A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



Secret Santa - pre X <3 X

24. prosince 2015 v 0:10 | Farah |  Secret Santa 2015
Ďalšou slečnou, ktorá sa dočkala svojho Secret Santu v podobe poviedky na želanie, nie je nik iný ako naša milá X ♥ X ! V poradí tretí secret Santa bude opäť ladený v Kuroko no Basuke duchu. X ♥ X Kuroko Tetsyua x reader. Tí, ktorí túto blogerku poznajú, vedia, že Kuroko je jej obľúbená postava, tak som rada, že mu zostala verná aj teraz a zaželala si poviedku práve s ním :) Dúfam, že som sa aspoň čiastočne trafila do toho, po čom si túžila a že sa ti toto bude apsoň trošku páčiť :) Písala si mi už dávnejšie na blogu, že ťa akosi prešla predvianočná nálada, tak pevne verím, že už je späť a ak náhodou ešte nie, tak že sa ti aj vďaka tomuto prinavráti. Chcem sa ti veľmi pekne poďakovať za všetky tvoje návštevy a komentáre venované môjmu blogu a článkom, naozaj si ich nesmierne cením :) Prajem ti prežitie tých najkrajších vianočných sviatkov, nech si v novom roku šťastná a zdravá a nech ťa neopúšťajú nápady pre písanie a blogovanie :) Príjmi od Farah tento skromný malý darček a dúfam, že budeš mať tento rok len tie najkrajšie Vianoce!

PS: Ospravedlňujem sa, že som tvoju internetovú prezývku napísala týmto spôsobom ( X ♥ X ) ale inak mi ju blog z neznámych dôvodov nechcel vziať a uverejniť článok :/ Už som ti ju raz skomolila a tento raz to bolo, bohužiaľ, nevyhnutné. Neviem, prečo mi ten blog.cz stále takto štrajkuje -_- '


Secret Santa pre X ♥ X

[ Kuroko Tetsuya x reader ]


* * *

"Ale no tak, nebuď taká sklesnutá," tvoja spolusediaca a najlepšia kamarátka ti položila ruku na rameno, keď si dnes už hádam po desiaty ráz prevrátila oči pri slovách vianočný večierok a darčeky. "Veď idú Vianoce, musíš sa tešiť! Radovať sa a nie šomrať."

Jej sa to hovorilo veľmi ľahko. Bola v eufórii, pretože so svojim novým frajerom z nejakej inej školy boli dohodnutí, že strávia na Vianoce večer spolu. A nebola jediná, kto si bude užívať vianočnú romantiku, všade naokolo sa to len tak hemžilo zamilovanými párikmi, ktoré sa spolu chystali oslavovať sviatky. Zdalo sa ti, že ty jediná budeš na Vianoce sama, spomedzi všetkých tvojich známych. A vraj predvianočná nálada, to isto, pomyslela si si otrávene.

"Už si ako Grinch!" Vyhlásila kamarátka znova, na čo si sa pozrela jej smerom trochu zmätene. To meno ti nič nehovorilo.
"Grinch?"

"Áno. Nepoznáš Grincha? To je taká rozprávka o zelenom mužíčkovi, ktorý neznášal Vianoce." Horlivo vysvetľovala. Čo sa týkalo vianočných rozprávok, mala v tom naozaj prehľad, každý rok sa na ne tešila a tento rok to bolo snáď ešte viac ako minulé.

"Ale to nie je tak, že by som nenávidela Vianoce," začala si sa obhajovať, nepáčilo sa ti prirovnanie k nejakému zelenému mužíčkovi, "len proste tento rok nejako nemám náladu. Veď vieš..."

"Jasné, viem," dodala už o niečo miernejšie. Vedela presne, čo za tým všetkým stojí. Vianoce boli predsa čas mieru a lásky, no tá ťa nejako obchádzala. Už dlhšie si sa trápila tým, že ten, do ktorého si sa zapozerala ty, zrejme nejavil žiaden záujem. Kuroko Tetsuya chodil do triedy o ročník vyššie, hrával basketbal a od prvého stretnutia s ním, si podľahla jeho kúzlu. Bolo to zvláštne, nakoľko všetci ostatní tomu zaujímavému na prvý pohľad nenápadnému chlapcovi nevenovali žiadnu pozornosť.

Keď si kamarátke prezradila, že kto sa ti začal páčiť, vôbec netušila o koho ide. Ľudia zvykli Kuroka často prehliadať, no ty si si jeho belasé vlasy a oči všimla vždy. Trápilo ťa však, aký bol zvyčajne odmeraný, vždy zdvorilý, nikdy ťa nezabudol na chodbe pozdraviť, no nikdy si za jeho pohľadom nedokázala prečítať nič viac. Vôbec si nevedela, čo si o ňom myslieť, akoby niekedy zabudol prejavovať svoje emócie a to spôsobilo, že ťa to k nemu ťahalo z neznámych dôvodov ešte viac. Mala si však tú smolu, že akokoľvek si sa pokúšala o nejaké náznaky, jeho odozva bola nulová, vôbec si netušila, či ich zaregistroval a nedal ti ani najavo, čo si o tebe myslí.

Preto si dúfala, že budeš mať šťastie aspoň v tom, že si vytiahneš jeho meno pri losovaní o Tajnom Santovi. Tajný Santa sa u vás na škole konal každý rok, išlo o to, že žiaci si vyžrebovali meno toho študenta, ktorému potom budú musieť dať nejaký malý darček. Vtip bol v tom, že si každá trieda losovala mená študentov z iného ročníka, vraj to malo byť kvôli tomu, aby sa prehĺbili vzťahy medzi jednotlivými triedami. Veľmi si si priala, aby si vylosovala práve Kurokovo meno. Dúfala si, že to, že mu budeš musieť dať nejaký darček, budeš môcť využiť ako zámienku zblížiť sa s ním a možno mu niečo naznačiť ešte jasnejšie, ako si sa pokúšala doteraz, predsa len, tvoje pokusy boli viac-menej hanblivé, nikdy si nebola z tých, ktoré sa naháňala za chlapcami.

To bol dôvod, prečo si mala takú pochmúrnu náladu, nemala si proste šťastie, jeho meno si vytiahol niekto iný a ty si tak stratila všetky šance nájsť si ešte niekedy k nemu cestu. Bolo ti úplne ukradnuté, kto si vylosoval tvoje meno, netešila si sa na darček, ktorý dostaneš, pretože, to, čo si si priala najviac, sa už i tak nesplní.

"Neboj sa, pôjdeme na vianočný workshop a bude nám dobre. Aj teba chytí atmosféra Vianoc, uvidíš." Kamarátka sa snažila rozveseliť ťa, za čo si jej bola vďačná, no pri spomenutí ďalšej udalosti, ktorú Seirin organizovala, sa tvoja nálada nezlepšila.

"Jasné, náš slávny workshop." Opäť tvoje slová pripomínali iba akési zašomranie. Workshop bol ďalšou z vecí, na ktoré si nemala náladu. Za iných okolností by si sa určite tešila a vychutnávala si atmosféru ako ostatní spolužiaci, no teraz ti bolo všetko jedno. Keď si uvidela smutný pohľad spolusediacej, napokon si sa pokúsila aspoň o malý entuziazmus, predsa len, nechcela si kaziť náladu ostatným.

"No, dobre. Sľubujem, že sa budem snažiť si to na workshope užiť."

"To som chcela počuť!" Zvýskla kamarátka a objala ťa okolo pliec.


* * *

Vianočný workshop napokon nebol až tak zlý, ako si myslela. Celá škola sa zišla v obrovskej telocvični a každý klub mal svoj vlastný stánok, kde predvádzal rôzne remeslá, prípadne predával staré a nepotrebné veci. Peniaze z bazáru mali byť využité na dobročinné účely. Kráčali ste spolu s kamarátkou pomedzi stánky a prezerali ste si, čo jednotliví študenti predávali.

Basketbalový klub, ktorého súčasťou bol aj Kuroko, mal pripravený stánok s vianočným pečivom, ktoré študenti piekli priamo na mieste. Pečivo prilákalo veľa študentov, preto sa tam vytvoril veľký hlúčik. Lákalo ťa zastaviť sa aj pri nich, no napokon si pokrútila hlavou, keď kamarátka ťahala k ich stánku. Rozhodla si sa, že sa radšej počas workshopu budeš Kurokovi vyhýbať. Videla si iba jeho postavu medzi spleťou ostatných tiel. Skláňal sa nad vanilkovými rožkami. Tvoje obľúbené vianočné pečivo. No rozhodla si sa, že tento raz im odoláš.

S kamarátkou ste sa vrátili k stánku, ktorý patril pod váš klub. Teraz bola rada na vás, aby ste chvíľu dávali pozor na vystavený tovar do bazáru a prípadne obslúžili zákazníkov.

"Už si dostala svojho tajného Santu?" Spýtala sa ťa medzi rečou, keď ste znudene pozorovali davy ľudí, ako sa presúvajú medzi stánkami.

"Ešte nie," odpovedala si. Až teraz si si uvedomila, že takmer všetci už svoje balíčky od Tajného Santu dostali, ale ten tvoj sa ešte neobjavil. Možno na tebe zabudol. Alebo si tvoje meno vylosoval niekto, kto sa vôbec nechystal zapojiť do tohto projektu.

"Hm, to je čudné, ja som svojho už dostala a aj my sme odovzdali už naše balíky pre ostatných. Ktovie, že prečo tvoj Santa mešká." Kamarátkine slová si vnímala iba napoly. Ja mám tieto Vianoce proste smolu, prebleslo ti mysľou, keď sa oprela o stoličku a uprela zrak na podlahu.

Tvoj pohľad upútalo malá stvorenie, ktoré sa motali pomedzi tvoje nohy. Všimla si si ho až teraz, bola si prekvapená, že si ho nezaregistrovala už skôr. Pozerali sa na teba dve belasé očká malého psíka, tak roztomilého, že si sa musela usmiať a všetky pochmúrne myšlienky boli rázom preč. Tie oči ti niekoho pripomínali. Psík mal na krku uviazanú rolničku a na hlave malú čelenku s parohami. Vyzeral ako malý sobík, tak roztomilý, až si sa pomaly začala vo vnútri roztápať.

"Ty si ale zlatý," prihovorila si sa mu, keď si ho vzala na ruky. "Kde sa tu nabral tento psík?" Spýtala si sa a kamarátka sediaca vedľa len pokrčila plecami na znak toho, že nemá ani tušenia. V tej chvíli sa pri stánku pristavila aj vaša triedna učiteľka a keď začula tvoju otázku, ozvala sa.

"Ten patrí Seirin basketbalovému tímu, vzali ho dnes so sebou na workshop a zrejme sa im zatúlal. Vezmeš ho prosím ťa k ním, aby sa o neho nestrachovali a aby sa tu neplantal pomedzi ľudí?"

Nervózne si si zahryzla do pery. Vedela si, že ak psíka pôjdeš vrátiť basketbalistom, tak sa určite stretneš aj s Kurokom. Na druhej strane ťa pochytilo malé nutkanie urobiť to a tak si napokon prikývla, vstala aj s psíkom v náručí a vybrala sa smerom k stánku s cukrovinkami, kde boli basketbalisti.

"Ehm, tento psík sa zatúlal k nášmu stánku, vraj je váš." Vysúkala si zo seba, keď sa ti podarilo pomedzi ľudí predrať sa až k stánku basketbalového tímu. Kuroko prekvapivo nestál za stolíkom s pečivom, nemohla si ho nikde nájsť.

Na malú chvíľu si stuhla, keď sa za tebou ozval známy hlas. Pri vyslovení tvojho mena si sa otočila a vedela si, kto stojí za tebou. Až teraz si prišla na to, koho ti oči toho psíka v tvojom náručí pripomínali. Pri pohľade to tých Kurokových sa ti vo vnútri znenazdajky objavil roj motýľov.

"Ten je môj." Opäť mal na tvári ten milý, no nepreniknuteľný pohľad. Tvoje oči nachvíľu skĺzli k psíkovi ktorý spokojne zavrtel chvostom pri pohľade na svojho pána a potom sa opäť vrátili k tvári chlapca pred tebou.

"Je krásny." Vydýchla si, keď si mu ho podávala. "Zatúlal sa k nášmu stánku."

"Ďakujem. Volá sa Nigou." Vzal si ho od teba. Nervózne si uprela pohľad na svoje topánky.

"Nemáš za čo, Kuroko-san." Venovala si mu nesmelý úsmev, zastrčila si si vlasy za ucho a keď si sa chystala pobrať sa späť k svojmu stánku, zastavil ťa.

"Môžem s tebou nachvíľu hovoriť? Niekde, kde je menej ľudí?" Srdce ti takmer vynechalo úder po jeho slovách. Prikývla si a keď svojho psíka zveril niektorému zo spoluhráčov, vybrali ste sa obaja von z telocvične. Srdce ti celý čas splašene bilo, nemala si najmenšie tušenie, prečo sa Kuroko rozhodol s tebou rozprávať práve teraz. Nikdy pred tým nejavil žiaden záujem.

Zastali ste uprostred takmer úplne prázdnej chodby. Iba pár ľudí behalo medzi telocvičňou a inými triedami, všetci ostatní boli vo vnútri, kde prebiehal workshop. Až teraz si si všimla aké je všetko vyzdobené, aj na chodbe boli rozvešané rôzne ozdoby.

"Čo by si potreboval, Kuroko-san?" Snažila si sa nedávať príliš najavo svoju nervozitu, no bolo to ťažšie, ako by si niekto pomyslel.

"Ako si užívaš workshop?" Táto otázka ťa prekvapila, no usmiala si sa ešte viac.

"Teraz už dobre, tvoj zlatý psík mi úplne zdvihol náladu."

"Bola si smutná?" Svoje oči upieral na teba s takou intenzitou, že si mala pocit, akoby si bola priehľadná a mohol v tebe čítať ako v otvorenej knihe.

"Len trošku, ale už je to všetko fajn." Jeho prítomnosť stačila na to, aby sa tvoja nálada dokázala rapídne zmeniť. Nečakala si ani v tom najbláznivejšom sne, že sa s ním budeš takto zoči-voči rozprávať a už vôbec nie počas vianočného workshopu. Že by vianočné zázraky, ako ich opisujú vo filmoch, predsa len existovali?

"Nebude to kvôli tomu, že na teba tvoj Tajný Santa zabudol?" Jeho otázka ťa veľmi prekvapila.

"No, čiastočne aj kvôli tomu, ale teraz mi na tom už nezáleží." Pousmiala si sa, no potom tvoj úsmev na chvíľu zamrzol Niečo sa ti nezdalo. "Počkať, Kuroko-san, ako si vedel, že som nedostala svojho Santu?" Uprela si na neho zmätený pohľad. Jeho výra tváre bol opäť takmer ako maska, z ktorej sa nedalo vôbec nič vyčítať, no zdalo sa ti, akoby sa niečo mihlo v jeho belasých očiach, niečo, čo si v nich nikdy pred tým nevšimla.

"Pretože na teba Santa nezabudol. Iba doteraz nemal vhodnú príležitosť dať ti toto..." Z vrecka vytiahol malú škatuľku, veľmi pekne vyzdobenú, pri pohľade na ňu ti veci začali dávať zmysel.

"Ty si si vytiahol moje meno?" Zašepkala si a on prikývol. Vložil škatuľku do tvojich dlaní. Opatrne si ju mierne roztrasenými prstami otvorila a vydýchla úžasom. Vo vnútri bol drobný, ale veľmi pekný prívesok na ktorom visela snehová vločka. Okrem neho do nej Kuroko pribalil pár vanilkových rožkov, ich vôňa ti razom udrela do nosa. Na malú chvíľu si nebola schopná nájsť vhodné slová.

"To je krásne, ďakujem ti, Kuroko-san." Cítila si, ako ti pomaly začínajú horieť líca, stále na teba upieral pohľad, na tvoju tvár, akoby skúmal každú jednu črtu a každé jedno mimické gesto, chcel vedieť, ako zareaguješ. "Nemusel si si robiť také starosti. Ďakujem ti, naozaj. Veľmi. Ani neviem, že ako ti to oplatiť."

Zvuk tvojho mena vysloveného jeho hlasom ťa opäť prinútil odtrhnúť zrak od tvojho darčeka a pozrieť mu znova do očí.

"Stojíme pod imelom," ukázal prstom hore na dekoráciou nad vašimi hlavami, ktorú si si doteraz nevšimla. Jeho slová zneli nevzrušene, rozprával tak nonšalantným tónom, že ťa to udivovalo. Ako dokáže byť taký pokojný, keď tvoje srdce išlo takmer vyskočiť z hrude? Cítila si, ako sa ti horúčava rozlieva po tvári ešte intenzívnejšie ako pred tým.

Než si mu stihla čokoľvek odpovedať, sklonil sa a jeho pery sa pritisli na tie tvoje. Už si pár razy snívala o tom, že by sa mohlo stať niečo podobné, no v momente, keď sa jeho pery dotkli tvojich, všetko bolo úplne iné, ako akákoľvek predstava. Ak by si nezovrela škatuľku v tvojich rukách pevnejšie, pravdepodobne by z nich vypadla. Voňal ako vanilka a jeho pery mali rovnakú príchuť. Váš bozk trval krátko, no úplne stačil na to, aby sa ti vo vnútri začal pomaličky šíriť ten najúžasnejší pocit, aký si za poslednú dobu cítila. Napadlo ti, že ak by ste teraz obaja stáli vonku medzi snehom a mrazom, vôbec by to nevadilo, pretože ten úžasne hrejivý pocit v tvojom vnútri by zohrial vás oboch.

"Ako ti môžem ten darček oplatiť?"

Na malú chvíľu sa zamyslel. Stále si v jeho očiach videla to hravé iskrenie, ktoré by si nikto za iných okolností nevšimol.

"Možno tak, že so mnou pôjdeš na novoročný festival," odvetil napokon.

Tvoje líca horeli znovu. Na novoročný festival chodili chlapci a dievčatá spolu v tom, prípade, že tvorili pár. Bola to od neho nepriama otázka, ktorou ťa pozýval na rande? Ak áno, mal to všetko veľmi dobre premyslené. V tomto na prvý pohľad nenápadnom chlapcovi sa skrývalo omnoho viac, ako by si človek pomyslel. A ty si to vedela od začiatku.

"Súhlasím." So širokým úsmevom si mu odpovedala na obe otázky, i na tú nevyslovenú. Tak predsa len vianočné zázraky existujú, jeden z nich sa konečne prihodil aj tebe.

* * *


Tak, milá X ♥ X, dúfam, že sa ti tento malý darček v podobe oneshotu aspoň trošku páčil a že si užiješ Vianoce najviac, ako to pôjde :)

 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Hentai no kame Hentai no kame | Web | 24. prosince 2015 v 1:48 | Reagovat

Komentujem ako prvá! Lebo som chorá a nemám čo robiť! Poviedka bola kawaii, vôbec som nečakala, že to bude až takéto, ale niečo som začala tušiť, keď na ňu Santa „zabudol”. :D

2 X <3 X X <3 X | E-mail | Web | 24. prosince 2015 v 10:27 | Reagovat

proč jen mi to tolik připomíná mě na školním vánočním jarmarku...sakriš tys to zase úplně trefila :D i s tím Grinchem jsi nebyla první :D teda...původně jsem neplánovala vstát před dvanáctou no vzbudila jsem se v sedm a dostala jsem pocit "běž se podívat na blog" a pak sem dostala vánočnonáladový záchvat, který se projevuje například tím, že strávíš půlhodinu tím, že nasazuješ kočce na krk rolničku -.- :'D

takže velmi ti děkuju Santo ^.^ I really ♥ U Farah-chan~ ^.^ ňůůůŤucufíííííííííí Kurokoooooooooo-chan~ :3 *připitoměle se usmívá* hehehehe~ \(♥3♥)/ říct, že mám radost, by bylo zcela nedostačující :'D tu přezdívku ti odpustím :D :D ještě jednou mocmocmoc děkuju a taky ti přeju spoustu dárečků pěkný ehm dnešek :D prostě be happy~ :D okej jdu si to přečíst potřetí *kecá číslo tři to přesáhlo už dávno :D*

Merry xmas cukříku~ (^.^)/

3 X <3 X X <3 X | E-mail | Web | 24. prosince 2015 v 10:28 | Reagovat

[2]: ha! komentář lvl Farah! :D :D

4 Dechi Kazemai Dechi Kazemai | 24. prosince 2015 v 20:29 | Reagovat

Tak u této povídky jsem málem i plakala.... :'( vážně povedené, ale od tebe je všechno povedené! :3 ... Vážně krásný... je smutný, že jsem se v tom viděla, až na ten šťastný konec! :D

5 petrika petrika | Web | 25. prosince 2015 v 14:48 | Reagovat

Krásna, nežná, nevinnučká poviedočka :] páčilo sa mi to s tým ich psíkom :] pekne si to vymyslela :] a bolo to také...vhodné, však vieš, už som ti písala :DD
Kuroko je postava, ktorú nemusím, ale je to zlatúšik a ty si ho tu pekne vykreslila :] viem si predstaviť ten jeho "nenadšený tón", keď hovoril o imelu :D on sa nezdá, ale ja viem, že je to diablik! :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: