajiny, Murasakibara Atsushi bol napriek svojej na prvý pohľad flegmatickej povahe milý. Ich rozhovory cez internet boli pre ňu vždy úžasným zážitkom a jeho priateľskosť a otvorenosť k ľuďom zo "Západu" pramenila aj z toho, že mal v Amerike dlhoročného kamaráta, ktorý sa tam odsťahoval. Toto všetko jej porozprával, vedela toho o ňom dosť a takisto on o nej. Písali si už celú večnosť a bola rada, že ju v Tokiu čakal niekto, kto sa bude o ňu počas celého semestra starať, pomôže jej vybaviť všetko potrebné a vďaka nemu sa bude cítiť takmer ako doma.

Chumáče mrakov konečne ustúpili a pod ňou sa zjavila úplne nová civilizácia. Tušila, že už prešli takmer celou Áziou a nachádzajú sa práve nad Japonskom. Jej milovaným Japonskom. Nebude to trvať dlho a čoskoro pristane v medzinárodnom letisku v Tokiu, bude sa konečne nachádzať vo vysnívanej krajine a začne sa úplne nové dobrodružstvo. Fascinovane hľadela cez okno na krajinu pod sebou. Všetko bolo také nové a úžasné. V hlave jej vírilo tisíc myšlienok, premýšľala, čo všetko sa jej prihodí, koho stretne, či sa dostane na svoje vysnívané miesta a prípadne si pôjde sadnúť do toho istého bistra s ramenom, kam chodieval Kishimoto, ktorý vytvoril mangu Naruto. Pousmiala sa pri spomienke na to, ako kedysi túto mangu a anime vášnivo sledovala.

Z premýšľania ju vyrušil príjemný letuškin hlas, ktorý im oznamoval, že o pol hodinku pristanú, v angličtine. Angličtina bol jazyk, ktorý jej nikdy moc nešiel, nemala veľa príležitostí sa ho učiť, no napriek tomu bola odhodlaná, dlhé písanie si s Murasakibarom pomohlo tiež a kvôli tomu, aby sa dostala na tento výmenný pobyt, bola ochotná študovať navyše, zúčastňovať sa doučovaní, vzdelávať sa doma po nociach a všetko sa jej to vyplatilo, keď ju vybrali. Stále si nebola svojimi jazykovými schopnosťami na sto percent istá, no pokiaľ bola schopná dorozumieť sa s Murasakibarom, snáď bude schopná komunikovať aj s ostatnými. Tento pobyt jej mohol len dať, nemala čo stratiť.

Lietadlo konečne pristálo a hoci na malú chvíľu pocítila miernu paniku, všetko prebehlo hladko. Keď opúšťala svoje miesto, trochu sa jej triasli ruky, no pevne stisla svoju príručnú batožinu a vybrala sa schodíkmi von. Bolo dosť ťažké orientovať sa na tak obrovskom mieste s nespočetným počtom ľudí, no všimla si jednu z osôb, ktoré cestovali spolu s ňou a rozhodla sa držať sa jej. Ak pôjde po jej stopách, nemôže urobiť nič zle, určite sa dostane k správnemu terminálu a tam už ju bude čakať Murasakibara. Cestou sa však musela predierať obrovskou masou ľudí a kým stihla vojsť do správneho vchodu, ktorý bol určený pre let, ktorým prišla, niekto do nej zozadu vrazil a spôsobil, že jej vypadla taška z rúk. Preklínala samú seba, že ju zabudla pred vystúpením zazipsovať, niekoľko vecí sa jej rozsypalo po zemi.

Zúfalo si kľakla a začala svoje veci zháňať, no bolo to ťažké, nakoľko si musela dávať pozor, aby ju spolu s nimi ľudia neušliapali. V tom sa však v jej zornom poli objavili niečie nohy, ktoré sa rýchlo zohli a niekto sa k nej sklonil. Čupol si vedľa a začal jej pomáhať s rozsypanými vecami. Nemala v tom zhone čas pozrieť sa dotyčnému do tváre, rýchlo a s miernym zahanbením hádzala všetko, čo sa jej podarilo zachrániť späť do tašky. Vďaka pomoci neznámeho to šlo rýchlo a keď bolo všetko bezpečne na svojom mieste, konečne zodvihla sklonenú hlavu, popravila si slnečné okuliare, ktoré jej sedeli na jej vrchu a skúmavo sa zahľadela na osobu, ktorá bola tak moc ochotná a pomohla jej.

Chcela niečo povedať, no zostala zarazene hľadieť bez slova. Bola prekvapená, veľmi. Ten, ktorý jej pomohol, bol muž, veľmi mladý, možno bol dokonca jej veková kategória. Z jeho čŕt tváre bolo jasne vidieť, že nie je cudzinec, ale domáci, no mal v sebe akúsi zvláštnu auru, ktorá sa líšila od tých typických Japoncov, ktorých videla nespočetne veľa rázy na rôznych videách, dokonca bol iný ako Murasakibara. Neuniklo jej, že bol taktiež moc atraktívny.

Za svoj život už videla veľa pekných ázijských hercov, keďže si občas pozrela nejaký ten z ich filmov, či seriálov no vždy si myslela, že je to len veľmi úzka vzorka, výber z tých najlepších modelov a skutoční bežní Japonci vôbec nie sú takí pekní. Nech bola pravda akákoľvek, tento by rozhodne mohol hrať v niektorej z tých romantických dorám, ktoré boli tak popularizované a nenechal by sa zahanbiť. Mal dlhšie veľmi tmavé, ba až čierne vlasy a prenikavé oči nie tak úplne identifikovateľnej farby. Zhodnotila, že ten odtieň bol niečo medzi modrou a sivou, až po chvíli si uvedomila, že sa v jeho očiach na malú chvíľu stratila. Najviac príťažlivé na ňom však bolo vyžarovanie - mal prirodzenú charizmu a rešpekt, na perách sa mu pohrával sebavedomý úsmev. Musela sa prinútiť prestať na neho tak civieť, nakoľko to začínalo byť trápne.

"Arigato." Zamumlala nie práve najpresvedčivejšie. Bolo to jedno z tých slovíčok, ktoré sa japonsky naučila ako prvé. Nebola si istá, či ho vôbec správne vyslovila, obávala sa, že zo seba urobila tak trochu hlupáka, no dotyčný sa ešte viac uškrnul a čosi jej odpovedal. Japonsky. A ona tomu nerozumela. Zdalo sa, akoby sa jej niečo spýtal, no keďže jej vedomosti ohľadom tohto jazyka boli veľmi chabé, zmätene pokrútila hlavou v nádeji, že to snáď pochopí. A tak sa aj stalo. Na tvári sa mu objavil chápavý úsmev a znova otvoril ústa.

"English?" Skúsil to znova a zvedavo naklonil o malý kúsok hlavu, jeho oči si ju premerali. Vydýchla si, takže nakoniec sa predsa len budú môcť dorozumieť. Oduševnene prikývla a jeho úsmev sa ešte viac prehĺbil.

"Je všetko v poriadku?" Spýtal sa jej znova a tento raz mu rozumela. Jeho angličtina síce nebola dokonalá, bolo v nej možné jasne rozpoznať typický japonský prízvuk, no rozprával ako niekto, kto už strávil čas v zahraničí a anglicky zvykol rozprávať často.

"Áno, ďakujem ešte raz, moc." Vysúkala zo seba a keď sa obaja postavili, všimla si, aký je vysoký a dobre stavaný. Typický japonský stereotyp bol taký, že väčšina mužov bola nízkych. Tento mladík sa vymykal stereotypu ako sa len dalo. Keď sa nad tým však hlbšie zamyslela, Murasakibara bol obor a tiež bol z Japonska. Zrejme mala šťastie na výnimočných ľudí.

"Za málo," prehovoril a ona sa okamžite vrátila mysľou späť do reality, stále ju udivovalo, že sa jej rozhodol pomôcť práve niekto takýto. "Rado sa stalo, dávaj si pozor." Dodal a ona opäť prikývla, úplne zabudla, že okolo nich stále v húfoch chodia ľudia, niektorí do nej občas nechtiac drgnú, na malú chvíľu sa nevedela sústrediť na nič iné, iba na toho mladého muža pred sebou. "A vitaj v Japonsku." Znova ten úsmev, vedela by sa naň dívať dlho. No musela si pripomenúť, že sem neprišla na to, aby flirtovala s prvým cudzincom, ktorého stretne.

"Ďakujem." Uvedomila si, že už znie možno ako pokazená gramofónová platňa, stále dookola mu len ďakovala, no v jeho prítomnosti akosi nevedela nájsť viac vhodnejších slov. Prikývol, mierne zakýval na rozlúčku a vybral sa aj so svojou taškou vyhodenou na pleci ďalej. Ani sa nenazdala a čoskoro splynul s davom.

Konečne sa spamätala a uvedomila si, že Murasakibara čaká, preto sa vydala do dverí, ktoré mali byť podľa všetkého tie správne, ak jej plán fungoval. Keď prešla chodbou a vyšla v obrovskej čakacej hale, na chvíľu zneistela. Rýchlo očami prebehla hŕstku ľudí, ktorí čakali pred východom, ktorý patril k jej letu.

Áno, bol tam. Nemohla si ho zmýliť, pretože vytŕčal o hodných pár centimetrov nad všetkými ostatnými. A jeho netradičná farba vlasov tiež kričala. Musela sa usmiať, keď uvidela, že drží v rukách tabuľku s veľkým nápisom jej mena. ´PETRA´ svietilo medzi ostatnými menami, ktoré si ľudia prichystali, aby ich blízki po vystúpení z lietadla lepšie našli. Nemusel písať ani jej priezvisko, jej meno bolo medzi ostatnými tak moc jedinečné. Musela sa v duchu zasmiať. Ten Murasakibarov podomácky vyrobený pútač bol úplne zbytočný, spoznala by ho snáď kdekoľvek. Zdalo sa, že on si ju ešte nevšimol, no keď sa k nemu natešene rozbehla, konečne sa ich pohľady stretli. Najskôr sa obávala, že ich prvé stretnutie v reáli bude trochu trápne, divné, no jej obavy boli zbytočné. Pripadala si ako v americkom filme, keď sa zohol aby ju objal a ona kvôli svojej výške musela stáť na špičkách, aby sa aspoň čiastočne dostala na jeho úroveň. Pripadalo jej to, akoby Murasakibaru osobne poznala celú večnosť. Na to, ako moc boli Japonci považovaní za chladných, toto privítanie malo ďaleko od chladného. A bola tomu rada.

Keď sa od seba odtrhli, obaja nachvíľu na seba hľadeli a potom sa začali smiať. Mala pocit, akoby sa práve zvítala so starým známym, nie s cudzincom, ktorého poznala iba z internetu.

"Konečne," prehovorila vzrušene a všetko napätie z nej razom opadlo. Murasakibara pôsobil na prvý pohľad, akoby mu bolo všetko naokolo úplne ľahostajné, no jeho oči hovorili niečo iné. Akosi z neho vycítila, že je rovnako rád, že sem docestovala, ako ona sama.

"Aký bol let?" Spýtal sa, keď sa spolu vydali hľadať jej veľký kufor.

"Super, jednu polovicu z neho som prespala, druhú som čumela len na samé mraky a na koniec som videla aj kúsok z Japonska." Uškrnula sa a Murasakibara pokýval hlavou. Všimla si, že je akýsi nedočkavý a preto rýchlo otvorila svoju tašku a nachvíľu sa v nej hrabala. Potom vytiahla to, po čom jeho srdce túžilo. Odkedy mu napísala, že mu prinesie ochutnať tradičné sladkosti z jej domova, nemohol sa dočkať. Vedela, ako moc má rád sladké a preto mu do Japonska prepašovala plný balík všetkého možného, čo doma zohnala.

Podala mu napolitánku s červeným nápisom Horálky a s očakávaním hľadela na jeho tvár, chcela vedieť, ako zareaguje. V očiach sa mu objavila nadšená iskra, keď si od nej sladkosť vzal a uklonil sa na znak poďakovania. Niečo podobné nikdy nemal a ona sa stavila, že si určite pomaškrtí. Veď komu by už len nechutili Horálky?

"A neboj sa, zvyšok je v taške," demonštratívne ňou zatriasla a sprisahanecky na neho žmurkla. Murasakibara sa zalizol pri predstave, že bude mať možnosť okúsiť toľko zahraničných sladkostí.

"Už som spomínal ako som rád, že si prišla?" Zašomral.

"To isto len kvôli tým sladkostiam." Drgla ho plecom do ruky a zatvárila sa naoko urazene, no napokon sa začali obaja opäť smiať. Vydali sa hľadať jej batožinu s veľkým nápisom PETRA a plnou taškou sladkostí. Cítila sa veľmi dobre. Spomenula si na udalosť, ktorá sa odohrala po tom, čo vystúpila z lietadla a musela zhodnotiť, že začiatok vôbec nedopadol najhoršie.





I. časť | II. časť ►
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 petrika petrika | Web | 1. října 2015 v 12:19 | Reagovat

AAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAA.... vieš čo si teraz vravím? "Začalo sa obdobie mojej slávky, egocentrizmu, sebeckosti a stredobodu pozornosti" :D
Strašne ma to potešilo, ale totálne, keď som to tu ráno našla :D dokonca som to stihla ešte prečítať pred školou, no k komentovaniu sa dostávam až teraz a poviem ti, celé etiku, celú mikrobiológiu som na to myslela! Dokonca som sa bála, že uletím k omu myšlienkami aj počas mojej prezentácie o streptokokoch :D
Ale keď to tak vidím, hanbím sa za tie žebráky, čo som napísala pre teba, joj, :P :/
Inak, páči sa mi, že tam ostal ten ich svet KnB, ako bola by som rtada z hocičím,a le predsa len, to najbližšie k original príbehu je mi predsa asi len najmilšie :] a teiko ako VŠ? waaau, strašne mi to robí radosť, úplne som šťastná, že sú starší, keďže už aj ja som..staršia :D a na VŠ :D fú :D a teiko...to znamená, že všetci krásavci budú tam!!!! Vieš, aká som nenažraná ohľadom KnB a najradšej by som ich mala všetkých..naraz...[ mega grupáč :D , ale nie...síce...dobre, no, nie :D ]
Môj hárem :D ---ale to už moc snívam :]
Ten Murasakibara ma prekvapil, keď si tam spomenula priateľa cez inetrnet, čakala som, že to bude buď Akashi alebo Nijimura, ale toto...ma strašne milo prekvapilo :] mám ho tam, môj úžasného obra :D ktorý ma má rád a ja mám rada jeho :D a horalky...proste čakala som to, určite, horalky tam budú, som si vravela :D keď si spomínala tie sladkosti :D v podstate si ho viem aj ako kamaráta predstaviť, taký...pre mňa ideálny :D takže, strašne strašne strašne sa mi to páčilo :]
Inak...si mi trošku zdvihla ego zahraničným pobytom v japonsku :D kebyže sa na niečo také niekedy aj dám, asi by som sa dogracala už týždeň pred cestou :D ale fakt a tá úvodná nervozita, proste si ma vystihla v tom úplne a moje skills z angličtiny :D úrpimne, asi by som sa ani len nedokázala takto pozhovárať s mojim záchrancom :D teda...tak som ho už stretla a už ma aj zaujal...no, nečudujem sa sama sebe :D ako...teraz asi nevydržím ani do ďalšieho dňa, ale tak, čo už mámr obiť...začalo to strašne super a vôbec to nie je jednoduché !!! Práveže sa mi ten príbeh páči a pekne si to vymyslela, ja som tak moc zvedavá na to, čo bude ďalej...ako sa spoznám s Akashim a už videným Nijimurom....no čo ti poviem, navnadila si ma poriadne! :D
Ako...ty si mučiteľ, Farah, ty sadista! :D
No, viem, že trojuholníku sú na figu, :D mala som tú česť si to zistiť, ale ja o tebe nepochybujem, veď ty si expert, takže viem už teraz, že to bude pecka :]
A nevadí mi, že tam nemám pirátov a mega komodora :D
Ja mám rada tieto slice of life story sa to píše a volá? :D
Ako vážne ma to uchvátilo, čakala som hocičo, len nie výlet do japonska, joj, ale chcela by som sa tam raz pozrieť :] a tie veci ohľadom mangy, anime a dorám a filmov, :] to je super, naozaj som mala pocit, že som to ja....že ja chodím po letisku a že ja vysypem obsah svojej tašky všade možne [ inak, tiež nosím mega veľa vecí zo sebou vždy, takže si to trafila....i keď tam je to prirodzené, predsa len, príručná bytožina, ale to je jedno..vystihuje ma to :]...no a ešte k môjmu záchrancovi, ja viem, že on je neuveriteľne kladná postava, ale úprimne, v tej scénke mi prišlo na ňom niečo také trošku frajerské a ako si napísala "sebavedomý úsmev" a to ma uchvátilo :] teším sa na jeho charakter, ako ho vykreslíš...ja mám dosť deficit, čo sa týka jeho postavy, takže to pre mňa bude naozaj fascinujúce :]

Tak ja sa teším pokračovania...už to dopíš, lebo toto..to sú šoky :D to je utrpenie..ja viem, že som sebec, ale proste naznačíš to takto perfektne, tak čo potom čakáš, :D tvoja chyba :D že som netrpezlivá! :]
Ďakujem, Ďakujem, Ďakujem :]

2 petrika petrika | Web | 1. října 2015 v 12:23 | Reagovat

Prosím, ignoruj tie chyby...ja som..retard, ale proste, neskontrolovala som to :D

3 Sora Sora | Web | 1. října 2015 v 21:20 | Reagovat

Začalo to naozaj pekne. A Petrika má teda aké šťastie, keď ju vybrali na výmenný pobyt do Japonska! :D
To stretnutie s Nijimurom bolo pekne opísané a páčili sa mi jej myšlienky, ktoré sa jej pri pohľade naňho vynorili. ^^ Bolo to neskutočne milé.. no a potom ten Murasakibara! Soo cute! Mega zlaté, takéto privítanie som nečakala ani vo snoch. :)
No, a ešte len napíšem, že to, ako si objasňovala na začiatku celú jej situáciu bolo tiež podarené.. omnoho lepšie, akoby si nás hodila do deja a ja by som potom iba tápala. Teším sa teda na pokračko. Som zvedavá, ako to dopadne, keď tam má byť zakomponovaný aj Akashi... :D

4 Farah Farah | Web | 1. října 2015 v 22:32 | Reagovat

[1]: pravdupovediach - nejaké chyby som ani nezaregistrovala :D ešte stále som unesená z týchto tvojich komentov a nemáš vôbec za čo :) to ja ďakujem tebe za prečítanie, trpezlivosť a toľko chvály, to si snáď toto... dielo ani nezaslúži :D ale tak, snažila som sa :D

a som rada, že sa ti zápletka zatiaľ páči aj popísanie postáv :) mrzí ma, že ťa takto trápim a naťahujem a sľubujem, že sa s tým budem snažiť švihnúť :D ak by nebolo to debilné obmedzenie, tak by som to sem dala naraz a v kuse, ale musím to robiť takto u_u

[3]: ďakujem aj tebe, moc za návštevu blogu, prečítanie a aj za názor :) veľmi ma tento koment potešil :) som rada, že si sa pustila do čítania a snáď sa bude páčiť aj ďalší diel :) s tým Akashim to bude tvrdý oriešok :D ale snáď to nejako dám dohromady :D

5 X <3 X X <3 X | E-mail | Web | 4. října 2015 v 23:17 | Reagovat

Jééj to bylo kawai~ Ten Mura je úplně super popsaný! Jdu číst dál... :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: