A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Dreamcatcher [ Connor Kenway x reader ] ~ Assassin's Creed III fanfiction

7. listopadu 2015 v 10:55 | Farah |  o n e s h o t s
Tak, opäť vás zdravím. Mám pre vás nejaký ten nový záblesk z mojej písanej tvorby. Dlho som nepridala žiadnu fanfikciu a dnes som sa konečne dokopala k tomu, aby som dokončila aspoň niečo. Za to, že som sa takto nakopla, vďačím mojej milej Petrike, ktorej touto cestou moc ďakujem, konverzácia s ňou mi moc pomohla a trošku prebudila moju múzu a mňa samú z toho spánku, čo sa týka písania. Takže, Petrika, toto venujem hlavne tebe :) A potom ešte všetkým tým, čo si prečítali môj Assassin's Creed článok o postavách. Ako už názov vypovedá, zverejnená poviedka bude opäť na tento fandom - konkrétne na tretie pokračovanie tejto hernej série a v ústredí bude hl. hrdina tejto časti - Ratonhnhaké:ton alias Connor Kenway. Všimla som si, že Connor sa páčil viacerým z vás, preto si ho môžete vychutnať aj v tomto dlhšom oneshote. Opäť je to písané ty-formou, čiže Connor Kenway x reader (tak ako tomu bolo v sérii Moments in Dark). Dúfam, že sa vám bude táto jednorázovka páčiť, opäť pripomínam, že vôbec nemusíte hru Assassin's Creed poznať, aby ste ju pochopili a preto pevne verím, že si ju prečítajú viacerí :) Ale ak by Connor predsa len niekoho zaujímal trochu viac - tu si o ňom môžete prečítať.


Také malé upozornenie - vyskytne sa tam aj niečo málo osobností z histórie a dokonca budete mať možnosť zúčastniť sa jednej dôležitej udalosti v dejinách ľudstva, schválne, či si niekto na to ešte z dejepisu pamätá :) Sú to také skôr úryvky z príbehu, ale má to byť jednorázovka, tak snáď to pochopíte a nebude vám to vadiť.

Prajem všetkým príjemné čítanie a veľmi ma poteší, ak mi zanecháte aj nejaké komentáre :)

Farauška


D R E A M C A T C H E R

Assassin's Creed III fanfiction
~

Connor Kenway x reader
~

počet slov: 5 087
~
s o u n d t r a c k :


Of Monsters and Men - Dirty Paws
Of Monsters and Men - King and Lionheart
Florence + Machine - Breath of Life
Vanilla Ninja - When the Indians Cry
Fever Ray - Keep the Streets Empty for Me





Pre pôvodných obyvateľov Ameriky mal sen vždy veľký význam. Stalo sa pre nich tradíciou mať doma zavesený lapač snov. Indiáni verili v to, že v noci k nám prúdia vzduchom dobré i zlé sny a lapače snov zachytávajú iba tie dobré, zlých sa zbavujú a taktiež ich ochránia pred zlými snami a nočnými morami.


* * *



Prvý raz si ho videla, keď ste obaja boli ešte malé deti. Pre kolonistov nebolo zvykom schádzať sa s pôvodnými obyvateľmi z osady, no tento indiánsky chlapec sa odjakživa rád vzoprel autoritám. Doteraz si na ten deň pamätáš, akoby to bolo včera. Cestovala si s rodičmi do Bostonu, váš kočiar sa zastavil na okraji lesa, keď si ho zazrela. Pohyb medzi krovím. Najskôr si sa krčila za matkinou sukňou, príliš nesmelá podísť bližšie, no napokon tvoja zvedavosť zvíťazila. Keď sa otec ani matka nedívali, nepozorovane si prešla z cesty až na jej okraj medzi borovicové stromy.

Vyplašila si ho. Rýchlo sa stiahol, stále bol medzi vami odstup, no tento raz videl aj on teba. Navzájom ste na seba hľadeli, príliš mladí na to, aby ste rozumeli všetkému, čo sa naokolo dialo. Príliš mladí na to, aby ste chápali odlišnosti medzi rasami a spoločenským postavením. Vtedy si ešte netušila, že čo z neho vyrastie, netušil to ani on sám. Boli ste iba deti, vyplašené, nesmelé a keď si počula hlas matky, ako na teba kričí, aby si sa prestala túlať, bez jediného slova si sa s ním rozlúčila; iba pohľadom. Stále v tebe zostal záujem; bol tak zvláštny, ešte si nikoho podobného nevidela. Jeho tmavá pokožka nezvyčajnej farby a oblečenie tak odlišné od toho, čo nosili všetci tam, odkiaľ si pochádzala...

Neodvážila si sa rodičom prezradiť, koho si pri ceste videla. Bol tvojim malým tajomstvom. Prestávala si veriť, že ho ešte niekedy stretneš, no jeho tvár, rozšírené oči - možno od strachu, možno od zvedavosti - všetko zostalo v tvojej mysli. Tá tmavá čokoládová farba ťa prenasledovala celou cestou.


* * *

Ubehlo pár rokov, kým si ho konečne stretla znova. Keď si videla po uliciach Bostonu v jedno veľmi chladné popoludnie kráčať zvláštne vyzerajúceho mladého chlapca, zdal sa ti povedomý. Nedokázala si odolať a prenasledovala si ho až do jedného z obchodov, ktoré navštívil. Prišiel do Bostonu s tým starým čiernym mužom - volali ho Achilles Davenport, býval ďaleko v horách vo svojom sídle. Prekvapilo ťa, keď si v ňom spoznala toho malého indiánskeho chlapca. Myslela si si, že ho už neuvidíš.

Inštinktívne vycítil pohľad tvojich zvedavých očí, obzrel sa, no rýchlo si sa schovala za jednou z budov, ktoré sa týčili nad bostonskými uličkami. Tvoja zvedavosť však bola silnejšia ako strach a tak si sa opäť odvážila vyzrieť spoza rohu. Bol stále tam a tie čokoládovo hnedé oči, ktoré si si veľmi dobre pamätala, sa stretli s tvojimi.

Neprehovoril ani slovo, len ste obaja pozerali jeden na druhého. Boli ste ešte príliš mladí, no i napriek tomu medzi vami prebehlo vzájomné porozumenie. Netušila si, či si aj on teba pamätal, no hľadel na teba s akýmsi poznaním v očiach, mala si pocit, akoby s tebou komunikoval bez slov.

O pár chvíľ ste už obaja kráčali uličkou, nesmelí, žiaden dotyk, iba pár letmých pohľadov. Dozvedela si sa, že prišiel so svojím majstrom do mesta po pár vecí, ktoré potrebovali. Hoci pochádzal z indiánskeho kmeňa, rozprával tvojím jazykom, rozumela si každému jednému slovu, ktoré vyšlo z jeho úst. Zastali ste pred jedným z obchodov, ktoré sa chystal navštíviť.

"Ako sa voláš?" Zvedavosť bola veľmi silná, už dlhšie si sa tú otázku chcela spýtať.

"Ratonhnhaké:ton." Zoskupenie tých hlások bolo také iné, zvláštne, no pri tom jeho meno vyslovené ním a tá reč zneli veľmi zaujímavo.

"Raton- Ratho-" pokúšala si sa jeho meno vysloviť, no bolo to príliš náročné. Keď zaregistroval tvoj pokus, pobavene sa usmial, v očiach sa mu mierne zaiskrilo.

"Volaj ma Connor." V tú chvíľu si mala pocit, že jeho úsmev by dokázal roztopiť ľadovce, ak by chcel.

"Teší ma, Connor." Ponúkla si mu svoju dlaň, na ktorú však zmätene pozrel. Nestisol ju, len hľadel na tvoju ruku, úplne nevedomky. Došlo ti, že zrejme nepozná toto gesto, možno u neho, medzi jeho ľuďmi mali na vyjadrenie priateľstva a sympatií iné spôsoby.

"Je to priateľské gesto, stisni moju ruku, nemusíš sa báť."

"Priateľské?" Prekvapene ti opäť pozrel do očí a v tom si cítila jeho obrovskú dlaň, ako jemne zovrela tú tvoju v sebe. Mal tak príjemne teplú pokožku, nezáležalo na tom, že vonku bola veľká zima, aj vo vnútri sa ti začínal rozlievať hrejivý pocit.

"Takto si my, kolonisti vyjadrujeme sympatie, keď sa s niekým zoznámime." Poučila si ho. Nechápala si, kde sa v tebe berie toľká odvaha, no s týmto chlapcom sa všetky tvoje neistoty zrazu strácali.

"Takže sme teraz priatelia?"

"Sme priatelia." Venovala si mu jemný úsmev, ktorý ti opäť oplatil. A tak sa zrodilo vaše priateľstvo. Indiánsky chlapec a dievča od kolonistov. Vtedy ste obaja ešte tak úplne nerozumeli tej vzájomnej príťažlivosti, boli ste predsa len príliš mladí.

Keď ho Achilles Davenport privolal k sebe a museli ste sa rozlúčiť, dúfala si, že sa čoskoro vráti. Davenportovo sídlo bolo vzdialené od mesta, no nie príliš. Mohol by prísť znova, musí. Od teraz ste boli priatelia a vôbec nezáležalo na tom, odkiaľ ste obaja pochádzali. Vedela si, že to nie je naposledy, čo Connor Kenway vstúpil do tvojho života.


* * *

"Connor, si to ty?" Nemohla si uveriť svojim očiam. Ubehlo veľa dlhých mesiacov, no Connor do Bostonu napokon zavítal znova. Tento raz bol však sám a tak veľmi sa zmenil. Ubehol takmer rok, no v tej chvíli si mala pocit, akoby to bolo celé desaťročie. Vyrástol a veľmi. Bol vysoký, prevyšoval ťa skoro o dve hlavy, tak vysokého mladého muža si v Bostone snáď ešte ani nevidela. Vyrástol, už to nebol ten malý neistý chlapec, ktorého si si pamätala, bol z neho urastený mladý muž a v jeho očiach si zazrela niečo neznáme, za tú dobu, čo ste sa nevideli, sa mu muselo prihodiť veľa vecí.

Chvíľu na teba bez slova hľadel, akoby v tvojej tvári čosi hľadal, no napokon sa jeho pery roztiahli do toho známeho úsmevu, ktorý dokázal zahriať pri srdci. Áno, je to Connor. Podišiel k tebe, oproti jeho urastenej postave si sa cítila tak malá. Obrovskými dlaňami jemne zovrel tú tvoju tak, ako naposledy. Nemohla si uveriť, že je opäť tu, v Bostone.

"Čo tu robíš?"

"Mám tu nejakú prácu, ale som rád, že ťa opäť vidím." Jeho hlas zmužnel tak isto, bol hlbší, no stále tak moc príjemný. Stále to bol ten mladík, ktorý ti tak veľmi utkvel v pamäti, niekde tam vo vnútri v ňom zostalo stále niečo z toho nesmelého, no zvedavého dieťaťa, cítila si to z neho.

"Zmenil si sa." Opäť si si ho prehliadla od hlavy až k pätám. Tá mužná postava, svaly, tmavá pokožka a bohaté vlasy, bol o niečo iný, ako si si ho pamätala a predsa stále rovnaký. Ale jeho oblečenie bolo iné a všimla si si, že má so sebou zbrane. Už dávnejšie si začula zvesti o tom, že ho starý Achilles Davenport trénuje, no teraz, keď si ho mohla vidieť na vlastné oči, si sa presvedčila o tom, že sa tento mladý indián zmenil, zosilnel. No to, čo z neho vyžarovalo už od prvého momentu, keď na ňom spočinuli tvoje oči tam v lese, keď ste boli ešte malí, niečo v jeho vnútri tam stále zostalo.

Hoci mal v Bostone svoje povinnosti, pár chvíľ zo svojho času sa rozhodol obetovať aj tebe. Naposledy ste sa museli rozlúčiť tak náhle a ak by si tvrdila, že ti nechýbal, klamala by si. Jeho prítomnosť bola tak moc potešujúca, cítila si sa s ním tak moc dobre. Vôbec ti neprekážali zvedavé a možno miestami aj odsudzujúce pohľady ľudí, keď ste kráčali uličkami mesta. Nezáležalo ti na tom, že niektorým sa nepáčilo, že sa dievča ako ty prechádza s niekým ako bol Connor. To, čo si mysleli ostatí, bolo nepodstatné, podstatný bol ten pocit, ktorý si vďaka nemu mala.

"Dnes navečer sa udejú v Bostone veľké veci." Prehovoril, keď ste obaja sedeli na schodoch tvojho domu. Prekvapene si na neho pozrela, jeho pohľad bol zastrený, hľadel do diaľky, miestami si mala pocit, že je duchom neprítomný a premýšľa nad budúcnosťou, nad tým, čo tu musí vykonať.


"Bude to nebezpečné, dávaj si dnes na seba pozor." Jeho slová boli popretkávané záhadou, o to viac vzbudili v tebe oheň zvedavosti. Prikývla si však. Dám si na seba pozor, ale aj ty si daj, Connor.


* * *

Písal sa 16. december roku 1773 a ty si sledovala ako Connor spolu s inými obyvateľmi Bostonu prepadli lode Východoindickej spoločnosti a vysypali všetok čaj v debničkách do oceánu. Kolonisti prezlečení za indiánov tak konali pod vedením pána Samuela Adamsa, ktorého si poznala od útleho detstva, odkedy ste sa sem, do Bostonu prisťahovali. Connor bol medzi nimi. Celým prístavom sa niesli výkriky a vrava, zišli sa tu takmer všetci obyvatelia. Tvoja zvedavosť ťa prinútila zamiešať sa medzi nich, napriek Connorovmu varovaniu, že to bude nebezpečné. Chcela si byť súčasťou tejto veľkej udalosti, udalosti, ktorá sa neskôr zapísala do dejín pod znením prevratná.

Vedela si, prečo tak konajú. Všetci už mali dosť britskej nadvlády nad Americkými kolóniami a ich obyvateľmi. Každý človek mal právo byť slobodný a sloboda bola to, za čo ľudia bojovali. Vzopreli sa Spojenému kráľovstvu, nechceli sa nechať ďalej utláčať, tie dane, ktoré za čaj pýtali, boli neúnosné. Preto si sa ocitla medzi ľuďmi, ktorí povzbudzovali radikálov na čele s pánom Adamsom. Vo vnútri si pocítila akýsi záblesk pýchy, bola si pyšná, že Connor bol medzi nimi. Medzi tými, ktorí bojovali za slobodu. A skutočné boje sa ešte len mali začať. Američania sa už nechceli nechať ovládať Britmi. Schyľovalo sa k vojne a Connor v nej určite zohrá kľúčovú rolu, tým si si bola takmer istá.

Vaše pohľady sa na chvíľu stretli, Napriek prítmiu a diaľke si vedela, že zachytil tvoj pohľad, chcela si, aby vedel, že ho sleduješ. Že chápeš, čo pre vás všetkých robí a že si mu za to vďačná. Nový pocit v tvojom vnútri ťa opäť nútil premýšľať. Cítila si obdiv, obdivovala si toho mladého indiánskeho muža, jeho statočnosť a nespútanosť priťahovali pozornosť nie len tvoju, ale aj ostatných. Vedela si, že bude mať nepriateľov, mnoho, každý, kto sa nebál vykročiť z davu a biť sa za dobrú vec, si prirodzene urobil aj nepriateľov.

"Si hrdina, Connor," zašepkala si takmer nepočuteľne do toho chladného decembrového večera, keď tvoje oči videli ako sa bije proti tým, ktorí si to zaslúžili, ako chránil tých, ktorí to potrebovali, ako bojoval za slobodu nie len jeho, ale aj tvoju. Celej vašej krajiny.



* * *

"Si zranený!" Takmer si vykríkla, keď ťa jedno dopoludnie prekvapil u vás na dvore, pohyboval sa tak nečujne napriek tomu, že mal zakrvácaný rukáv svojho odevu, jeho prítomnosť si si všimla až vtedy, keď položil svoju obrovskú dlaň na tvoje plece, keď si vešala na dvore vlhkú bielizeň. Nebolo to prvý raz, čo si ho videla zamazaného od krvi. Väčšinou to bývala cudzia krv.

Connor zvykol v poslednej dobe pobudnúť v Bostone častejšie. Po udalosti z toho osudného decembrového večera sa napätie medzi Britániou a Amerikou vyostrilo, začala sa revolúcia, americká vojna za nezávislosť a slobodu. Správne si predpokladala to, že sa do nej Connor zapojí tiež. Zúčastňoval sa viacerých misií, tak to nazýval. Po dlhšom naliehaní ti prezradil, že patrí do špeciálneho rádu, dostal sa doň vďaka tréningu starého Achilla. Jeho členovia bojovali proti mužom, ktorí ubližovali Bostonu a jeho obyvateľom. Volali ich templári, začula si to slovo neraz z Connorových úst.

Ten mladý indián bol asasínom. Človekom, ktorý zabíjal druhých, no i napriek tomu nikdy nebol v tvojich očiach netvorom. Vedela si, že zabíja tých, ktorí si to zaslúžia, že bojuje za správnu vec, už neraz to dokázal. Aj jedna zo zásad kréda jeho bratstva znela, že nesmú ublížiť nevinnému človeku. Po tom, čo ti toto tajomstvo o sebe vyzradil, vaše priateľstvo sa prehĺbilo, dostalo sa na novú úroveň. City, ktoré sa vás oboch popri tom zmocňovali, boli nové. Ešte ste im tak úplne nechápali. Vedela si však, že to, že tvoje srdce zahreje každým svojím úsmevom a vždy, keď sa ťa dotkne, tvoje vnútro sa zachveje, znamená, že je medzi vami puto silnejšie ako obyčajné priateľstvo.

"To nič nie je, som v poriadku." Vždy bol tak silný, vždy odolával fyzickej bolesti a bez ohľadu na to, že opäť krvácal, nemala si o neho strach. Nikdy. Vedela si, že sa dokáže o seba postarať, bol divoký, tak moc obratný, ako divé zviera. Mala si možnosť vidieť ho v boji iba veľmi málo rázy, no zakaždým to bol pohľad, ako z iného sveta. Nechápala si, ako je možné, aby mal obyčajný človek také schopnosti. Možno za to mohli jeho indiánske korene, niekedy si si vravela, že v tom musí byť mágia.

Vzala si ho zadnými dverami dnu do domu. Mala si šťastie, že rodičia neboli práve prítomní, vedela si, že by sa imprítomnosť zraneného indiánskeho mladého muža v ich dome príliš nepáčila. V tej chvíli ti však bolo jedno, aké následky jeho prítomnosť môže mať. Očistila si mu ranu. Celý čas ťa zamyslene pozoroval, intenzita jeho pohľadu spôsobila, že sa ti mierne zachveli ruky, keď si obväzovala jeho pevné rameno, kontakt s jeho tmavou horúcou pokožkou pripadal takmer zakázaný. Vedela si, že ten takmer elektrický náboj, ktorý si pocítila zakaždým, keď sa brušká tvojich prstov dotkli jeho pokožky, niečo znamená. Snažila si sa však nedať nič najavo, dúfala si, že jeho zmysly nie sú natoľko vyvinuté, aby dokázal počuť tvoje rýchlejšie bijúce srdce. V poslednej dobe sa ti to stávalo často, zakaždým, keď bol v tvojej blízkosti.

"Vieš, občas mávam strašné sny." Priznala si po kratšej chvíli ticha.

Connor prekvapene zdvihol obočie. Svoje oči si stále upierala na jeho rameno, ktoré bolo už očistené a obviazané. Keď tvoje prsty spočinuli na jeho paži dlhšie, ako by bolo treba, opäť sa vaše pohľady stretli. Uvedomila si si, že nie si jediná, ktorej sa do tváre nahrnula horúčava. Jeho tmavé líca sa sfarbili na bordovo. Bol rovnako zahanbený, ako ty. Rýchlo si svoju ruku od neho odtiahla, akoby jeho pokožka pálila.


"Aké sny?" Spýtal sa po tom, čo si cítila, ako tvoja tvár opäť nadobudla svoju pôvodnú farbu.

"Nočné mory. Kvôli tým bojom a všetkému, čo sa tu deje. Vidím ľudí umierať, sníva sa mi o tom stále dookola. Niekedy sú to aj moji rodičia..." Tvoj hlas sa zlomil. Opäť ti zovrelo srdce ako vždy vtedy, keď si sa uprostred noci budila po strašidelných výjavoch, ktoré sa premietali jeden za druhým počas spánku v tvojom podvedomí.

"Neboj sa, nič sa vám nestane, ochránim vás aj všetkých z Bostonu, ktorí si to zaslúžia." Prehovoril opäť a znova sa dostavil ten pocit, ktorý si pri ňom mala často. Nepochybovala si o jeho slovách. Ak vás dokázal niekto ochrániť, vyhrať vašu vojnu, bol to práve on.

"Viem, že žijeme v čase revolúcie, keď biť sa za nezávislosť je nevyhnutné, no občas si želám, aby bol všade mier."

"Mier bude, jedného dňa. To ti môžem sľúbiť."



* * *

"Čo je to?" Spýtala si sa zvedavo pri pohľade na tú vec v Connorových rukách, ktorú priniesol na ďalší raz, keď ťa prišiel navštíviť. Ten zvláštny predmet bol zhotovený z popreplietaných povrázkov, ozdobený korálikmi a pierkami. Páčil sa ti, ešte nikdy si nič podobné nevidela.

"Lapač snov." Odpovedal mladý indián, predmet z pierok a šnúrok sa zakolísal vo vetre, visel mu za malú nitku z dlane. Bol iba o niečo väčší ako prívesok, ktorý si občas zvykla nosiť na krku. Možno to bol nejaký indiánsky šperk.

"Ešte som také niečo nevidela."

"Vyrobila ho starenka z mojej rodnej osady. Ľudia z nášho kmeňa veria, že lapač snov pomáha chrániť pred nočnými morami a zlými silami. Spomínala si, že sa ti snívajú hrôzostrašné sny..." Svoje oči si od toho zvláštneho šperku presunula k jeho tvári, vaše pohľady sa do seba na krátku chvíľu opäť vpili. Tvoje vnútro sa znova zachvelo. Spomenul si na to, čo som mu minule prezradila...

"To je pre mňa?" Connor prikývol. Natiahol k tebe obrovskú dlaň na znak toho, aby si do nej vložila tú svoju.

"Ochráni ťa to pred nočnými morami. Keď sa budeš zberať k spánku, zaves si ho nad posteľou." Opatrne vzal tvoju ruku a roztrasenými, mierne nešikovnými prstami začal priväzovať lapač k tvojmu zápästiu, aby si ho nestratila. Kontakt s jeho pokožkou ti opäť privodil ten intenzívny, no príjemný pocit. Znova sa údery tvojho srdca zdvojnásobili. Myslel na teba, toto bol darček od neho, bol určený tebe, trápili ho tvoje strašidelné sny a strasti, chcel, aby sa ti uľavilo.

"Vezmeš ma niekedy do tvojej osady?" Tvoja zvedavosť sa znova prejavila, veľmi ťa zaujímalo miesto, kde Connor vyrastal, spolu s ľuďmi, ktorí tam žili. Z jeho rozprávania to všetko znelo tak moc fascinujúco.

"Naši ľudia nechcú, aby ich navštevovali kolonisti, no myslím, že teba by si obľúbili." Ten záhadný úsmev v jeho tvári bol pre teba nový. Verila si tomu, že raz ti toto želanie určite splní. A tak sa aj stalo.

Až neskôr si si všimla, že jeho dlaň stále nepustila tú tvoju, jemne, akoby sa bál, že ti ublíži, ju stále držal vo svojej. Vaše ruky sa dotýkali aj vtedy, keď ste obaja opäť kráčali ulicou. Bolo to tak prirodzené, tak správne, ani na minútu by ti nenapadlo, že robíte niečo zlé. Pohľady iných nemali žiadnu váhu. S Connorom ti pripadalo všetko tak moc správne...







V Y S V E T L I V K Y

Význam indiánskych mien:

Ratonhnhaké:ton - ten, ktorého život je poznačený / ten, ktorý si urobí cestu

Chochming:wu - matka kukurice, / kukuričná matka / súvisí s úrodou

Bonita - krása / krásna dievčina
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 petrika petrika | Web | 7. listopadu 2015 v 13:34 | Reagovat

Heh, Farah, po tomto ťa budem otravovať asi častejšie :D Normálne si ma prekvapila, keď som si tu zašla k tebe na pravidelnú obhliadku a videla som tu to...zvlášť po našom včerajšom písaní, keď si tvrdila, že to ešte potrvá :D aleeee som teda neskutočne moc rada, že sa to tu objavilo a neďakuj :] to by mali tvoji čitatelia :D haha...ale nie a samozrejme, ja Ďakujem za krásne venovanie :]

Takže k príbehu, Dobre vieš, že som sa tešila a veru, mala som na čo :] bolo to krásne a vlastne teraz som si spomenula, že prečo ma vždy tak lákali veci v súvislosti s indiánmi, tá ich kultúra a lapač snov...sama doma jeden mám :D [ jasné, kultúra, magické predmety...vôbec, ale vôbec to nemá súvis s dvojmetrovým alfa samcom :D ]
Strašne sa mi páčilo, že si to zobrala tak poporade, že sa ten ich vzťah vyvíjal a že sa stretli už ako deti, takže to nebolo také hŕŕŕŕ :D ale malo to svoju postupnosť a aj to napätie medzi nimi tam bolo prostredníctvom tých slov cítiť a bolo...fakt, čarovné :] [ že medzi nimi, veď to je TY rozprávanie, čiže napätie medzi mnou a ...:D :D, dobre, dobre, už sa kľudním, ja len, aby ten komentár neznel divne, keď readera opisujem ako "ju" ]
A Connor bol tak nežný, tak milý, opatrný a chutný :] fakt, čistá aura :] a veľmi príjemne si ho vykreslila :]
A to obdobie a tie udalosti, ako si ich tam dopasovala, tie boli fakt že super, ja si matne spomínam, že sa kdesi niekedy sypal čaj vo vody, ale to je asi tak všetko :D, ako klobúk dole, ja by som historickú story takto nedala, proste to by bola story o neurčitom mieste, čase a udalostiach :D
Takže, veľmi chválim.
A mne osobne sa veľmi páčila scéna v indiánskom tábore a tá super starenka :] a to , ako ho podpichovala, boráčika nášho :D Bolo to vážne zlaté :]
Vlastne on bol také neviniatko trošku, ale vôbec mu to neubralo na jeho mužnosti a "alfa" zóne :D
A v neposlednom rade musím pochváliť aj celkovú stránku tohto článku :] ty to proste vieš robiť a robíš to perfektne :]
A tie gífká, to je niečo úžasné :D

Takže, záverom...bol to vážne pekný príbeh, pekne posadený do daného obdobia a hlavne dobre vystupňovaný :] bol tam vlastne celý jeho život a to bolo veľmi sympatické :]
Ako ja sa len teším na ďalšie, podobné story :] a urobila si mi vážne veľkú radosť tým, že si to dopísala :]
Takže šup šup, hor sa do ďalších vecí :]

2 Sayuri Sayuri | E-mail | Web | 7. listopadu 2015 v 14:04 | Reagovat

V prvom rade ti musím oznámiť, že si jediný človek, od ktorého čítam poviedky písané formou -ty-. Netuším prečo, ale v knihách mi moc nesedia, zatial čo táto poviedka sa mi páčila. Aj ked sa musím priznať, že staré-dobré spôsoby rozprávania -ja- -on- mám krapec radšej :D

K poviedke:
Bola fakt super. Farauška ako to robíš, že u mňa vzbudzuješ záujem o veci, o ktoré som sa nikdy predtým moc nezaujímala? Najprv piráti, potom história, potom hry a teraz indiáni :D
Ale poviem ti, bolo to naozaj pekné. Príbeh sa mi páčil, mierenie na pocity taktiež. Chudáčik Connor, celkom som s ním súcitila. Ale je to dobrý chlapík! :D

3 Hentai no kame Hentai no kame | 9. listopadu 2015 v 2:03 | Reagovat

Ty bolo pekné~ :3

4 petrika petrika | Web | 10. listopadu 2015 v 14:44 | Reagovat

To tvoje " najbližšie vyjde" je tu už pár týždňov, :D

5 Elyrose / Saomy Elyrose / Saomy | 11. listopadu 2015 v 17:25 | Reagovat

Vieš popravde, keď som to začala čítať Connor sa mi moc nepáčil, je veľký, má veľké ruky, a nie že by som bola rasista ale má aj čokoládovú pleť a oči čo mi znelo dooosť divne :D (NECHCI VEDIEŤ MOJE TRÁPNE MYŠLIENKY). Ale potom, som veľmi zmenila názor, páčilo sa mi ako sem tam povedal niečo svojím jazykom, ako jej dal tú prezývku, aký bol tajomný a pohľadom často uhýbal čo vyvolávalo vo mne ešte väčšiu zvedavosť a vzrušenie :3. Ku tomu ho jeho meno úžasne vystihovalo, človek čo si sám vytvorí svoju vlastnú cestu, bol obdivu hodný, páčia sa mi taký samostatný ľudia.. vlastne úplne sa mi páči charakter aký mal v tejto tvojej poviedke. :)

6 Farah Farah | Web | 12. listopadu 2015 v 3:37 | Reagovat

Dámy, vaše komenty ma dojímavjú, vážne, všetkým vám za ne moc moc ďakujem a aj za prečítanie tohoto tu, ste naj <333

[1]: vieš, že na tie tvoje úžasné komenty vždy hľadám slová a teraz ti odpíšem len takú lame reakciu, stále som udivená z toľkej chvály, ktorú si nezaslúžim, ďakujem moc. Som nesmierne rada, že ťa to potešilo a že sa ti táto jednorázovka páčila :) a viem, že furt sľubujem, že niečo bude :D ale myslím to tak, že najbližšia vec, čo výjde, bude L&T :D ale kedy, to už pre istotu neuvádzam, aby ste namli zbytočné nádeje :D No a moc ma teší, že sa ti tu Connor, jeho chrakter, prostredie a celková atmosféra páčili :) áno, Indiáni lákajú niečim aj mňa :D a tiež mám doma lapač :3 je to super vec, aspoň na ozdobu, keď už nič iné :D a fakt sa vytešujem z toho, že sa tu takto AC poviedky ohrievajú, i keď je to pre vás všetky nový fandom :D A Connor je v podstate takýto aj v hre, takže ak sa ti páčil v tejto poviedke, tak by sa ti určite páčil aj v hre :) snažila som sa opäť byť čo najviac verná jeho pôvodnej postave, veď ma poznáš :D a tiež si moc vážim toľkú chválu, tá udalosť - Bostonské pitie čaju sa odohrala aj v hre, preto som ju sem schválne dala :D a moc ma teší, že sa ti to páčilo, že som to dobre vystupňovala a ako jednorázovka to malo hlavu aj pätu :) moc ma tvoj koment potešil :)

[2]: tvoj komentár mi urobil náladu tak isto :D mňa nesmierne moc teší, keď sa mi podarí druhých na niečo namotať :D a ak sa mi to podarí formou mojej vlastnej fanfikcie, tak o to lepšie! :D história a podobné veci majú svoje čaru, preto sa ti nečudujem a kľudne o to zaujímaj aj ďalej :D a som rada, že i keď nemáš ty-rozprávanie moc v láske, tak v tejto poviedke si ho prehliadla a prečítala si si ju napriek tomu a ešte k tomu si ma aj vychválila :) fakt si to nezaslúžim a ďakujem, už ani neviem, že aké nové ďakovné slová použiť :D

[5]: Ely, tvoje komenty ma strašne moc potešili, všetky, ktoré si mi tu teraz nechala :) vôbec som nečakala, že si toto prečítaš, takže opäť si ma nesmierne prekvapila a moc ti ďakujem :) inak, je sranda, že aké si mala z Connora pocity na začiatku :D lebo slečny vyššie boli z neho očarené na prvý pohľad :D si prvá, ktorej sa spočiatku až tak nepáčil :D dala som sem dávnejšie článok o Assassin's Creed postavách, medzi ktorými bol aj Connor a v ankete dopadol tak, že si získal najviac sympatií :D takže sranda... o to ma viac teší, že sa ti zapáčil počas čítania a že to bolo jeho správanie a chrakter, čo zmenilo tvoj názor :) ďakujem aj tebe veľmi moc :>

7 Elyrose / Saomy Elyrose / Saomy | 17. listopadu 2015 v 0:55 | Reagovat

[6]: Je pravda že kým sa ja dokopem k čítaniu zaberie to vždy nejaký čas T.T, kedysi som čítala veľa ale teraz sa do toho moc neťahám. Ale veci čo píšeš ty Farah si vždy rada prečítam, lebo píšeš vážne dobre :), baví ma to a páči sa mi ako všetko vieš opísať. Hlavne tie mužské charaktery, kiežby som niečo také zažívala v reále :D. To že ma Connor zo začiatku moc nenadchol , ja som divná :D a asi aj náročná :D ale Farah ty si to dala! :DDDD Si proste dobrá :))). A nieje začo netreba toľko ďakovať :P lebo to ty niečo robíš pre nás :). To ja ďakujem :).

8 Farah Farah | Web | 17. listopadu 2015 v 20:36 | Reagovat

[7]: ja to úplne chápem :))) občas to mám tak isto a ešte horšie to mám s písaním, k tomu sa mi nechce dokopať už vôbec niekedy :D a ďakujem ti strašne moc, normálne som dojatá z týchto slov, už mi to je trápne stále ďakovať, ale fakt vám všetkým, čo to čítate, mám za čo, lebo nebyť vás, tak by som nemala pre koho písať a nebola by motivácia :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: