A
... ..... ..... ....





Všetky, ktoré čítate tento oznam - chcem, aby ste vedeli, že ste úžasné
a úplne vás za to zbožňujem ♥
Nastal čas vysrať sa na ľudí, ktorí za to nestoja a venovať radšej svoj čas, silu
a energiu tým, ktorí za to stoja :) Farah will be back soon!

_______________________________________________________________________



The Ace and his Wallflower - Kapitola dvanásta - časť 1.

24. března 2016 v 20:13 | Farah |  The Ace and his Wallflower
Po neskutočne dlhej dobe sa opäť vraciam k tejto poviedke. Minule som dostala od Petriky menšieho zdrba, že to takto flákam a uvedomila som si, že má vlastne pravdu (za čo jej aj ďakujem a môžete sa poďakovať aj vy, inak by som toto asi takto skoro nenapísala). Pridávať tempom jedna kapitola za dva mesiace je vážne výsmech čitateľom (ak ešte vôbec nejakí zostali), i keď musíte chápať aj vy mňa - niekedy mi to naozaj nejde a musím sa do toho písania doslova nútiť, je mi potom z toho zle, som nespokojná a nešťastná a tiež to všetko ide na úkor kvality. Ale aby som sa tu iba nevyhovárala, tak vám sľubujem, že s tým naozaj budem niečo robiť. Zrejme pozastavím väčšinu rozpísaných poviedok na dlhšiu dobu a budem sa venovať len jednej - dvom, aby to nevychádzalo štýlom raz za pár mesiacov, lebo to je potom vážne o ničom. Myslím, že týmto si každého len odrádzam, asi to už nikoho nebaví čítať. Ale môžem prezradiť, že konkrétne táto kapitola sa mi písala už o niečo lepšie ako predošlé, lebo sa pomaly dostávam tam, kam chcem. Tak snáď budete aj vy aspoň trochu spokojní (ak si to niekto prečíta), vopred ďakujem za čas, ktorý tomuto obetujete, lebo je to opäť dosť dlhá kapitola, rozdelená na časti. Príjemné čítanie prajem každému, kto sa do tohto pustí.


Kapitola dvanásta

časť I.



* * *

Deň dvadsiaty ôsmy

Dúfala márne. Po Aomineho teste za ňou spolužiak prišiel s tým, že sa mu ho nepodarilo napísať na dostačujúci počet slov. Hana si z toho vyvodila, že kvôli tomu zrejme prepadá, no modrovlasý mladý muž sa netváril nijak zvlášť previnilo, či ustarostene. Oznámil jej to len tak, ledabolo, keď sa došuchtal k lavici pred tou jej, akoby jej spomínal, že je vonku pekné počasie.

Hana bez slova hľadela na jeho chrbát a premýšľala, že kde urobila chybu. Prešla si s ním všetko, čo bolo na teste a predsa to neprinieslo úspech. Bolo jej to ľúto, snáď ešte viac ako jemu. On si tým hlavu netrápil. Opäť sa rozhodol prespať polovicu vyučovania, ako za iných okolností. Preto sa aj dievčina napokon rozhodla, že sa nebude jeho problémami zapodievať. Aspoň naoko nie, hoci sa to momentálne čiastočne týkalo aj jej. Bola predsa tou, kto ho doučoval.

Veľmi rada by ten jeho test videla, či sa aspoň snažil, alebo sa naň úplne vykašľal. Jediné, čo vedela, bolo to, že ho nezvládol, no nepovedal jej nič viac. Ani to, kde urobil chyby, ani nič iné a ona nemala v pláne sa ho pýtať. Dnes vyzeral na to, že nebol ochotný poriadne komunikovať s nikým, čiastočne to pripisovala aj tomu, že mal mať čoskoro ďalší zápas a zrejme ho už dosť vynervovala jeho ružovovlasá kamarátka. Hana sa nechcela pridať na zoznam ľudí, ktorí Aomine Daikiho iritovali, to, v akom postavení sa práve nachádzala, jej vyhovovalo, preto si nechala všetky svoje rady, či prípadné pripomienky na jeho adresu pre seba.

Po skončení vyučovania ju však prekvapila učiteľka angličtiny, ktorá ju po poslednej hodine zastavila pred odchodom z triedy. Hana si myslela, že s ňou možno bude chcieť riešiť niečo z jej výsledkov, no na počudovanie angličtinárka spomenula istého mladého basketbalistu.

"Matsumoto-chan, ešte stále doučuješ Aomineho?" Spýtala sa staršia žena, keď si balila svoje dokumenty a učebné pomôcky.

"Áno, sensei, prečo?" Hana sa začínala cítiť trochu previnilo. Obávala sa, že jej snáď učiteľka začne vyčítať, že tomu nevenuje dostatok času, prípadne, že k doučovaniu nepristupuje dosť zodpovedne, nakoľko Aomine na poslednom teste údajne pohorel. Vysoká žena v okuliaroch sa však povzbudzujúco usmiala.

"Odvádzaš veľmi dobrú prácu, Matsumoto-chan, myslím, že body navyše budú v správnych rukách."

"Ale, sensei, Aomine-kun mi povedal, že sa mu nepodarilo napísať ten test na dostatočný počet bodov, takže..." Hana nervózne žmolila popruh svojej školskej tašky. Opäť pocítila nutkanie ešte viac sa do toho doučovania zahryznúť a prinútiť svojho spolužiaka, aby sa zlepšil. Brala to ako akúsi povinnosť, ktorá preverí, či by z nej jedného dňa bola dobrá učiteľka. Zatiaľ bola dievčina v tejto oblasti dosť neistá, no angličtinárka ju neprestávala ubezpečovať, že nemá mať prečo obavy.

"To síce áno, ale Aominemu chýbal do požadovaného počtu iba jeden, jediný bod. Preto som bola ochotná mu dať ešte šancu a preskúšať ho dodatočne." Vysvetlila Hane a tá na ňu prekvapene hľadela. To jej modrovlasý mladík nepovedal, že mu chýbal iba bod. Ak by to vedela, mohla by s ním prebrať, čo budú robiť ďalej. Zdalo sa však, že Aomine dôležitosť jedného bodu podcenil a celé to zrejme zabalil.

"Takže si to ešte môže opraviť?" Spýtala sa svojej učiteľky a tá prikývla.

"Chýbal mu iba kúsok, aby mal lepšiu známku, takže mu dám ešte šancu. Odporúčam mu, aby sa snažil minimálne tak, ako na teste, nenapísal ho až tak zle, ako som od neho očakávala. A ak zodpovie lepšie, ako zvykol na odpovediach excelovať doteraz, môže si tú známku opraviť a ja mu nebudem musieť vystaviť potvrdenie o prepadaní."

"Tak si s ním dohodnem teda ďalšie doučovanie, tento raz."

"Moc si vážim tvoju ochotu, Matsumoto-chan. Môžem povedať, že výsledky tvojej práce sa začínajú pomaly prejavovať. Pred pár týždňami by sa zrejme Aomine-san ani nedostavil na hodinu a tento raz sa mu to skutočne takmer podarilo napísať tak, aby som s ním bola spokojná."

"Ďakujem, sensei," prehovorila červenovláska nesmelo a na tvári sa jej objavil drobný náznak úsmevu. Nečakala, že by predsa len tie ich spoločné popoludnia priniesli nejaký osoh. Nebolo tých doučovaní veľa, no Hana sa počas nich skutočne snažila odovzdať mu vedomosti akýmkoľvek spôsobom. Slová učiteľky ju tešili, aspoň vedela, že sa nesnažila zbytočne. Preto sa jej zo školy odchádzalo s lepším pocitom a zaumienila si, že tento raz bude ona iniciátorom ďalšieho z ich poobedňajších stretnutí. Aomine bol už skutočne iba jeden malinký krôčik k tomu, aby si polepšil študijné výsledky a ak bude potrebovať trochu postrčiť, tak to Hana pre neho ochotne urobí.


* * *

Načiahla ruku za svojím vibrujúcim mobilným telefónom a vrhla zvedavý pohľad na displej. Akurát ležala na svojej posteli s knihou v rukách, keď sa ozvalo vyzváňajúce vibrovanie. Nečakala, že jej niekto o takejto večernej hodine zazvoní. Pôvodne mala v pláne zavolať Aominemu a dohodnúť sa s ním na tom, že by zajtra mohli zájsť opäť do knižnice, no nejako sa nedokázala odhodlať vytočiť jeho číslo.

Správu mu písať nechcela, bolo toho viac, čo mu chcela povedať, preto to napokon nechala na ďalší deň, dúfala, že aj zajtra sa dostaví do školy. Pri ňom človek nikdy nevedel, čo čakať. Preto s malou nádejou v srdci siahla po telefóne a dúfala, že by jej snáď mohol zavolať on, prvý. Napokon to však bol niekto úplne iný, kto sa rozhodol spojiť sa s ňou takýmto spôsobom.

"Áno?" Zašomrala dievčina, keď prijala hovor, bola práve ponorená do veľmi strhujúcej pasáže knihy, preto ju zvonenie vyrušilo. Dokázala sa však od deja aspoň na malú chvíľu odtrhnúť a byť k dispozícii svojej najlepšej kamarátke. Koniec koncov, Hana bola zvedavá, čo od nej chce takto neskoro večer, že to nepočká do zajtra.

"Neuveríš mi!" Na druhej strane Misao vzrušene vykríkla. Hana z jej hlasu mohla spoznať, že je práve vo vytržení a že tento hovor bude na dlhšie, ako by si dievčina priala, no bola ochotná svoju priateľku počúvať. Už to bola nejaká doba, čo sa spolu naposledy poriadne porozprávali. Kniha mohla počkať, hoci sa Hana túžila vrátiť späť do sveta Upírskej akadémie čím skôr.

"Neuverím čo?" Spýtala sa Hana a prevalila sa v posteli. Priložila si slúchadlo tak, aby sa jej telefonovalo pohodlne a pripravila sa na Misain monológ, ktorý mal podľa všetkého nasledovať. Nebolo to prvý raz a Hana si bola istá, že ani posledný. Občas musela chtiac-nechtiac pre seba vziať rolu bútľavej vŕby. A keď sa Misao rozrozprávala, nemalo to konca-kraja.

"Čo sa mi stalo! Musím ti to všetko porozprávať. Nebudeš mi veriť, ani ja tomu stále tak úplne neverím."

"Tak už spusti." Pousmiala sa červenovláska vo svojej posteli. Hoci ju Misao prakticky vyrušila z čítania, bola zvedavá, že čo má jej najlepšia priateľka na srdci. V tomto sa dievčatá dopĺňali. Misao rada klebetila, rozprávala a dávala z hlavy von všetky myšlienky a Hana zas bola výborný poslucháč.

"Vieš, jak som ti spomínala toho Moriyamu z našej školy?" Hana prikývla, hoci vedela, že ju Misao nemôže vidieť, no jej mlčanie postačilo ako súhlas a blondínka na druhej strane linky rozprávala ďalej. "Tak pozval ma na to rande. A hádaj, čo? Napokon som s ním teda išla. Viem, že som ho chcela nechať čakať, predsa len, hádam nebudem vyzerať ako nejaká zúfalka, no nie? Ale nakoniec som si povedala, že nemôžem nič stratiť a možno to nakoniec dopadne dobre a..."

A jej rozprávanie pokračovalo. Hana sa dozvedela, že jej priateľka napokon skončila na goukone s pár staršími chlapcami a dievčatami a že potom ju jej spoločník pozval na niekam do baru. Ubezpečila Hanu, že neprijala žiaden alkohol, hoci by dievčina dva rázy nepovedala, že sa Misao podujala vyskúšať niečo nové, hlavne ak bola so starším chlapcom. Napokon sa dostala k tomu hlavnému, s čím sa Hane chcela zdôveriť už od začiatku, odkedy jej dievčina zdvihla telefón.

"No a potom to prišlo. Začali sme sa bozkávať!" Misao bola svojim rozprávaním vskutku nadšená a Hana počúvala so zatajeným dychom. Ostatne, ako vždy, keď jej priateľka líčila nejaký zo svojich nových zážitkov.


"Kecáš," Hana vydýchla, hoci úplne verila tomu, že čo jej priateľka rozpráva, je pravda. Vedela si predstaviť, že Misao sa chopila šance, keď sa jej naskytla. Nebola by to jej prvá pusa, pamätala si, že už na juniorskej strednej podobné veci zažila a v nie malom množstve. No tento raz za tým bolo zrejme niečo viac, aspoň to dokázala rozlúštiť z tónu, akým Misao rozprávala.

"Vážne. A nebola to len tak obyčajná pusa, to teda nie. Tento raz to bolo omnoho, omnoho viac. A takmer to zašlo až ďalej. Moriyama-senpai sa teda vôbec nedržal späť. Ešte som sa s nikým takýmto spôsobom nebozkávala, ale už bolo na čase. Aspoň budem mať natrénovanú techniku, keď zbalím Kise-kuna!" Hana počula z druhej strany blondínkine kroky a potom žuchnutie, jej priateľka sa zrejme zasnene zvalila do svojich perín.

"Ty ti číslo, Misa-chan," pousmiala sa červenovláska. Vedela si predstaviť, že pokiaľ šlo o jej blonďavú kamarátku, rada skúšala nové veci anaberala skúsenosti. Hana si občas popri nej pripadala, akoby sa narodila v minulom storočí.

"Bola to bomba, Hana-chan, škoda, že na jeho mieste nebol Kise-kun, ale verím, že aj na to raz príde." Opäť to blondínkine zachichotanie.

"Nepochybujem o tom," aj Hane bolo veselo. Verila, že jej kamarátka vie, čo robí a preto sa o ňu nebála, ani o to, že ako by sa mohli jej akcie zvrtnúť.

"A ty čo? Akosi na tom?" Ďalšie Misaine slová spôsobili, že sa Hane nepríjemne zavlnil žalúdok. Vedela, že od nej bude vyzvedať. Po tom, čo jej dopodrobna vyrozprávala všetko, čo sa stalo na schôdzke, bolo jasné, že teraz je Hana na rade s rozprávaním.

"Ja nič, nemám sa čím chváliť." Zašomrala a dúfala, že to bude Misao stačiť. Nestačilo.

"Ale no tak, Hana. Čo ten tvoj senpai? Ako si na tom? Už si niečo podnikla?"

"Minule si čítal môj článok." Až po vyslovení tých slov si Hana uvedomila, že ako zúfalo t muselo znieť. No ju potešila i taká maličkosť, že si Tomoya prečítal jej príspevok do časopisu, pochválil ju a že s ním zostala aspoň na malú chvíľočku v triede sama. Pre Misao to nebolo nič, ale Hana to brala úplne inak.

"Bože," tento raz bola Misao tou, čo si sklamane povzdychla, Hana to mohla počuť až z druhej strany hovoru, "ale to, že si prečítal tvoj článok, sa nedá považovať za rande, to dúfam vieš." Odmlčala sa a Hana trpko prikývla.

"Misa-chan," zakňučala červenovláska a posadila sa na svojej posteli. Vedela si predstaviť, aké reči budú nasledovať, nikdy sa jej ich nepočúvalo dobre. Jej kamarátke sa to hovorilo ľahko, keď už mala za sebou kopu skúseností. Pre niektorých ľudí boli tieto veci ťažšie a Hana patrila k nim tak isto.

"Musíš na to ísť inak. Musíš sa ty chopiť iniciatívy, sám ti z neba nespane." Poučovala ju ďalej Misao a Hana sa mračila na jeden z plagátov vo svojej izbe, kam jej padol zrak. Toto vedela aj bez blondínkiných slov a poúčaní. Bola Misao vďačná za každú radu, ktorú jej kedy dala, nebolo ich málo, no niekedy mala pocit, že to jej priateľka už trochu preháňa. Blondínka sa nevedela vžiť do Haniných pocitov a preto mala červenovláska často pocit, že ju nikto nechápe, ani jej najlepšia priateľka.

"Nie je to také jednoduché." Snažila sa jej vysvetliť. "On je jeden z najobľúbenejších chlapcov na našej škole. A ešte k tomu je môj senpai. A ja... Ja som proste ja..."

"No a čo?" Misao sa nenechala odradiť. "Senpaiovia sú najlepší! Majú viac skúseností. A dobre sa bozkávajú." Hana pri tých slovách cítila, ako jej líca začínajú nadobúdať červenú farbu. "Aj Moriyama-senpai sa bozkával viac ako dobre." Zachichotala sa Misao na druhej strane telefonického spojenia, Hana v kamarátkinom hlase mohla jasne počuť vzrušenie a nadšenie. Sama o takomto niečom pred tým nepremýšľala. Je pravdou, že už stihla aspoň na chvíľu pustiť svoju predstavivosť na prechádzku a premýšľala nad tým, že aké by to asi bolo, keby mala možnosť chodiť s Tomoyom, no vždy tieto myšlienky neskôr zarazila, aby sa nimi zbytočne netrýznila. Vedela, že také niečo nie je možné ani vo sne. V porovnaní s Misao bola Hana na takéto veci úplný antitalent. A kamarátkine slová ako "musíš ho zbaliť" jej privádzali skôr nevoľnosť, ako dodali odhodlanie, či sebavedomie.

"Zatiaľ sa nikam nehrniem. Čo má prísť, to príde." Zamumlala a dúfala, že týmto túto časť debaty nadobro uzavrú.

"Ale musíš k tomu trochu dopomôcť aj sama," snažila sa jej radiť blondínka, hoci cez telefón mohla Hana jej slová ignorovať, po čom aj túžila. Vedela, že to nemá zmysel. Nejaké pozitívne myslenie, či motivačné slová v tomto prípade skutočne nefungovali. "Treba sa už rozhýbať," pokračovala Misao, "veď už je najvyšší čas. Kedy si niekedy bola s nejakým chlapcom vonku? Jediný, s kým si kedy niekam zašla, je tvoj mladší brat, Hana. To je bieda..."

Misao to možno myslela v dobrom, Hane prišlo z tých jej rečí trochu ľúto. A nie je to tak úplne pravda, pomyslela si dievčina pri spomienke na isté popoludnie v kine, ktoré neprebehlo až tak dávno. Hana predsa už bola s chlapcom niekde inde ako v škole a dokonca sama. No v Misainých očiach by sa ani niečo takéto istotne nepočítalo, predsa len, bolo to stretnutie z povinnosti, jej spolužiak to určite chcel mať čím skôr z krku a preto ju do toho kina zavolal. To však neznamenalo, že by sa tam s ním Hana cítila zle, no neplánovala o tom svojej blonďavej kamarátke rozprávať. Bolo by to zbytočné, ešte by si Misao začala domýšľať niečo, čo nebolo pravdivé. Preto radšej Hana mlčala.

"Neboj sa, niečo vymyslíme. Zoberiem ťa nabudúce so sebou a niekoho nájdeme aj tebe. Moriyama-senpai má veľa kamarátov a spoluhráčov a-" Hana sa zúfalo chytila za hlavu, takmer jej telefón vypadol z ruky. Prevrátila očami a nervózne zahryzla do pery. Hra na dohadzovačku - to bola ďalšia vec, ktorú dievčina nemala vôbec, ale vôbec rada. A vždy, keď s týmto jej kamarátka začala, snažila sa rýchlo prejsť na inú tému, len aby od toho odviedla Misainu pozornosť.

Niekedy premýšľala, že ako sa ony dve vlastne dostali k sebe a stali sa z nich najlepšie kamarátky, veď predsa, blonďavá dievčina bola jej úplný opak. Potom si vždy spomenula na škôlku a to, ako sa jej Misao zastala, keď sa jej chlapci vysmievali a vedela, že i keď boli možno ona a Misao každá úplne iná, spolu im to nejako zázračne klapalo už od veľmi útleho detstva. Možno sa navzájom dopĺňali a možno sa skutočne tie protiklady priťahujú a to, čo sa o nich hovorí, je zrejme nakoniec pravda...

________________________________________________________________________

Poznámka: Ak niekto nevie, kto je Moriyama-senpai, tak je to ten, čo Misao v predošlej časti pozval na rande. Je to ten čiernovlasý mladík z Kaijo basketbalového tímu, ktorý Kiseho prosil, aby ho zoznámil s nejakými dievčatami. Je o rok starší ako Kise, čiže aj ako Misao a zvšok nášho osadenstva.

_________________________________________________________________________

ČASŤ I. | ČASŤ II. ►►
_________________________________________________________________________

◄ KAPITOLA 11 | KAPITOLA 12 | KAPITOLA 13 ►
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Petrika Petrika | Web | 24. března 2016 v 21:32 | Reagovat

Ako tak čítam tie úvody k vašim článkom, začínam mať dojem, že len do každého hustím, všetkých zdrbávam a do každého sa starám, júj. Netuším, ako som sa v blogovom svete dostala na túto pozíciu -.-
V každom prípade ma nový diel prekvapil, strašne, nečakala som to, som si myslela, že budeš trucovať dlhšie :DDDD
No, je to ale len a len na tebe. Ako ja ti verím, že nie vždy sa to dá, ale nikdy podmienky nebudú ideálne a nuž, keď si sa už raz na to dala, tak trebalo s týmto počítať :] ale tak už nejdem viac rýpať, ako som písala, je to na tebe a je to tvoj blog :]

No a k dieliku.
No jéj, zasa príjemne nostalgické. Také, heh, keď som čítala tú scénu, ke´d Hana telefonovala, nuž, až také zlaté mi to prišlo a normálne to človeka tak prinúti pospomínať, že aké to bolo kedysi, keď sme boli mladšie a aj tie veci s opačným pohlavím a to rýchle potom podanie informácii tým najbližším priateľkám xDD také pekné časy to boli a myslím, že si to tu pekne vystihla. Ty vlastne celkovo s opisovaním reálnych scén a takých tých situácií, čo bežne v živote nastávajú, problém nemáš a preto tak rada čítam tvoje veci z bežného života :]
A aj ten úvod ma potešil. Síce neprešiel testom, ale už mu chýbalo len máličko, takže pevne dúfam, že to ďalšie doučko hádam urobí zázraky a to preskúšanie náš sexoš dá :D už len kvôli tomu času a tej snahe, ktorú do toho Hana dala a dúfam, že jej to aj poriadne oplatí, znova :]
Inak, pekne vidieť, ako si naša hlavná hrdinka vôbec neverí. Ono ju aj napadne, že čo a prečo a hneď to chuderka aj vyvráti, pretože si neviem predstaviť, že by to mohla byť pravda. Pevne verím, že jej s tým sebavedomím náš majster-ego-najvyššie pomôže :D
AA teda zaujíma ma, že aký bude ďalší posun. Čo za situácie vymyslíš, aby si tých dvoch zblížila a dala dohromady. Teším sa na to a som na zvedavá, úrpimne, aj keď si myslím, že to nebude najľahšie, ale zasa, tí dvaja sa určitým spôsobom dopĺňajú, takže možno by to vyzeralo naozaj podarene :D :] ale myslím to len v dobrom zmysle slova :]
Tak, pekná práca, teším sa teda na pokračko :]

2 Farah Farah | Web | 24. března 2016 v 21:47 | Reagovat

[1]: práveže ty si taký náš ťahač, bez teba by som asi prokrastinovala dlhšie, ale aspoň som sa vďaka tebe nad sebou zamyslela a zhodnotila som, že skutočne ak chcem, aby mali niečo moji čitatelia radi, tak to nemôžem vydávať takýmto tempom :) Ja ti práveže za to ďakujem, lebo ma to motivovalo k písaniu a to ja občas niekedy vážne veľmi potrebujem (lebo ja som v tomto veľmi, vemľi hrozná, to si uvedomujem u_u). A ono to tak nie je ani trucovanie, ale skôr odsúvanie, pretože sú chvíle, kedy sa mi vážne do ničoho nechce, najradšej by som strážila oheň niekde v jaskyni a cítim sa pod psa, no s týmto vás tu už radšej teda nechcem zaťažovať. Ten úvod skôr slúžil ako akési poďakovanie a aby ostatní vedeli, že prečo a hlavne vďaka komu sa tu objavila nečakane nová kapitola. A fakt sa snažím vstúpiť si do svedomia, i ke´d si momentálne prechádzam krízou, ktorá sa týka nie len blogu...

A som moc rada, že sa ti táto časť páčila :) ono sa to tu ešte len tak-povediac rozbiehalo a v druhej časti to bude "zaujímavejšie" :) a teší ma, že niekoho baví čítať takéto "nostalgické" veci... ja týmto zase spomínam na svoje mládí, takže aj preto som sa vôbec do takejto témy pustila :D A veru, odhalila si niečo z toho, čo do budúcna plánujem :P Lebo vážne Hana potrebuje povzbudiť a niekoho, kto bude mať toho sebavodemia aj za oboch, ale to je ešte v budúcnosti, no nie si ďaleko od pravdy :) Ďakujem ti za taký obsiahlý a krásny koment :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama



Pesnička mesiaca:
Ed Sheeran - Shape of You



I SUPPORT: