A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Bittersweet Tragedy ~ prológ [ Arno Victor Dorian x OC ]

30. listopadu 2015 v 11:31 | Farah |  Bittersweet Tragedy
Ahojte. Už dávno som sem hodila upútavku/teaser na pripravovanú poviedku, ktorú mám v pláne písať už dlhšie. Ide o Assassin's Creed Unity fanfikciu s názvom Bittersweet Tragedy (klikni pre viac info), ktorá sa sústreďuje na hlavnú postavu z tohto herného pokračovania, ktoru je Arno Victor Dorian. Pôvodne som plánovala zverejniť prológ už omnoho skôr, no napokon mi to vyšlo až takto neskoro, tak snáď vás to i tak neodradí a predsa len sa pustíte do čítania. Ja pevne verím, že áno, naozaj mi to urobí nesmiernu radosť, nakoľko si viete predstaviť, aké to je pre autora, ktorý sa snaží získať si čitateľov na niečo nové :) Opäť pripomínam, že vôbec nemusíte poznať hru AC Unity, jej dej, alebo samotnú postavu Arna (no ak by mal predsa len niekto záujem dozvedieť sa o ňom viac, čo vám odporúčam, lebo je to skvelý herný hrdina, tak si môžete prečítať o Arnovi v tomto článku). Ak sa vám však nechce a nemáte záujem, bola by som rada, keby ste dali aspoň prológu šancu a uvidíte, či sa vám to bude páčiť, alebo nie, i keď si možno poviete, že nejaké fanfikcie na hru, ktorú ani nepoznáte, nie sú pre vás. Kto vie, možno budete prekvapení :P Budem si ceniť každé jedno prečítanie a hlavne každý jeden koment, ktorý mi zanecháte :) Keďže je to prológ, tak bude tento úvodný diel kratší, na aké ste u mňa zvyknutí, no nasledujúce kapitoly už budú mať štandardnú dĺžku, ako sa na poviedku patrí. Príjemné čítanie prajem a nezabudnite napísať dojmy!


Upozorňujem, že v poviedke sa nachádzajú spoilery na Assassin's Creed Unity - takže čítajte na vlastnú zodpovednosť. Okrem toho sa v poviedke nachádzajú aj francúzske slová/výrazy, ktoré sú však uvedené aj s prekladom na začiatku kapitoly.


BITTERSWEET TRAGEDY


P R O L Ó G

~

[ Arno Victor Dorian x OC ]

Počet slov: 2 187


S L O V N Í K

Bleu Ange - modrý anjel

Bonjour - dobrý deň

Ma chère fille - moje drahé dievča

S'il vous plaît - prosím

Merci beaucoup - ďakujem veľmi pekne

Monsieur - pán / pane

Attendez! - Počkajte!

Grand-père - starý otec / deduško

Ma petite - moja malá

Excuse-moi - prepáčte




~ * ~

Opäť som zažívala ten zvláštny pocit, ktorý sa v poslednej dobe dostavoval stále častejšie a častejšie. Pomaly, ako námraza rozpínajúca sa po vetvách koruny stromu, rozpínal sa po celom mojom tele, cítila som to v každom nervovom zakončení. Zimomriavky, ktoré behali po chrbte, mi boli teraz už veľmi dobre známe. Bol to ten pocit ; pocit, že vás niekto sleduje. Určite ste ho každý zažili aspoň raz vo svojom živote, vnútorné vnuknutie, že na vás spočíva pohľad druhého človeka. To mrazivé šteklenie vo vnútri, keď sa vlasy na zátylku zježia a na rukách naskočí husia koža, srdce začne biť o čosi rýchlejšie. Je zvláštne, akú veľkú moc má jeden, jediný pohľad.

Mnohí ľudia by sa báli. Ak vás zvykne sledovať neznáma bytosť, mnoho rázy za tým stoja nekalé úmysly. Zväčša to nebýva príjemné, to vedomie, že ste stále pod niečím dohľadom, že vás jeho oči sledujú ako oči predátora, pretože tak som sa cítila. Akoby som bola korisť, na ktorú zaostrila svoj zrak dravá šelma. Takéto niečo už človeku dokáže nahnať strach. Ja som sa však i napriek tomu všetkému nebála.

Nemala som žiaden dôvod cítiť strach. Bolo to zbytočné. Vedela som, že ten, čo ma sleduje, mi neublíži. Nikdy mi neublížil, hoci som ťarchu jeho pohľadu cítila na svojom tele už niekoľko rázy pred tým. Pocity spôsobené jeho pohľadom nesprevádzal strach, bolo tu niečo iné. Cítila som sa v bezpečí. Vedela so, že mi nič nehrozí. On neubližoval, nikdy, nie nám, ktorí sme nemali to šťastie narodiť sa pod požehnanou hviezdou. Nikdy nikomu z nás neublížil, akokoľvek veľa rázy sme ho videli preháňať sa nad uličkami mesta. Držal nad nami stráž, nad našim mestom, nad Parížom.

Nikto netušil, čo bol zač a odkiaľ sa vzal, aké bolo jeho meno. Nevedela som to ani ja, dokonca som nezazrela ani úlomok jeho tváre. Zakaždým, keď som cítila jeho prítomnosť nad uličkami a moje zvedavé oči sa upreli k oblohe, zachytila som iba rozmazanú siluetu. Vždy bol odetý v modrom, kvôli tomu si od ľudu vyslúžil svoje pomenovanie. Bleu Ange. Bol skutočne ako anjel, ochraňujúci všetkých nás, obyčajný chudobný parížsky ľud, prežívajúci z jedného dňa na druhý. Anjel, ktorý nemal krídla, no i napriek tomu sa dokázal vzduchom pohybovať tak rýchlo a s takou gráciou, že každý dokázal iba fascinovane hľadieť.

Každým kúskom našej zeme, každou štvrťou nášho mesta - nášho krásneho Paríža, každou jeho uličkou, každým jedným domom otriasala revolúcia. Žili sme v ťažkých a nepokojných časoch, keď boj za slobodu, rovnosť a bratstvo bol dôležitejší ako kedykoľvek pred tým. Ľud bol utláčaný, všade sa kradlo a vraždilo, ulice neboli bezpečné. Narodila som sa do nepokojnej doby, nepamätala som si snáď chvíľu, kedy Paríž nesužovali neutíchajúce povstania a kedy sa jeho ulicami neniesli výbuchy, ohlušujúce zvuky výstrelov a plač, nárek, krik, nespokojnosť. Nikdy som nášmu ľudu nemala za zlé, že sa chcel byť za svoje práva. Odkedy s Francúzsko zadlžilo, odniesli si to tí, ktorí za to mohli najmenej - chudobná vrstva. Boli sme pre nich nerovnocenní, nikto z nás nemal také práva ako šľachta alebo duchovenskí predstavení, bolo na smiech, ako nás, obyčajný ľud vrchní hodnostári utláčali. Dane, ktoré sme museli odvádzať, boli neúnosné, ich výška sa stále zvyšovala a čokoľvek si človek zarobil poctivou a tvrdou prácou, o väčšinu z toho prišiel.

Všade po uliciach nie len Paríža ale celej zeme ľudia hladovali. Jedla bolo málo a ak aj nejaké dostali, plesnivé a odporné potraviny sa skrátka jesť nedali. Niet sa čomu čudovať, že davy boli nespokojné a tak sa búrili. Protestovali pred budovami vysoko postavených hodnostárov a šľachticov, ktorí sa zbabelo zakrývali za bránami a dverami svojich honosných sídiel. Keď revolucionári prepadli aj Bastilu a tí, čo v nej boli väznení, poutekali preč, vypuklo takmer hotové peklo. Vojaci používali čoraz krvavejšie metódy, aby zahnali divoký dav a ľudské životy vyhasínali jeden po druhom. Úplne zbytočne, tak tragické...

A medzi tým všetkým bol aj on. Bojoval na našej strane, za chudobný ľud, ktorý bol v mnohých prípadoch úplne bezmocný. Jeho činy sa šírili od jedných úst k druhým. Vedeli sme, že stojí na našej strane. Staral sa o to, aby v uliciach Paríža vyhaslo čo najmenej nevinných životov, aby tí, ktorí sa nedokázali vzoprieť vyšším silám, mali aspoň nejakú nádej.

Revolucionári však boli rovnako divokí a agresívny, ako ich odporcovia. Pomaly sa z ľudí vytrácala ľudskosť, strácali zábrany, bili sa jeden s druhým, hlava-nehlava. Už to neboli iba spory medzi vrstvami, ale aj medzi jednotlivými občanmi zároveň. Chudoba a bieda spôsobili, že sa každý snažil ukoristiť si čo najviac pre seba, mnoho rázy nehľadeli na druhých. Tí, ktorí sa dostali k aspoň malej štipke moci, ju nevyužili pre dobre nevinných, ale pre seba. Niekedy mi to pripadalo, akoby každý už nepoznal ani vlastného brata, hoci bratstvo bolo jedným z kréd, ktoré hlásali. Áno, tieto ulice neboli bezpečné a ešte dlhý čas nebudú, preto zakaždým, keď som nimi kráčala, sa mi zmocňovala úzkosť. Tá však bola rozptýlená, ako náhle som ucítila, že on nado mnou drží svoju stráž.

Pritisla som košík s pečivom bližšie k sebe a pridala do kroku. Objednávka, ktorú sme pred pár dňami dostali, mala byť vybavená dnes. Pekáreň rodiny LeClerc sa ešte stále držala svojho remesla, hoci podnikanie bolo v týchto biednych časoch naozaj veľmi ťažké. Obrovská časť z toho, čo sme si krvopotne zarobili, odchádzala do vreciek vyberačov daní. Hoci sme sa ja a môj grand-père snažili zo všetkých síl, aby náš rodinný podnik neskrachoval tak, ako sa to stávalo denno-denne ostatným občanom. Naša pekáreň bola to jediné, čo sme mali, okrem jeden druhého. A i v týchto zlých časoch, ako ich všetci volali, som ďakovala tomu hore za to, že mi dal zdravia dožiť sa toho, aby som mohla svojmu starkému pomáhať, nech už sme museli prekonávať akékoľvek úskalia.

"Bonjour," pozdravila som, po prekročení prahu jednej z budov, ktorú nestihli ešte neustále dopredu valiace sa vlny revolucionárov zničiť.

"Bonjour, Valèrie! Ma chère fille, nesieš nám pečivo?" Zvítala sa so mnou staršia žena, vľúdny úsmev na jej tvári bol ako pohladením pre dušu. Madame Leveur bola spolumajiteľkou tohto malého hostinca a zakaždým, keď som sa u nej zastavila, mala pre mňa samé milé slová.

"Sú ešte čerstvé, len pred chvíľou sme ich vybrali z pece." Položila som košík s pečivom na stôl a staršia žena naradostene nadvihla utierku, aby sa mohla pokochať bagetami a chlebom z našej pekárne.

"Och, to je vôňa! Ty si to piekla, ma chère?"

"Spolu, ja a grand-père. Cesto som však miesila sama, je to nový recept." Usmiala som sa na Madame Leveur, ktorá uznanlivo pokývala hlavou a pohladila ma po chrbte.

"Si šikovná, ma chère, pozdravuj odo mňa svojho starého otca." Do dlane mi vtisla mešec s mincami, podľa jeho váhy som usúdila, že tento raz doň prihodila nejakých pár frankov naviac. Chcela som protestovať, no hostinská tvrdohlavo pokrútila hlavou so slovami, že si to mám vziať a neotáľať, nie vždy sa mi dostane takejto veľkorysej odmeny.

"Merci beaucoup, madame Leveur. Pozdravím. Boh vám žehnaj." S týmito slovami som opustila hostinec a pobrala sa naspäť do našej pekárne. Slnko sa pomaly začínalo schyľovať k západu a uličky mesta sa čoraz viac zapĺňali. Po ceste domov som minula žobrajúcu matku s dieťaťom. Nikdy mi pohľad na tak biedne a zmučené duše nerobil dobre a tento raz som mala viac, ako som pýtala, preto som im podhodila pár mincí. Nebolo to veľa, no i malé množstvo dokáže nasýtiť hladné krky aspoň na pár chvíľ.

Môj prívetivý a spokojný výraz sa rázom zmenil na zamračenú grimasu, keď som medzi pár darmožráčmi, ktorí sa povaľovali pod kopou tehál na jednej z uličiek, spoznala istého monsieura, na ktorého sme ja aj grand-père mali už dlhší čas ťažké srdce. Starý Veratieu nám dlžil peniaze a nebolo ich málo. Nakupoval si u nás a bral si z nášho, čo mu hrdlo ráčilo, no zaplatiť? To mu už dlhší čas neprišlo ani na rozum.

Podišla som k nemu a ďalšiemu z jeho kumpánov, ktorý pre neho pracoval. Vyzeralo to tak, že Veratieu má nové móresy - miesto frankov platí svojim chlapom alkoholom. Smrad z nich razil na kilometre, s pokrčeným nosom som založila ruky v bok a odvážne oslovila staršieho muža, ktorý neprítomne žmúril do diaľky, nos mal červený od množstva vína, ktoré mu pretieklo potokom a vycieral na mňa svoje štrbavé zuby.

"Zdravím, monsieur." Oslovila som ho naoko pokojne, no opäť vo mne začal vrieť hnev. So starým otcom sme sa už dlho od neho darmo pokúšali vymámiť peniaze, ktoré nám dlžil. Dochádzala mi trpezlivosť. Vedela som, že keď treba, tak sa patrí niečo aj odpustiť, najmä tým, ktorí to potrebujú, no tento darobný chlap nebol v núdzi. Keď si mohol dovoliť fľašku v jeho ruke, mohol si dovoliť aj vyrovnať svoj dlh voči našej pekárni.

Jeho oči sa upreli na mňa a po malej chvíli mu konečne došlo, s kým má tu česť. Horko-ťažko sa vytrepal na nohy a opieral sa o tehlovú stenu, fľaška s vínom sa mu stále hompáľala v ruke.

"Ma petite! Teba sem prinieslo samo nebo!" Skúšal na mňa svoje staré triky. Zhnusene som pokrútila hlavou, tak ma volal iba grand-père, tomuto starému ožranovi som to nikdy nedovolila. Chlap povaľujúci sa pod jeho nohami sa zachechtal.

"Nechajte si to pre seba, prišla som si po to, čo nám dlžíte. Kedy plánujete zaplatiť za všetko, čo ste vzali z našej pekárne?"

Jeho šomranie mi napovedalo, že od neho peniaze tak skoro čakať nemám. Medzi šomraním som začula aj par nadávok a nahnevane som prekrížila ruky na hrudi.

"Tam choď, naspäť do kuchyne, ženská. A drž jazyk za zubami." Jeho slová si vyslúžili ďalšiu várku posmešných zachechtaní od povaľača vedľa neho.

"Inak čo?"

"Inak uvidíš! Ty malá..." Opäť zašermoval rukami, no nemala som z neho strach. Bol príliš opitý na to, aby mi dokázal nejako ublížiť. Posledná kvapka mojej trpezlivosti pretiekla. Vychmatla som mu fľašu z špinavých rúk a zahnala sa ňou. Od prekvapenia sa mu rozšírili bordové, krvou podliate oči a keď sa pokúsil ustúpiť, potkol sa o vlastné nohy. Dopadol na zem s hlasným žuchnutím a stále na mňa gánil.

Keď som hodila fľašku o stenu, počula som jeho nahnevané protesty. Roztrieštila sa na malé kúsky a črepy s kvapkami vína, ktoré ešte nestihol vyslopať, dopadli na zaprášenú cestu. Jeho spoločník sa zrejme zľakol, pretože sa tiež stiahol, plazivým pohybom sa snažil ustúpiť preč, do jednej z bočných uličiek.

"Malá diablica... Tie vlasy nikdy neveštili nič dobrého!" Jeho slovám som neprikladala žiaden význam. Pokrútila som hlavou a opäť pozrela na starého Veratieu.

"Toto bolo posledné varovanie, monsieur. Ja a grand-père potrebujeme z niečoho žiť. Ak nám nevrátite vašu dlžobu, tak verte, že nezostane len pri planých slovách a začnem konať. A nebude sa vám to páčiť." Snažila som sa znieť čo najhrozivejšie, aby si moje slová zapamätal. Keď sa nezmohol na nič viac, než na pár neidentifikovateľných pazvukov, rozhodla som sa, že s ním už nebudem strácať svoj drahocenný čas.

Oprášila som si sukňu so zásterou, zvrtla sa na päte a kráčala uličkou ďalej. Budem musieť o tom povedať starkému. Dúfala som, že moje zastrašenie zaberie a ten starý ožran vráti všetky peniaze, ktoré nám dlží.

Prešla som však iba jednu ďalšiu ulicu, keď som za sebou ucítila pohyb. Inštinktívne som sa otočila, no nikto tam nebol. Ulica bola prázdna, určite to nebol starý Veratieu ani jeho poskok, tí majú teraz dosť práce sami so sebou, aby sa vôbec udržali pri vedomí. Jemné zimomriavky, ktoré mi začali naskakovať po chrbte a známe chvenie vo vnútri mi napovedali, že tento raz je to niekto iný. Srdce mi stislo, nie však od úzkosti. Pocítila som v sebe drobné vzrušenie. Je to on! Opäť ma sleduje!

Nemýlila som sa. Keď som pootočila hlavu doprava, v mojom zornom poli sa mihla postava muža. Bolo to tak rýchle, že ho moje oči takmer nestihli zaregistrovať, no tento raz som ho videla zreteľne. Modrá sa mihla medzi stenami a múrmi ulice, pokúšal sa skryť, no tento raz nebol dostatočne rýchly.

"Excuse-moi!" Zakričala som za ním a rýchlym krokom sa vybrala tam, kam mal namierené. Pohyboval sa naozaj bleskovo, nestačila by som mu, ani keby som sa akokoľvek snažila. Okrem toho bol obratný, dokázal sa šplhať po budovách bez akýchkoľvek problémov. Vedela som, že mi každú chvíľu unikne, no pocítila som obrovskú túžbu zadržať ho. Chcela som vidieť, kto to je. Ako vyzerá, chcela som sa o ňom dozvedieť viac. Čokoľvek...

"Monsieur! Attendez, s'il vous plaît!" Môj hlas sa niesol do diaľky, no nemala som proti nemu žiadnu šancu. Jediné, čo som videla, bola jeho vzďaľujúca sa postava. Napriek tomu mi však srdce od vzrušenia šlo takmer vyskočiť z hrude. Ešte nikdy pred tým som ho nevidela tak zblízka. Bolo len málo ľudí, ktorým sa to pošťastilo. Nevedela som, že prečo predo mnou ušiel. Možno nechcel, aby ho ktokoľvek z verejnosti odhalil. Jeho tvár aj identita mali zostať tajomstvom.

Musela som priznať, že tá záhada, ktorá sa okolo neho vznášala, bola príťažlivá. Opäť sa moje vnútro zachvelo pri pomyslení na to, ako blízko ku mne sa nachádzal. Takmer som zazrela jeho tvár. Mon Bleu Ange. Nech je to ktokoľvek, vďaka nemu som sa opäť cítila v bezpečí na mieste, ktoré nikdy pred tým bezpečné nebolo...



PROLÓG | KAPITOLA 1 ►


Poznámka na koniec: prológ bol písaný z uhla pohľadu ( P.O.V.) Valérie, ale ostatné kapitoly budú písané v 3. osobe - čiže v on/ona/oni rozprávaní. Epilóg - záverečný diel bude písaný z Arnovho uhla pohľadu, to len tak informačne, aby ste vedeli a neboli prípadne zmätení. Dúfam, že sa vám prológ páčil a prečítate si aj ďalšie časti, ktorí výjdu. Ďakujem všetkým za čas, ktorý nad týmto strávili a aj za váš prípadný feedback, nová kapitola výjde budúci týždeň :)
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 petrika petrika | Web | 30. listopadu 2015 v 13:28 | Reagovat

Hochoho!!!! Veľmi ma potešilo, že som to tu našla, ale fakt...:]
Bolo to super. Nečakala som ja-rozprávanie, ale na ten prológ sa mi to vážne hodilo :]
Páčilo sa mi to. Moc. Inak, vždy mávaš pekné opisy, ale tieto tu mi tak poriadne bili do očí :] bolo to fakt pekné čítanie, také pohodové, nič krkolomné a to ja mám rada, pretože občas pri poviedkach mám dojem, že sa musím sústrediť viac, ako na odbornú literatúru :D haha...takže, skvelo napísané!
AAA Valéria je iná badass, strašne ma ten charakter prekvapil a som tomu strašne moc rada. Ako teší ma, že je to také statočné dievča a že tu nemáme nejakú nežnú, nevinnú žienku, ale že sa nebojí. Je mi to strašne sympatické :] a teším sa na ďalšie scény a na to, čo nám z jej charakteru ešte ukážeš :] inakkk...tá slečna na obrázku, stále som rozmýšľala, že odkiaľ mi je známa...nie je to z "Parfum, príbeh vraha"? Ak by aj nie, dokonale sa tu hodí :D
Inak, už teraz je vidieť, že to bude trošku zložitý dej, keďže sa chystáš zrejme ďobnúť aj do tých všetkých udalostí v tej dobe aaa klobúk dole, to by som nedala :D ale som strašne zvedavá, ako to vymyslíš aaaaa som rada, že tu Arno je už známy :] že sa o ňom už vie aaaa ten úvod...on ju sleduje, chichi...ako je mi jasné, že dozerá, ale aj tak to bolo vzrušujúce :] no...ja len dúfam, že nabudúce ho Valéria nejakým zázrakom dobehne :D
Alebo ON dobehne ju :D
Fakt pekné, Farah :] len píš ďalej a nenechaj toto tu sadať prachom :P chcem vedieť, čo bude ďalej :]
AAAAA zvyčajne sú prológy nudné a také, ja neviem, ale tento tu mi o nich úplne zmenil mienku :D mali by sa od teba učiť!
Takže, teším sa na pokračovanie :]

2 Hentai no kame Hentai no kame | 30. listopadu 2015 v 17:03 | Reagovat

Momentálne som úplne sa sračky (s prepáčením za ten výraz, ale doma je nielen blázinec ale aj Danteho peklo), tvoja poviedka mi spravila veľmi dobre... Trošku... Asi si odo mňa pochytila to vsúvanie cudzích slov, čo? Je to divné, lebo mne sa francúzština nikdy nepáčila a v týchto rokoch neviem, čo si mám o nej myslieť. Valéria je tu pekne ohnivá žienka, to sa musí nechať :D ako zatočila s tým opilcom bolo skvelé. Na Arna som zvedavá, uvidíme, čo sa z neho vykľuje. ;)

3 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 30. listopadu 2015 v 18:32 | Reagovat

FArah.. prosím ťa len o jedno. Začni vydávať knihy a píš historické romány. Pretože o je úplne dokonalé!
Dás a do niečoho zažrať po prečítaní prológu? Ked som na to doteraz neverila, po tvojich príbehoch už verím.

Takže teraz k obsahu ako takému. Valerie je veľmi odvážna dáma. Mám rada takéto silné ženy. Navonok z ocele no vo vnútri jemné. A Anjel! Aj ja chcem takého. Som veľmi zvedavá, ako sa to vyvinie, kedy Val spozná jeho tvár, kedy sa zoznámia.. ach teším sa, veľmi!
A tie francúzske slová k tomu, musela som si ich čítať s tým "niečoakofrancúzsky" prízvukom :D Dokonalé, očakávam pokračovanie a to rýchlo! :D

4 Farah Farah | Web | 1. prosince 2015 v 9:37 | Reagovat

[1]: Teší ma, že ťa to potešilo :D a som rada, že sa to dobre čítalo :) snažila som sa... veď vieš :) a tiež som pôvodne neplánovala z Valerie urobiť takú ohnivú žienku, no nejako to vyšlo, ale tak viac sa o nej dozviete v nasledujúcich častiach, toto bol len prológ... a moc ma teší, že sa ti páčil a že ťa takto milo prekvapil, mňa zas prekvapil milo tvoj koment :) si úžasná, že všetko tak rýchlo okomentuješ, vždy mi to zdvihne náladu, keď s malou dušičkou klikám na "publikovať" a ty si proste taká moja istota, že od teba môžem feedback očakávať vždy :) No a uhádla si - časť úvodného obrázku je screen z filmu Parfém, lebo sa to odohráva tiež vo Francúzsku a približne v tom časovom období ako táto poviedka a nič lepšie som nenašla :P ale som rada, že sa ti to tam hodí, aj mne sa to hodilo najviac zo všetkého k miestu a dobe, kde sa Bittersweet Tragedy odohráva :)

[2]: som moc rada, že sa ti to páčilo a že aspoň trochu urobilo dobre a dúfam, že budeš čoskoro ok :) som si všimla, že sa s tebou niečo už dlhšiu dobu deje :/ no a k tým francúzskym výrazom - ja som to plánovala tak použiť už dávno, odkedy som dostala na túto poviedku (a aj ostatné z Assassin's Creed) nápad, píše to tak väčšina AC autorov, ktorých poznám z internetu, takže to nie je nič výnimočné :) no a ja mám zase napríklad francúzsky jazyk rada, priam tú reč milujem (hoci na vysokej sa mi sprotivila), no po AC Unity som si ju opäť zamilovala a úplne sa mi to do mojej poviedky proste pýtalo... ja rada využívam originálne/cudzojazyčné výrazy v mojich veciach... aaa Arno bude, dočkáte sa ho už v budúcej kapitole, viac z neho, na to môžete vziať jed :P

[3]: jooj, tvoje slová ma dojímajú, normálne som tu na vetvy :) no, nemyslím si, že sú moje "spisovateľské" schopnosti na takej úrovni, aby som mohla rozbehnúť nejaký väčší/serióznejší projekt, ale v budúcnosti by som niečo určite chcela... len ešte ma čaká dlhááá cesta a hlavne sa musím omnoho zlepšiť v písaní, aby som na niečo také mohla pomýšľať, ale moc ti ďakujem, naozaj som nesmierne dojatá z toho, že sa ti to páči :))) a najviac ma teší, že aj táto FF ťa zaujala, som rada, že som si prológom získala nejakých čitateľov, viem že mám toho rozpísaného moc a vážim si každé jedno prečítanie, ktoré mi vy, všetci venujete :)

A moc ma tešíte, slečny, že ste zvedavé na Arna :D lebo to je môj hlavný zámer - namotať vás na neho aspoň čiastočne tak, ako som ja xDDD

5 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 1. prosince 2015 v 17:52 | Reagovat

[4]: deje? Úprimne povedané, mám dosť debilné obdobie čo sa týka učenia, všetci mi to vytýkajú a deprimuje to. A keď k tomu pripočítame frustráciu, ktorú v poslednom čase neustále pociťujem, keď idem domov, môže byť. To iba pre objasnenie.

6 Elyrose / Saomy Elyrose / Saomy | Web | 8. prosince 2015 v 1:38 | Reagovat

Páčilo sa mi to! :3 Na konci sa to super rozbehlo, až ma mrzí že to skončilo v tak dobrej časti :D. Taktiež škoda že to už nebude z jej pohľadu, zapáčil sa mi jej charakter, že sa nebála aj napriek tomu že sa správala ako dáma a bolo to také tajomné :3. No som vééľmi zvedavá že čo nás bude čakať v ďalšej kapitole :P.

7 Elyrose / Saomy Elyrose / Saomy | Web | 8. prosince 2015 v 1:40 | Reagovat

PS: Súhlasím so Sayuri že by si mohla skúsiť napísať nejakú knihu :D, talent na písanie máš dostatočný a za skúšku nič nedáš.

8 Noe Noe | E-mail | Web | 30. prosince 2015 v 17:27 | Reagovat

Mňo, konečne som sa dopracovala - alebo donútila -,znova si niečo prečítať u teba a toto mi naozaj prišlo vhod, pretože sa to ešte len teraz začalo a ja dúfam, že čoskoro pokračovanie pribudne.
Ja síce Assassin's Creed Unity nepoznám, nemám poňatia o čo ide, aké postavy tam sú a popravde info o tom vyhľadávať ani nechcem, pretože takto tým celým nebudem "ovplyvnená" a nebude to pre mňa FF, ale originálny príbeh, keďže postavy nepoznám xD Yop, mám divné zmýšľanie, netreba si to všímať, radšej xD
Aha, a toto pribudlo už pred mesiacom? Oh, som ja ale omeškaná :D Ako vidím nie som sama xD
V každom prípade, prológ sa mi páčil, je to tajomné a napínavé. Dobrý nápad, dobre spracovaný a podaný :)

9 Farah Farah | Web | 30. prosince 2015 v 19:18 | Reagovat

ďakujem za komenty, dievčatá :)) zisťujem, že aj túto ff dosť zanedbávam, takže musím dobehnúť, budem sa snažiť čím skôr :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: